
Pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. Počas PN má zamestnanec nárok na finančnú kompenzáciu, aby bol aspoň čiastočne zabezpečený. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet PN pri hodinovej mzde na Slovensku.
Čistá mzda je suma, ktorú zamestnanec reálne dostane na svoj bankový účet. Je nižšia ako hrubá mzda, ktorá je uvedená v pracovnej zmluve, pretože z hrubej mzdy sa odpočítavajú rôzne odvody a dane. Medzi tieto odvody patria:
Výška týchto poistení sa počíta z hrubej mzdy. Ak k hrubej mzde pripočítame odvody zamestnávateľa, dostaneme tzv. superhrubú mzdu, ktorá sa tiež označuje ako celková cena práce.
Výška čistej mzdy závisí od viacerých faktorov:
Nemocenské dávky sa vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
Prečítajte si tiež: Výpočet dôchodku pri prechode
DVZ sa stanovuje z príjmu v rozhodujúcom období, ktorým je najčastejšie kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla pracovná neschopnosť. DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné, resp. nemocenské. Ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu.
U zamestnancov predstavuje nemocenské 55 % DVZ alebo PDVZ, pričom od 11. dňa PN dávku vypláca Sociálna poisťovňa, zatiaľ čo od 1. do 10. dňa PN vypláca zamestnávateľ náhradu mzdy. V ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote alebo zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých 10 dní PN) platí: od 1. do 3. dňa PN je nemocenské 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa je to 55 % DVZ alebo PDVZ.
Predstavme si zamestnanca, ktorý má hrubú mzdu 1 200 eur mesačne a zostane PN tri týždne (21 dní). Jeho denný vymeriavací základ bude približne 39,60 eura.
Prečítajte si tiež: Ako na výpočet výšky dôchodku
Celková výška PN je približne 442 eur.
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je dôležitá mzdová veličina, ktorá sa používa na určenie výšky náhrady mzdy vo viacerých prípadoch. Zamestnávateľ potrebuje poznať priemerný zárobok predovšetkým na určenie:
Podľa § 134 ods. 1 zamestnávateľ zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely je kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje (resp. použije) priemerný zárobok. Výška priemerného zárobku sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka.
Do mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období pre účely výpočtu priemerného zárobku sa započítava:
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o predčasnom dôchodku
Do počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období pre účely výpočtu priemerného zárobku sa započítava doba, počas ktorej zamestnanec vykonával prácu, či doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas.
Právna úprava mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je upravená v ustanoveniach § 124 Zákonníka práce. Ak sa zamestnanec domnieva, že ním vykonávaná práca by mala byť kategorizovaná ako riziková, odporúča sa obrátiť na miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.