Vysokoskoláci, príspevky mimo tému diskusie a kvalita vzdelávania: Komplexný pohľad

V poslednej dobe čoraz menej ľudí baví navštevovať diskusie pod článkami. Hlavným dôvodom sú príspevky niektorých diskutérov, ktorých obsah prekypuje nenávistnými, vulgárnymi a útočnými príspevkami, ktoré nemajú nič spoločné so slušnou debatou. Tento jav vyvoláva otázky o kvalite online diskusií, úrovni vysokoškolského vzdelávania a vplyve oboch na spoločnosť.

Problém vulgarizácie online diskusií

Vulgarizácia online diskusií je čoraz väčším problémom. Diskusie pod článkami sú často zahltené nenávistnými, vulgárnymi a útočnými príspevkami, ktoré nemajú nič spoločné so slušnou debatou. Tento problém si všimli aj študenti, ktorí sa rozhodli vytvoriť softvér na moderovanie diskusií.

Štvorčlenný tím pozostávajúci z Moniky Filipčíkovej, Jakuba Adama, Andreja Šveca a Filipa Vozára sa chcel pred rokom zúčastniť celosvetovej súťaže pre študentov Imagine Cup zameranej na technológie. Vďaka svojmu projektu ModerateIT tím študentov postúpil v konkurencii 200 krajín a regiónov do semifinále, ktoré prebehne online a finále sa bude konať v Spojených štátoch. Študenti si uvedomili, že dnes je čím ďalej, tým viac diskusií na internete a často sa tam ľudia vyjadrujú nevhodne, urážajú sa.

ModerateIT: Riešenie pre moderátorov diskusií

Program ModerateIT je softvér, ktorého cieľom je primárne pomôcť moderátorom diskusií a uľahčiť im prácu, čo sa týka detekcie a selektovania príspevkov s vulgárnym a urážlivým obsahom. Ako vysvetľuje Filipčíková, „základom algoritmu je strojové učenie, ktoré spracováva hodnoty týkajúce sa komentára. Z textu komentára vyťahujeme číselné hodnoty ako napríklad počet nadávok alebo linky nachádzajúce sa v texte a číselnou formou reprezentujeme aj to, do akej miery je text komentáru mimo témy článku, ku ktorému sa komentár vzťahuje. Ďalšie aspekty, ktoré berieme do úvahy sú informácie o histórii používateľa, napríklad ako dlho je registrovaný alebo frekvenciu mazania jeho príspevkov.

Text komentára obsahuje rozličné údaje, ktoré sa vyťahujú a následne transformujú do formy grafov, ktoré sú pre používateľa veľmi zrozumiteľné a priehľadné. Moderátor môže klikať na rôzne ikonky v programe, napríklad si môže zistiť vlastnosti komentára, kde si nájde mieru jeho kvality. Úspešnosť zaraďovania nevhodných príspevkov je dnes podľa tvorcov okolo 65 percent, ale vďaka konkrétnym príkladom sa to bude zlepšovať.

Prečítajte si tiež: Príležitosti pre pracujúcich dôchodcov

Cenzúra vs. pravidlá slušnosti

Pri predstave mazania príspevkov mnohým napadne, že ide o cenzúru. To však nie je pravda. Každá internetová diskusia má písané „pravidlá slušnosti,“ ktoré je potrebné dodržiavať a zapojením do diskusie prehlasujeme, že ich akceptujeme. Komentáre nie sú mazané pre odlišný názor, ale pre to, akou formou boli vyjadrené.

Aby bola diskusia k článku aspoň do určitej miery kvalitná, je otázkou času, kedy portály siahnu po takomto systéme moderovania diskusií. Avšak tak, ako človek, ani program nemôže fungovať dokonale. „Stopercentná úspešnosť je veľmi nepravdepodobná. Ani moderátori diskusií sa nedokážu vždy na sto percent zhodnúť, či má byť komentár zablokovaný alebo nie.

