
Strata zamestnania môže byť pre každého zamestnanca stresujúca situácia. Avšak, v určitých prípadoch má zamestnanec právo na finančnú kompenzáciu v podobe odstupného a odchodného. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako ukončiť pracovný pomer, aby ste mali nárok na tieto dávky, a to na základe platnej legislatívy Slovenskej republiky.
Najjednoduchší spôsob ukončenia pracovného pomeru je dohoda so zamestnávateľom. V tomto prípade sa dohodnete na presnom dátume ukončenia pracovného pomeru. Dohoda musí byť písomná a jedno vyhotovenie musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi.
Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo zdravotných dôvodov na strane zamestnanca sa často nazýva aj „výpoveď dohodou“. V takejto dohode musí byť uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru.
Zamestnanec môže dať výpoveď zamestnávateľovi z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Zákonník práce v platnom znení a ani predpisy týkajúce sa práva sociálneho zabezpečenia nevylučujú súbeh predčasného alebo starobného dôchodku a poberania mzdy za výkon závislej práce u zamestnávateľa. Rovnako to platí napríklad pri poberateľoch invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorí môžu dokonca vykonávať aj podnikateľskú činnosť.
Iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa zamestnanec dozvie o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru, môže tak urobiť. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnanec oznámiť písomne, dôvod musí byť vymedzený a doručený zamestnávateľovi do 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode dozvedel, inak je neplatné.
Prečítajte si tiež: Štúdium sociálnej pedagogiky
Počas skúšobnej doby môže zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu.
Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
Pokiaľ je zamestnanec v tzv. ochrannej dobe, zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď. Ide o prípady práceneschopnosti, tehotenstva (zamestnankyňa však musí zamestnávateľovi tehotenstvo písomne oznámiť a doložiť lekárskym potvrdením), materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky, osamelých zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, zamestnancov dlhodobo uvoľnených na výkon verejnej funkcie. Ďalej ide o krízové situácie (napr. hrozí vojna, vojnový stav, núdzový stav), ak zamestnanec bol povolaný vykonávať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Ak je zamestnancovi daná výpoveď ešte pred začatím ochrannej doby a výpovedná doba by sa mala skončiť počas ochrannej doby, pracovný pomer trvá a skončí sa až uplynutím posledného dňa ochrannej doby.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ktorý je uvedený v § 63 Zákonníka práce.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným), je:
Prečítajte si tiež: Praktické informácie o ukončení disperznej starostlivosti
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov (neuspokojivé plnenie pracovných úloh alebo porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca) je 2 mesiace, ak ste pracovali u zamestnávateľa najmenej 1 rok.
Ak je zamestnanec v ochrannej dobe, môže dostať výpoveď z organizačných dôvodov, ak sa zamestnávateľ zrušuje.
Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnávateľ počas predchádzajúcich šiestich mesiacov zamestnanca upozornil na možnosť výpovede.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Okamžité skončenie pracovného musí byť písomné a doručené zamestnancovi do vlastných rúk. V písomnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru musí zamestnávateľ skutkovo vymedziť dôvod skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
K okamžitému skončeniu pracovného pomeru nemôže zamestnávateľ pristúpiť u osobitných skupín zamestnancov, s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods.
Prečítajte si tiež: Nové pravidlá PN
Odstupné je finančná kompenzácia, na ktorú má zamestnanec nárok pri nezavinenom ukončení pracovného pomeru. Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné vzniká najmä v prípadoch skončenia pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo zo zdravotných dôvodov.
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak je jeho pracovný pomer ukončený z organizačných alebo prevádzkových dôvodov, zrušenia alebo premiestnenia pracovného miesta, prípadne ak sa zamestnanec stane tzv. zamestnancom, ktorý nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. zrušená.
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce odstupné najmenej:
Ak zamestnanec skončí pracovný pomer z dôvodu, že podľa lekárskeho posudku nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, má nárok na odstupné najmenej v sume desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Od januára 2025 nastáva jedna zásadná zmena. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti (pracovný úraz, choroba spôsobená povolaním a pod.), odstupné bude po novom vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený. Výška odstupného bude predstavovať 12-násobok mesačného zárobku a tým pádom zostáva zachovaná.
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak podal výpoveď sám alebo bol prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností.
Žiadosť o odstupné by mala byť podaná písomne. Ak zamestnávateľ ani po dohode odstupné nevyplatí, skúste ho najprv písomne vyzvať na nápravu.
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Na odchodné má však nárok len zamestnanec, u ktorého ide o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo mu vznikol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri invalidnom dôchodku musí ísť o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), pričom si zamestnanec musí nárok na priznanie dôchodku aj uplatniť v Sociálnej poisťovni, čo musí zamestnávateľovi preukázať. Ak si zamestnanec neuplatní nárok na priznanie jedného z typov dôchodku v zákonom stanovenej lehote - teda pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení - stráca nárok na odchodné.
Zamestnávateľ nemusí poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Často sa stretávame s nepochopením, čo je vlastne odstupné a čo odchodné. Považujeme za potrebné vysvetliť, že ide o dva samostatné nároky na sebe nezávislé a jeden nemôže ovplyvniť ten druhý a naopak a nie je v žiadnom prípade vylúčený ich súbeh. Ak zamestnanec splní zákonný nárok v zmysle § 76 Zákonníka práce, má nárok na odstupné a ak zároveň splní podmienky uvedené v § 76a Zákonníka práce, vznikne mu nárok aj na odchodné, pričom ich kumulácia, ako sme už vyššie uviedli, nie je vylúčená.