Daňové priznanie dôchodcu a nezdaniteľné časti základu dane podľa zákona o dani z príjmov

Publikované: 9. marca

Tento článok sa zameriava na problematiku podnikania dôchodcov a ich daňové povinnosti, najmä s ohľadom na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Hoci v poslednom období nedošlo k zásadným zmenám v oblasti NČZD, ide o stále aktuálnu tému, ktorá vyžaduje pozornosť daňovníkov aj mzdových účtovníčok pri výpočte dane.

Zrušenie NČZD na kúpeľnú starostlivosť

Jedinou zmenou v právnej úprave NČZD v nedávnej minulosti bolo zrušenie NČZD na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby. Ustanovenie § 11 ods. 12 ZDP, ktoré túto NČZD upravovalo, sa v zmysle § 52zzi ods. 17 ZDP použilo poslednýkrát na zníženie základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2020.

Všeobecné podmienky uplatnenia NČZD

NČZD je možné uplatniť len pri aktívnych príjmoch, konkrétne zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) alebo z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP). Ak má daňovník príjmy z oboch týchto zdrojov, najskôr si zníži čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti. Toto prednostné uplatňovanie NČZD pri príjmoch zo závislej činnosti je pre daňovníka výhodné a je zakomponované do ZDP (§ 11 ods. 1).

Daňovník si môže uplatniť NČZD na daňovníka už počas zdaňovacieho obdobia na základe podaného vyhlásenia podľa § 36 ods. 6 ZDP. V súlade s § 35 ods. 1 a 4 ZDP sa základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

Prečítajte si tiež: Nároky na daňový bonus pre študujúce deti

Pri posudzovaní nároku na NČZD na daňovníka sa nerozlišuje, či ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta SR) alebo daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta SR).

NČZD na daňovníka

Kto má nárok?

V podstate má na NČZD na daňovníka nárok každý daňovník, okrem tých, ktorí sú k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier), výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (§ 11 ods. 6 ZDP). Nárok nemajú ani tí, ktorým bol takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP.

Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení n. p. (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., resp. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p.

Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok (do 30.06.2024).

Táto NČZD sa uplatňuje za zdaňovacie obdobie v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP.

Prečítajte si tiež: Prenájom bytu a podnikanie nájomcu

V prípade úmrtia daňovníka, dedič (alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce) v daňovom priznaní podanom v súlade s § 49 ods. 4 ZDP odpočíta od základu dane NČZD, na ktoré vznikol nárok. NČZD na daňovníka uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci zdaňovacieho obdobia daňovník zomrel, len s prihliadnutím na výšku jeho základu dane (presnejšie čiastkového základu dane zisteného z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP).

Zákonom č. 301/2019 Z. z. došlo k zmene o. i. aj v § 36 ods. 7 ZDP; zo zmeneného znenia vyplýva, že daňovník je povinný oznámiť aj zmeny podmienok nároku na NČZD na daňovníka (nielen daňového bonusu podľa § 33), čo súvisí so zrušením povinnosti každoročne v januári podpisovať vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP.

Výška NČZD na daňovníka

Výška NČZD na daňovníka závisí od výšky základu dane daňovníka.

• Ak je základ dane nižší alebo rovný ako 92,8-násobok platného životného minima: NČZD sa rovná 21-násobku platného životného minima.
• Ak je základ dane vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima: NČZD sa vypočíta podľa vzorca: 44,2-násobok platného životného minima mínus jedna štvrtina základu dane.

Príklad výpočtu NČZD na daňovníka

Daňovník pán Karol Dobrý podniká ako živnostník. Za rok 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 62 456 € a vykázal základ dane (zisk) vo výške 21 220 €. Vzhľadom na výšku základu dane, a to čiastkového základu dane (ďalej aj „ČZD“) z § 6 ods. 1 a 2, presahujúcu sumu 19 936,22 € dochádza ku kráteniu NČZD na daňovníka a táto NČZD sa vypočíta: 9 495,49 - 1/4 ZD, t. j. 4 190,49 €.

NČZD na manželku (manžela)

Podmienky pre uplatnenie

NČZD na manželku (manžela) je sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Daňovník si môže uplatniť NČZD na manželku (manžela), ak manželka (manžel) spĺňa niektorú z nasledujúcich podmienok:

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

• Starala sa o vyživované maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.). V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b) zákona č. 305/2005 Z. z.
• Poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. (vzhľadom na postupné zvyšovanie tohto príspevku nárok na NČZD na manželku v podstate vzniká už len vo výnimočných prípadoch, napr. ak manželka len časť roka poberala tento príspevok a časť roka bola bez akéhokoľvek príjmu, napr. dobrovoľne nezamestnaná. Pri celoročnom opatrovaní a poberaní tohto príspevku nárok na NČZD na manželku nevzniká).
• Je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie.
• Je osobou so zdravotným postihnutím.

