Norma spisovnej slovenčiny a jej kodifikácia

Tento článok sa zaoberá normou spisovnej slovenčiny a zásadami jej kodifikovania, pričom vychádza z rozsiahlych jazykovedných poznatkov a historických súvislostí. Skúma vývoj spisovnej slovenčiny, jej vzťah k nárečiam a iným jazykom, ako aj princípy, ktoré by mali byť zohľadnené pri jej kodifikácii. Dôraz sa kladie na dôležitosť rešpektovania používateľov jazyka a na potrebu harmonizácie teoretických poznatkov s jazykovou praxou.

Význam kodifikácie spisovnej slovenčiny

Spisovná slovenčina zohráva kľúčovú úlohu v kultúrnom a spoločenskom živote Slovenska. Jej kodifikácia, teda záväzné stanovenie noriem, je nevyhnutná pre zabezpečenie jej stability, zrozumiteľnosti a funkčnosti. Kodifikácia by mala vychádzať z dôkladnej analýzy jazykovej praxe a zohľadňovať historický vývoj jazyka, ako aj jeho súčasné potreby.

Ideové základy slovakistiky

Súčasťou vzťahu k spisovnému jazyku je aj láska k rodnému jazyku. Treba normovať s láskou, s hrdosťou na slovenský jazyk. Dobrá spisovná norma je systémová a všeobecne známa. Norma spisovného jazyka je demokratická a má v sebe životaschopné prvky.

Vlastnosti spisovnej normy

Spisovná norma by mala byť systémová, ustálená, pružná a úplná. Systémovosť znamená, že jednotlivé zložky jazyka (hláskoslovie, morfológia, syntax, lexika) sú navzájom prepojené a tvoria ucelený systém. Ustálenosť zabezpečuje stabilitu jazyka a umožňuje jeho používateľom bezproblémovú komunikáciu. Pružnosť umožňuje jazyku reagovať na nové spoločenské a kultúrne podnety a prispôsobovať sa meniacim sa potrebám. Úplnosť znamená, že jazyk disponuje dostatočným množstvom výrazových prostriedkov na vyjadrenie všetkých potrebných významov.

Z hľadiska spisovnej normy je najdôležitejšou vlastnosťou spätosť zložiek. Len tá spisovná norma môže byť ustálená, ktorej systém nie je rozrušený protirečeniami; len takáto norma sa môže ľahšie vyrovnať s vonkajšími nárazmi.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Vzťah spisovnej slovenčiny a nárečí

Spisovná slovenčina je založená na stredoslovenských nárečiach, ktoré tvoria jej základ. Nárečia sú zdrojom jazykového bohatstva a inšpirácie pre spisovný jazyk. Je dôležité, aby spisovná slovenčina nebola príliš vzdialená od nárečí, aby jej používatelia, ktorí hovoria nárečiami, nemali problém s jej používaním. Inak nie je spisovný jazyk správny.

Vplyv iných jazykov na spisovnú slovenčinu

Slovenský jazyk sa formoval v kontakte s kultúrami okolitých národov. Preberanie z češtiny malo tri vlny: prvá je spojená so 16. a 17. storočím, druhá s obdobím okolo Ľudovíta Štúra a Sama Cambela a časopisu Slovenská reč v 30. rokoch 20. storočia a napokon tretia s obdobím po roku 1918.

Postoje k preberaniu slov z iných jazykov

K preberaniu slov z češtiny mali autori rozdielne postoje. A. Bernolák v ostatnej tretine 18. storočia čerpal z domácich zdrojov a vo svojom Slovári české slová označil hviezdičkou. Tomu Ľ. Štúr v 19. storočí rátal so širokým preberaním slov z češtiny. S. Cambel na konci 19. a začiatku 20. storočia bol proti preberaniu cudzích slov. Obohacovanie slovnej zásoby a frazeológie sa má opierať o slovenské nárečia.

Purizmus v slovenskej jazykovede

Vystúpenie puristov hodnotí E. Pauliny negatívne. Puristi na Slovensku prispievali k ustáleniu rozkolísaného spisovného úzu. Na hlasnom odmietaní purizmu sa zakladala kodifikácia slovenčiny z roku 1940.

Kritérium normotvornej práce

Používatelia spisovný jazyk nielen prijímajú, ale aj spolutvoria. Autor predkladá otázku kritérií normotvornej práce. Vychádza z dvoch kritérií: 1. systém spisovného jazyka a 2. ohľad na používateľov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Používatelia spisovného jazyka

Je dôležité, aby sa na kultivovaní spisovnej slovenčiny zúčastňovalo celé slovenské obyvateľstvo. Nestačí, aby spisovný jazyk ovládali iba majstri slova. Je potrebné, aby ho ovládali všetci používatelia v celom rozsahu používania spisovného jazyka. Treba sa obracať na ľudí, ktorí vedome pestujú svoj jazyk.

Zásady kodifikovania spisovnej slovenčiny

Pri kodifikovaní spisovnej slovenčiny je potrebné vychádzať z nasledujúcich zásad:

1. Zohľadňovať nakoľko používatelia ovládajú spisovný jazyk.
2. Zisťovať, či pokladajú za správne slová, tvary a väzby, ktoré používajú.
3. Overovať, či používané slová, tvary a väzby zapadajú do systému spisovného jazyka.

Netreba unáhlene kodifikovať javy, ktoré sa v jazyku objavujú len v obmedzenom rozsahu. Je potrebné počkať, kým sa tieto javy rozšíria a ustália.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #napisana #v #anglictine #preklad #do