"Funguje to tak, že naša analýza ohodnotí počet vulgarizmov v komentári, náladu, slovnú zásobu, gramatickú správnosť a či sa téma komentáru prelína s článkom," opisuje študent FIIT STU, člen tímu Trollbusters Andrej Švec. "Tomu stroju sa predloží veľké množstvo príkladov o tom, čo znamená dobrý príspevok a zlý príspevok. O tom, čo treba vychytať, sa radili priamo s editormi webov, ktorým sa zle filtrujú komentáre pod článkami. "Nič lepšie, ako automat, ktorý pomôže moderátorovi diskusie, nie je vymyslené.

Kvalita vysokoškolského vzdelávania a jeho dopad na spoločnosť

Diskusie o spoplatnení vysokoškolského štúdia a jeho kvalite sú neustále aktuálne. Niektorí diskutéri tvrdia, že by sa mali zrušiť "zbytočné" odbory ako filozofia alebo sociálna práca, iní zas argumentujú, že by to bol krok späť a že by sa malo skvalitniť štúdium a sprísniť kritéria. V spoplatnení vysokoškolského štúdia nevidím žiadne riešenie, bol by to krok späť. Keď tak, zrušiť veľa zbytočných oborov, kde študent nemá ani páru, čo z neho vlastne bude, skvalitniť štúdium, zapojiť do štúdia prax a sprísniť kritéria pri skúškach, aby absolventi VŠ boli skutoční odborníci vo svojom "fachu".

Problémom je aj fakt, že veľa absolventov odchádza pracovať do zahraničia. Dôvodom sú často nízke platy a nedostatok príležitostí na Slovensku. Kam už sa len naša spoločnosť dopracuje, keď si budú môcť dovoliť študovať len tí majetnejší.. príklad máme napr. v hokeji, kde to s nami ide dlhodobo dole vodou, pretože veľa talentov na to jednoducho finančne nemá. Ak by vznikla podobná situácia v školstve, bola by to katastrofa. Vadí vláde, že absolventi VŠ idú pracovať po štúdiu do zahraničia? Nech prestanú okrádať štát o miliardy, nech sa buduje, nech budúcim absolventom VŠ nekazia budúcnosť na Slovensku, baví snáď mladých opúšťať kvôli práci svoje rodiny, priateľov, svoj domov?

Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov v Prešove

Ako žijú dnešní vysokoškoláci?

Ak by sme mali opísať, ako sa učia študenti na zápočty a skúšky, výstižné je slovo nárazovo. Dominika je v treťom ročníku na filmovej vede - muzikológii na univerzite v Olomouci a hovorí, že mimo skúškového obdobia sa neučí takmer vôbec. Väčšina študentov sa počas bežného prednáškového obdobia učí dve hodiny denne. „Nezvyknem sa učiť každý deň.

Jošt však dodáva, že len reflektujú, ako vysoká škola nastavila podmienky. Jedným z riešení je nehodnotiť nárazovo, ale priebežne. Aj tam však záleží na spôsobe. „Nie je to v poriadku,“ reaguje na takýto systém učenia aj Andrej Findor z Fakulty sociálnych a ekonomických vied na Univerzite Komenského. Vidí to aj na záverečných štátnych skúškach. „Ľudia sa po troch a potom po piatich rokoch musia učiť telefónny zoznam z učiva, ktoré už absolvovali.

Na tie najľahšie niektorí vôbec, na drzo skúšajú, či prejdú. „Na najľahšiu som sa učil nula minút, a takých bolo viac,“ hovorí Matúš, študent poistnej matematiky na Univerzite Komenského. Na ľahšie mu príprava trvá do hodiny a pol, stredne ťažké zvládne za dve až štyri hodiny a na ťažké sa učí päť a viac hodín. „Najťažšia bola asi Matematická analýza 3.