Vlastný príjem manželky (manžela)

Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP. Do vlastného príjmu sa zahŕňa o. i. rodičovský príspevok (zákon č. 571/2009 Z. z.), prídavok na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z. v znení n. p.), príspevok pri narodení dieťaťa (zákon č. 383/2013 Z. z.), kompenzačný príspevok baníkom (zákon č. 385/2019 Z. z. v znení n. p.), príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z. v znení n. p.), 13. dôchodok (zákon č. 296/2020 Z. z.), príplatok k dôchodku (zákon č. 274/2007 Z. z. v znení n. p.) a príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. v znení n. p.).

Všetky ostatné príjmy manželky (manžela) (okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP) sa zahŕňajú do jej vlastných príjmov. Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod.

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.

Výška NČZD na manželku (manžela)

Výška NČZD na manželku (manžela) sa odvíja od aktuálneho životného minima a od vlastného príjmu manželky (manžela).

• Ak manželka (manžel) nemá žiadny vlastný príjem: NČZD sa rovná 19,2-násobku platného životného minima.
• Ak manželka (manžel) má vlastný príjem: NČZD sa vypočíta ako rozdiel medzi 19,2-násobkom platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela).

Príklad výpočtu NČZD na manželku

Daňovník pán Milan Milý, súkromný veterinárny lekár, bol v roku 2021 dva mesiace práceneschopný. Bez ohľadu na dobu dosahovania zdaniteľných príjmov má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka; keďže vykázal základ dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP vo výške 15 223 €, uplatní si plnú sumu 4 511,43 €. Je ženatý a má tri deti. Dve staršie deti navštevujú základnú školu, najmladšie dieťa sa narodilo 26. októbra 2021. Čo sa týka NČZD na manželku, jedna z alternatívnych podmienok - podmienka starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku je splnená od 1. novembra 2021, teda za 2 mesiace roka. Manželka daňovníka pani Jarmila od začiatku roka ešte pracovala a dosahovala príjmy zo ZČ, pričom od 21. 4. 2021 poberala aj tehotenské (zavedené k 1. 4. 2021), na ktoré jej od uvedeného dňa vznikol nárok; celkovo jej Sociálna poisťovňa vyplatila tehotenské vo výške 2 342 €. V septembri 2021 nastúpila pani Jarmila na materskú dovolenku, prestali jej plynúť príjmy zo ZČ a 15. 9. 2021 jej vznikol nárok na materské (v úhrnnej sume 1 782 €). V úhrne presahujú sumu 4 124,74 €, pričom do vlastných príjmov ešte patrí, pochopiteľne, aj príjem zo ZČ (vykonávanej pred materskou dovolenkou) po znížení o povinné poistné, takže v konečnom dôsledku daňovník si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.

NČZD na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Daňovník si môže znížiť základ dane aj o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) podľa zákona č. 650/2004 Z. z., a to maximálne do výšky 180 € ročne.

Povinnosť podať daňové priznanie

Povinnosť podať daňové priznanie sa odvíja od výšky a charakteru dosiahnutého príjmu. Daňové priznanie je povinný podať daňovník, ak jeho zdaniteľné príjmy presiahli polovicu nezdaniteľnej časti základu dane alebo vykázal daňovú stratu, alebo ten, koho na podanie daňového priznania vyzve správca dane. Na rok 2021 je polovica nezdaniteľnej časti suma 2 255,72 eura.

Daňové priznanie môžu podať aj na dobrovoľnej báze, čo môže byť pre nich výhodné v situácii, ak suma zrazenej dane prevýši vypočítanú daň. Vtedy im vznikne nárok na vrátenie daňového preplatku, ktorý správca dane vráti cez podané priznanie, a to do 40 dní od uplynutia lehoty na podanie tlačiva.

Osobitosti u dôchodcov

V prípade zarábajúcich dôchodcov vráti správca dane daňový preplatok striktne na základe podaného daňového priznania, a nie prostredníctvom ročného zúčtovania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, ak je vyšší ako päť eur.

Ak dôchodca počas roka zarobil menej, ako je zákonný limit - 2 255,72 eura, po podaní daňového priznania sa zrazená daň stane preplatkom na dani a správca dane ju daňovníkovi vráti cez daňové priznanie. V takýchto prípadoch sa aplikuje paragraf 46a zákona o dani z príjmov, ktorý ustanovuje minimálnu výšku dane fyzickej osoby. Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu v roku 2021 sumu 2 255,72 eura.

Metodický pokyn k uplatňovaniu NČZD

Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotný postup pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Zamestnanecké vyhlásenie a preukazovanie nároku na NČZD

Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle.

Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 7 ZDP).

Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.

tags: #podnikanie #dochodcu #daňové #priznanie #paragraf