
Nízke dôchodky sú problémom, ktorý sa dotýka značnej časti slovenskej populácie. Približne 107 000 dôchodcov čelí finančnej neistote kvôli nedostatočným dôchodkom. Tento článok sa zameriava na príčiny tohto stavu a možné riešenia.
Výška dôchodku priamo závisí od výšky príjmov počas pracovného života. Ak niekto zarábal málo, odvádzal nízke odvody do Sociálnej poisťovne, čo sa následne premietne do nízkeho dôchodku.
Prerušované zamestnanie, napríklad z dôvodu starostlivosti o deti alebo dlhodobej nezamestnanosti, môže negatívne ovplyvniť výšku dôchodku. Doba, počas ktorej osoba nepracovala a neodvádzala odvody, sa nezapočítava do celkovej doby poistenia, čo znižuje nárok na dôchodok.
Práca na dohodu alebo práca "na čierno" často nezahŕňa odvody do Sociálnej poisťovne. To znamená, že ľudia pracujúci týmto spôsobom si nebudujú nárok na dôchodok, alebo si budujú len veľmi malý nárok.
Zmeny v legislatíve týkajúce sa dôchodkového systému môžu mať vplyv na výšku dôchodkov. Napríklad, zmeny v spôsobe výpočtu dôchodkov alebo v podmienkach nároku na dôchodok môžu viesť k zníženiu dôchodkov pre niektoré skupiny ľudí.
Prečítajte si tiež: Zariadenia sociálnych služieb Rimava
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) si môžu dobrovoľne určiť vymeriavací základ, z ktorého platia odvody. Ak si SZČO určuje nízky vymeriavací základ, platí nízke odvody, čo sa prejaví na nízkom dôchodku.
Konsolidačné opatrenia, ktoré prinesú od roku 2026 ďalšie zvýšenie odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby, zamestnancov aj samoplatiteľov v sociálnom poistení, sa priamo premietnu do rastu minimálnych sociálnych odvodov SZČO. Mesačné odvody do Sociálnej poisťovne sa od 1. januára 2026 zvýšia, pretože sa vypočítavajú z minimálneho vymeriavacieho základu (MVZ) vo výške 914,40 eur. Napríklad SZČO, ktorý za december 2025 zaplatil v januári 2026 minimálny odvod 237,02 eur, si musí od februára 2026 upraviť platbu na 303,11 eur.
Sociálne zabezpečenie zahŕňa služby pre pracujúcich na základe práce a pozostalých po nich. Medzi tieto služby patria:
Dôchodkový systém na Slovensku zahŕňa rôzne druhy dôchodkov:
Podmienky nároku na jednotlivé druhy dôchodkov sú rôzne a závisia od doby poistenia, veku a zdravotného stavu.
Prečítajte si tiež: Výber dôchodkového domu v Nitre
Nárok na starobný dôchodok vzniká po dosiahnutí dôchodkového veku a získaní potrebnej doby poistenia. Dôchodkový vek sa postupne zvyšuje.
Nárok na invalidný dôchodok vzniká v prípade zníženej schopnosti pracovať z dôvodu zdravotného stavu. Miera invalidity sa posudzuje lekárskou posudkovou činnosťou.
Nárok na vdovský/vdovecký dôchodok vzniká po úmrtí manžela/manželky, ktorý/ktorá bol/a poberateľom/poberateľkou dôchodku alebo splnil/a podmienky nároku na dôchodok.
Nárok na sirotský dôchodok vzniká po úmrtí rodiča, ktorý bol poberateľom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na dôchodok.
Zvýšenie minimálneho dôchodku by pomohlo ľuďom s najnižšími dôchodkami zabezpečiť si aspoň základnú životnú úroveň.
Prečítajte si tiež: Život seniorov v Hornáde
Pravidelná valorizácia dôchodkov, teda ich zvyšovanie v závislosti od inflácie a rastu priemernej mzdy, by pomohla udržať kúpnu silu dôchodcov.
Podpora zamestnávania starších ľudí by im umožnila získať dodatočné príjmy a zvýšiť si budúci dôchodok.
Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO by viedlo k vyšším odvodom a potenciálne vyšším dôchodkom v budúcnosti.
Zlepšenie informovanosti o dôchodkovom systéme a možnostiach sporenie na dôchodok by pomohlo ľuďom lepšie sa pripraviť na dôchodok.
Od 1. januára 2026 sa zvýšia minimálne mesačné odvody pre SZČO do Sociálnej poisťovne. Dôvodom je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu (MVZ), z ktorého sa odvody vypočítavajú.
V prípade, že dôchodca (SZČO) dosiahol za rok 2025 príjmy nepresahujúce hranicu 9 144 eur, je od 1. júla 2026 povinný platiť odvody z osobitného vymeriavacieho základu vo výške 131,34 eur.
Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne sú u SZČO splatné vždy do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Napríklad odvody za január je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára. Platbu odvodov môže SZČO zrealizovať v hotovosti alebo bezhotovostne.
Zákon č. 101/1964 Zb. zo 4. novembra o sociálnom zabezpečení upravoval sociálne zabezpečenie v Československej socialistickej republike. Tento zákon bol zameraný na uspokojovanie potrieb pracujúcich prostredníctvom rôznych foriem sociálneho zabezpečenia.
Pre účely dôchodkového zabezpečenia sa zamestnania rozdeľovali do troch pracovných kategórií:
Do doby zamestnania sa započítavala nielen doba skutočného výkonu práce, ale aj náhradné doby, ako napríklad doba štúdia pred 9. májom 1945.