Sú aj opačné extrémy, keď študenti priznávajú, že im aj na najťažšie skúšky stačí hodina. „Najťažší predmet bol kulturologická propedeutika, pretože to boli banálne fakty zaobalené do definícií. Najviac súvisel so samotným odborom, práve pre to pre mňa mal najmenší zmysel, keďže kulturológiu ako takú považujem celkom za pseudovedu,“ hovorí Natália, ktorá skončila prvý ročník Kulturológie na Univerzite Komenského.

Potreba zmeny prístupu k vzdelávaniu

Kritické myslenie je však pre študentov na našich vysokých školách problém, lebo ich k nemu neviedli už na stredných školách, tvrdí Veronika Pizano, ktorá učila na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Pizano sa často stretáva s nezáujmom študentov, ktorí sa nespýtajú ani na dôvody zlého hodnotenia. „Ja im na takmer každej hodine opakujem - som tu pre vás, opýtajte sa ma kedykoľvek, čokoľvek. Systém esejí využívajú aj školy v zahraničí.

Prečítajte si tiež: Podpora pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím

Dnes je pritom na vyučujúcich tlak, aby publikovali, čo znamená, že majú menej času na študentov. „Učiteľom je potrebné pomôcť učiť, naučiť ich techniky, ako viac aktívne pracovať so študentmi. Je potrebné znížiť počet kontaktných hodín. Aj podľa Findora by sa mali na univerzitách viac rozprávať o samotnom učení. Napríklad navštevovať hodiny kolegov, dávať si spätnú väzbu či typy, ako to robiť lepšie. „Učiteľ má príliš veľa povinností - musíme odučiť kurzy, urobiť výskum, publikovať a samotná metodológia vyučovania je treťo-štvrto radá.

Inak ako klasicky písomne a ústne skúšajú aj iné školy. „Zvyčajne sa predmet končí veľkou seminárnou prácou,“ napísal Jakub z verejnej politiky na Univerzite Komenského. Ak však majú skúšky, učí sa zvyčajne deň pred ňou a pri tých najľahších skúša, či prejde aj bez učenia. Na najťažšiu sa učil asi dva dni. „Išlo o Sociálne aspekty verejnej politiky, veľa faktov bez kontextu. Ideálne skúšky by podľa Pizano z UCM boli diskusie na určitú tému vo dvojici alebo v malých skupinách. „Počas toho by študent musel preukázať teoretické znalosti, ale aj schopnosť aplikácie do praxe.“

Podpora študentov a ich prístup k internetu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie uviedlo, že podporu v celkovej výške 24 miliónov eur dostane 48-tisíc študentov. Realizovaná bude formou poukážok na dva roky. Šalitroš priblížil, že kvalitné vzdelávanie je dnes závislé na pripojení na internet. A preto je veľmi rád, že 23,7 milióna eur ministerstvo alokovalo pre výzvu týchto sociálnych voucherov, pre pripojenie pre internet, pre žiakov zo sociálne slabších rodín. Tým by sme mali na dva roky garantovať prístup na internet pre približne 48-tisíc detí.

Cieľom projektu je podľa riaditeľa Digitálnej koalície poskytnúť žiakom a študentom, ktorí majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby alebo sú v hmotnej núdzi, možnosť využívania vysokorýchlostného internetu na 24 mesiacov formou poukážok. „Cena služby, ktorá bude hradená z príspevku, nesmie presiahnuť 20 eur mesačne a celková výška príspevku, teda voucheru na obdobie 24 mesiacov je stanovená na 480 eur,“ spresnil Šedo.

Oprávnenou službou bude pevné pripojenie na internet, teda pripojenie na internet, ktoré je nainštalované v domácnosti. Neoprávnenou službou budú mobilné telekomunikačné a internetové služby. V rámci projektu sú stanovené aj nejaké technické požiadavky - minimálna prenosová rýchlosť je definovaná na úrovni 30 megabitov za sekundu a minimálny garantovaný objem prenesených dát za mesiac je 150 gigabytov.

tags: #vysokoskolaci #prispevok #mimo #temu #diskusie