
Umiestnenie blízkej osoby do domova dôchodcov je náročné rozhodnutie, ktoré sprevádza množstvo otázok. Jednou z kľúčových oblastí, ktorú treba dôkladne preskúmať, je majetok klienta a jeho vplyv na úhradu za sociálne služby. Tento článok poskytuje komplexný prehľad problematiky majetku klientov v domovoch dôchodcov na Slovensku, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej oblasti.
Pre prijatie do domova dôchodcov je potrebné splniť určité podmienky. Medzi základné patrí:
Okrem týchto základných podmienok, Domov dôchodcov Detva umožňuje nástup aj bez rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu, a to ako samoplatca. V takomto prípade je nutné spĺňať zdravotné dôvody alebo dôchodkový vek, pre ktoré je osoba odkázaná na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov. Posúdenie vykonáva riaditeľ zariadenia.
Stupeň odkázanosti klienta na pomoc inej osoby sa určuje na základe počtu hodín, ktoré osoba potrebuje pomoc pri sebaobslužných úkonoch:
Klient platí úhradu za sociálnu službu podľa jeho príjmu a majetku. Po zaplatení úhrady mu musí zostať príjem stanovený zákonom na úhradu iných výdavkov.
Prečítajte si tiež: Jednota dôchodcov Púchov - podujatia
Postup pri prijímaní klientov do domova dôchodcov je upravený zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
Pred nástupom do zariadenia je potrebné požiadať svojho ošetrujúceho lekára o vykonanie potrebných vyšetrení preukazujúcich bezinfekčnosť (nie staršie ako tri dni) a potvrdenie, že nie ste bacilonosič, popis rtg pľúc, vyšetrenie krvi na HBsAg.
Ďalej si so sebou prineste:
V prípade, že sa senior nedokáže podpísať, je potrebné predložiť lekárske potvrdenie dokumentujúce toto zdravotné postihnutie. V prípade, ak ste poverili vaším zastupovaním inú osobu, je potrebné predložiť úradne overené splnomocnenie.
Senior platí za pobyt v domove dôchodcov predovšetkým zo svojho príjmu, teda dôchodku. Ak mu dôchodok nestačí na zaplatenie úhrady, deti sú povinné v zmysle zákona o rodine doplácať na rodiča. V prípade verejných poskytovateľov sociálnych služieb prispieva aj magistrát hlavného mesta, ak je zariadenie rozpočtová organizácia.
Prečítajte si tiež: Tančiarne pre seniorov v apríli
Klient si môže vybaviť na úrade práce príspevok na taxi, ostatné príspevky nedostáva, pretože už poberá jednu sociálnu službu.
Pri cenách za ubytovanie v domove pre dôchodcov záleží na tom, o aké zariadenie ide. U neverejného poskytovateľa sociálnej služby je cena služieb vyššia, okolo 1 000, ale niekde aj 1 500 eur, u verejného poskytovateľa sa cena služieb pohybuje okolo 500 eur.
Stravovanie patrí v súlade so zákonom o sociálnych službách medzi obslužné činnosti, ktoré sú poskytované v rámci sociálnych služieb. Poskytovateľ sociálnej služby v domove pre dôchodcov s celoročnou alebo týždennou pobytovou formou je povinný poskytovať celodenné stravovanie, to sú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri vymedzenej diéte tri vedľajšie jedlá. Konkrétny počet odoberaných jedál musí byť súčasťou zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.
Senior v zariadení je povinný platiť úhradu za sociálnu službu určenú zmluvou. Za stravovacie náklady sa považuje poskytovanie stravy podľa stravných jednotiek. Za celkovú hodnotu stravy sa považujú okrem nákladov na suroviny aj režijné náklady na prípravu stravy.
V prípade, že má obec záujem poskytovať stravovanie v zariadení sociálnych služieb zriadenom alebo založenom obcou aj fyzickým osobám, ktoré nie sú prijímateľmi sociálnej služby v tomto zariadení, je možné ho poskytovať len v rámci sociálnej služby jedálne. To znamená, že toto zariadenie musí byť „zaregistrované“ aj pre tento druh sociálnej služby.
Prečítajte si tiež: Seniori v Hlohovci a kultúra
V prípade útulkov a nocľahární klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC (§ 8 ods. 1) a preto klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok). Poskytovateľ sociálnej služby v rámci povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 8 - plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A k zákonu - má mať písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby (príloha č. 2 k zákonu písm. A časť II bod 2.3).
Ak si občan (podľa § 8 ods. 2 a 3) vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC nepožiadal a nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na finančnú podporu poskytovania sociálnej služby občanovi z rozpočtu obce/VÚC, môže byť takáto sociálna služba poskytnutá týmto vybraným neverejným poskytovateľom len ako tzv. samoplatcovi?
Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 5 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej obcí/VUC žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom). V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia.
Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby príslušnej obcí/VUC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov.
Doručenie písomnej žiadosti zo strany fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, obci alebo vyššiemu územnému celku, v rozsahu ich pôsobnosti, podľa § 8 ods. 1 o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 a s ňou súvisiace preukázateľné požiadanie zo strany tejto obce alebo vyššieho územného celku konkrétneho touto fyzickou osobou vybraného neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, a to podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách, je právne významné aj na ochranu prijímateľa pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku ku dňu splatnosti tejto úhrady.
Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34 až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej splatnosti podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ak § 72 ods.18 a § 72a neustanovujú inak. To sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej poskytovanie nepožiadali obec alebo vyšší územný celok, a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. To znamená, že uplatnenie právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti je pri poskytovaní sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby viazané len na prijímateľa sociálnej služby, pre ktorého obec alebo vyšší územný celok požiadali tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách.
Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s § 8 ods. 2 (t.j. ak je oprávnený dopyt zo strany cieľových skupín- fyzických osôb , ktoré sú odkázané na konkrétny druh sociálnej služby ). To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.
Je potrebné tiež uviesť, že pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb v územnom obvode obce. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.
Obec môže poskytovať sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahové denné centrum prostredníctvom založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch denného centra (klubu dôchodcov).
Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie taxatívne uvedených sociálnych služieb, v rámci svojej pôsobnosti. To znamená, že obec môže sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.
Zákon o sociálnych službách neurčuje, v akých konkrétnych priestoroch má byť sociálna služba poskytovaná ale v zásade, v rámci konania o zápis do registra poskytovateľov ustanovuje požiadavku preukázania právneho vzťahu k týmto priestorom a oprávnenosti ich užívania na určený účel, a to spolu s plnením súvisiacich hygienických podmienok v týchto priestoroch. Poskytovateľ teda musí zabezpečiť vhodné priestorové podmienky spolu s plnením hygienických podmienok v týchto priestoroch pre poskytovanie sociálnej služby, čo závisí aj od toho, o aký druh sociálnej služby ide.
Pokiaľ ide o základné sociálne poradenstvo, túto odbornú činnosť obec a VÚC poskytuje priamo ako svoju originálnu samosprávnu pôsobnosť orgánu verejnej moci (§ 80 písm. f)) a nie ako samostatnú odbornú činnosť, u ktorej sa na vznik oprávnenia ju poskytovať požaduje zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného príslušným VÚC; to znamená, že obec sa na výkon základného sociálneho poradenstva neregistruje.