Posudzovanie starobného dôchodcu poberajúceho invalidný dôchodok

Úvod

Tento článok sa zaoberá posudzovaním starobných dôchodcov, ktorí zároveň poberajú invalidný dôchodok. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach týchto osôb, ako aj o možnostiach, ktoré im ponúka slovenský systém sociálneho zabezpečenia.

Kto je poistenec štátu?

Štát platí poistné za tzv. poistencov štátu. Medzi nich patria:

  • Nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky.
  • Študent do 26 rokov, ale len do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa, forma štúdia nerozhoduje (t.j. denný aj externý študent).
  • Študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.
  • Zahraničný študent z iného členského štátu EÚ.
  • Zahraničný študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv alebo žiak či študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a študuje na slovenskej škole.
  • Doktorand (vo veku do 30 rokov, študuje v dennej forme štúdia, nie však dlhšie, ako je štandardná dĺžka doktorandského študijného programu a nezískal ešte vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa).
  • Poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku alebo poberateľ dôchodku z cudziny.
  • Osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok.
  • Invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok.
  • Evidovaný uchádzač o zamestnanie.
  • Poberateľ rodičovského príspevku.
  • Osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov.
  • Osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
  • Osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov.
  • Osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby.
  • Poberateľ dávky v hmotnej núdzi alebo spoločne posudzovaná osoba.
  • Osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe.
  • Azylant.
  • Osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo.
  • Osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb.
  • Osoba poberajúca nemocenské, materské alebo ošetrovné.
  • Osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe jeho vyplácania, ale práceneschopnosť alebo potreba ošetrovania blízkej osoby stále trvá.
  • Poberateľ príspevku za opatrovanie.
  • Manželka alebo manžel štátneho zamestnanca v cudzine.
  • Cudzinec zaistený na území Slovenska.
  • Osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka pre dočasnú neschopnosť vykonávať štátnu alebo vojenskú službu.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.

Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.

Prečítajte si tiež: Ako sa posudzuje odkázanosť

Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

  • 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
  • 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu pri dedičstve

Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Prečítajte si tiež: Sprievodca mesačným príjmom

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.

Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Daňové priznanie dôchodcov

Na Slovensku pracuje približne dva a pol milióna osôb, z toho viac než 300 tisíc sú dôchodcovia. Blíži sa čas daňového priznania, v tomto roku je posledným dňom vzhľadom na Veľkú noc 2. apríl. Ako sa daňové priznanie týka ľudí v seniorskom veku, ktorí poberajú dôchodok?

Od roku 2004 doteraz stále platí, že daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (za rok 2023 sumu 50 % z 4922,82 € = 2461,41 €).

Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. Teda výsledná daň v daňovom priznaní je nula.

Čiže, už od roku 2004 stále platí rovnaké pravidlo - výhodné pre poberateľov dôchodkov.

Odporúčaný postup je, aby si daňovník vyžiadal potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov) a sám si podal daňové priznanie.

V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.

Zdôraznime, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Postup podľa § 46a ZDP je možný len pri podaní daňového priznania.

Povinnosť dôchodcu podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník (aj dôchodca), ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.

Výhodnosť podať daňové priznanie

Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku 2023 príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 2 461,41 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2023. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 eura. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania.

Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.

Použitie typu daňového priznania

Ak dôchodca dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti - t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A.

Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.

Nezdňované príjmy

Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi takéto dôchodkové dávky patrí napr.:

  • starobný dôchodok
  • predčasný starobný dôchodok
  • invalidný dôchodok
  • vdovský a vdovecký dôchodok
  • sirotský dôchodok
  • výsluhový dôchodok
  • rodičovský dôchodok

Dôchodca a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

Ide o daňovníkov, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“), alebo ak im dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1.1.2023).

Poberateľ dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1.2023, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2023 v úhrne nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 4 922,82 eura a vyplatenou sumou dôchodku.

Príklad č. 1:

Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 500 eur mesačne. Za rok 2023 suma dôchodku predstavuje 6000 eur (12 x 500). Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nakoľko úhrn dôchodku presiahol sumu 4 922,82 eura.

Príklad č. 2:

Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne. Daňovníkovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v sume 122,82 eura (4 922,82 - 4 800).

Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka 2023 (nebola poberateľom dôchodku k 1.1.2023), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 922,82 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 21 754,18 eura.

Ak daňovníkovi - dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr.

Zdravotná starostlivosť a poistenie

Na Slovensku funguje solidárny systém zdravotnej starostlivosti, ktorý zabezpečuje rovnakú zdravotnú starostlivosť každému bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Verejné zdravotné poistenie je povinné a preddavky na poistné odvádza každý občan, buď sám, prostredníctvom zamestnávateľa, alebo za neho platí poistné štát.

Za zamestnanca platí odvody zamestnávateľ, pričom ich výšku si môže zamestnanec skontrolovať na výplatnej páske. SZČO alebo dobrovoľne nezamestnaný si platí preddavky na poistné sám.

Samoplatiteľom, t.j. dobrovoľne nezamestnanou osobou, ste v týchto prípadoch:

  • ak nie ste zamestnancom
  • ak nie ste samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO)
  • ak nie ste poistencom, za ktorého platí poistné štát

Poistencom štátu je napríklad dôchodca, evidovaný uchádzač o zamestnanie, matka na materskej dovolenke, študent alebo nezaopatrené dieťa. Poistné za tieto skupiny poistencov platí štát.

Keď sa stanete poistencom štátu, vo väčšine prípadov sa to dozvieme od príslušných úradov. V niektorých prípadoch však má oznamovaciu povinnosť samotný poistenec. Mal by si ju splniť do 8 dní.

Minimálne odvody

SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie takto:

  • v roku 2024 minimálny preddavok - 97,80 €
  • v roku 2025 minimálny preddavok - 107,25 €
  • maximálny preddavok - neurčený

Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia z týchto preddavkov polovicu. Na výpočet odvodov do verejného zdravotné poistenia môžete použiť odvodovú kalkulačku.

Invalidný dôchodok

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Ak v prílohe č.

Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.

Príklady výpočtu invalidného dôchodku

Príklad pána Ivana

Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Pán Ivan mal však aj z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu len krátko trvajúce zamestnania, často bol nezamestnaný a v júli 2023 bol počas vybavovania invalidného dôchodku v situácii, kedy získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K tomu je treba dodať, že pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods.

Príklad pani Ivany

Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov. Poznámka: Sociálna poisťovňa tieto prepočty robí v súlade so zákonom presne na dni, dni potom predelením číslom 365 premieňa na roky dôchodkového poistenia. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods.

tags: #starobný #dôchodca #poberajúci #invalidný #dôchodok #posudzovanie