Akú starostlivosť môže rodič žiadať: Práva detí a rodičov v zdravotníctve

Rodičia sa často stretávajú s nejasnosťami a spornými situáciami pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ich deťom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach detských pacientov a ich rodičov v slovenských zdravotníckych zariadeniach, opierajúc sa o rozhovor s prezidentkou Asociácie na ochranu práv pacientov, Máriou Lévyovou, a relevantné právne predpisy.

Prítomnosť rodiča pri vyšetrení a hospitalizácii

Prítomnosť rodiča pri vyšetrení alebo hospitalizácii dieťaťa má byť samozrejmosťou, a to až do určitého veku. Charta práv hospitalizovaných detí jasne hovorí o práve hospitalizovaných detí mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu. Prítomnosť rodiča je dôležitá pre elimináciu strachu dieťaťa z vyšetrenia a pre jeho psychickú pohodu.

Eliminácia strachu a emočného šoku

Charta práv hospitalizovaných detí uvádza, že by mali byť prijaté opatrenia na zmiernenie fyzického a emočného šoku dieťaťa. Prítomnosť rodiča je jedným z najúčinnejších opatrení na dosiahnutie tohto cieľa.

Spolupodieľanie sa rodiča na starostlivosti

Okrem psychickej podpory sa rodič môže spolupodieľať aj pri samotnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Rodič pozná svoje dieťa najlepšie a môže zdravotníckemu personálu poskytnúť cenné informácie.

Právo na informácie a informovaný súhlas

Rodič má právo byť informovaný o zdravotnom stave svojho dieťaťa, o navrhovaných postupoch pri liečbe, ako aj o rizikách odmietnutia liečby. Na znak súhlasu s navrhovanou liečbou podpisuje rodič tzv. informovaný súhlas.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Zákonná úprava informovaného súhlasu

Zákon č. 576/2004, paragraf 6, stanovuje povinnosť ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Informačná účasť rodičov na rozhodovaní

Charta práv hospitalizovaných detí zdôrazňuje, že deti i rodičia majú právo byť informovaní spôsobom zodpovedajúcim ich veku a úrovni chápania. Rodičia majú právo na informačnú účasť pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa starostlivosti o ich deti.

Vylúčenie rodiča z ordinácie a obmedzovanie dieťaťa

Hoci prítomnosť rodiča je vo všeobecnosti žiaduca, existujú situácie, kedy môže byť rodič požiadaný, aby opustil ordináciu.

Stres rodiča a sterilné prostredie

Deje sa tak aj preto, že mnohí rodičia sú často pod väčším stresom ako samotné dieťa, čo na dieťa pôsobí počas výkonu stresujúco, aj preto zdravotníci niekedy požiadajú rodičov, aby neboli prítomní pri výkone. Potom sú to operačné výkony, keď je potrebné zabezpečiť sterilné prostredie a rodičia nemôžu byť pri výkone.

Priväzovanie a utlmovanie detí

Charta práv hospitalizovaných detí jasne hovorí, že o deti sa má starať personál, ktorého vzdelanie a skúsenosti ho predurčujú reagovať na fyzické, emočné a vývojové požiadavky detí a ich rodín. Zdravotník by mal nájsť spôsob, aby s ním dieťa začalo spolupracovať, aby to prebiehalo nenásilne, dieťa netrpelo, nemalo zbytočný stres. Priväzovanie a utlmovanie by malo byť použité len v nevyhnutných prípadoch.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Dlhodobé následky

Môže to vyvolať u dieťaťa dlhodobé následky, syndróm strachu z bieleho plášťa, strach z návštevy lekára dokonca aj v dospelosti.

Utlmenie pri diagnostických metódach

Pri istých diagnostických metódach, ako napríklad CT, MR, echo, napríklad bábätko alebo malé dieťa nevie spolupracovať a výsledky by mohli byť skreslené, bola by sťažená diagnostika. Preto ak zdravotník určí, že dieťa treba pripraviť na vyšetrenie utlmením, rodič by jeho názor mal vziať do úvahy. Nespolupráca môže ovplyvniť priebeh vyšetrenia, výsledok i hodnotenie. Všetkým - rodičom i zdravotníkom ide predovšetkým o zdravie dieťaťa.

Sprevádzanie detí k lekárovi a informovaný súhlas

Deti do veku 18 rokov by mal sprevádzať na vyšetrenie k lekárovi ich rodič alebo ich zákonný zástupca. Rodič podpisuje tzv. informovaný súhlas, teda, že súhlasia s navrhovanou liečbou, sú poučení o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Problematiku informovaného súhlasu upravuje zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti.

Právo na odmietnutie vyšetrenia alebo liečby

Matka a otec majú právo odmietnuť akékoľvek vyšetrenie či liečbu. Rodič môže odmietnuť informovaný súhlas k zdravotnému výkonu alebo dokonca odvolať už udelený súhlas v zmysle zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti.

Neodkladná starostlivosť

Spomínaný zákon definuje aj prípady, keď sa informovaný súhlas zákonného zástupcu nevyžaduje, je to napríklad v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať - napríklad pri nehode, v ohrození života a pod.) a iné.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Negatívny reverz

Ak by sa rodič, zákonný zástupca rozhodol odmietnuť nejaké vyšetrenie, liečbu, ktorú odporúča lekár, musí podpísať tzv. negatívny reverz.

Právo na slobodný výber lekára a zdravotníckeho zariadenia

Ako pacienti máme právo na slobodný výber lekára a zdravotníckeho zariadenia, teda poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (Zákon 576/2004, par. 11, odst. 6: Každý má právo na výber poskytovateľa.). Za dieťa pri takýchto prípadoch zodpovedá jeho zákonný zástupca, okrem prípadov stanovených zákonom, a to v prípade poskytovania neodkladnej starostlivosti, psychiatrickej starostlivosti.

Prevoz do inej nemocnice

V prípade, že už je dieťa hospitalizované a rodičia žiadajú prevoz do inej nemocnice, ktorý im napríklad nechcú povoliť, môžu rodičia slobodne dieťa vziať a premiestniť ho do iného zdravotníckeho zariadenia?

Prítomnosť rodiča pri hospitalizácii

V prípade hospitalizácie dieťaťa v nemocnici je žiadúca prítomnosť rodiča. Deti v nemocnici majú právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu.

Kapacitné dôvody

Na Slovensku to v niektorých nemocniciach žiaľ nie je možné, najmä z kapacitných dôvodov. Nemocnice pred desiatkami rokov jednoducho neboli stavané tak, aby umožnili aj priestor pre sprevádzajúcu osobu dieťaťa, a preto je menej lôžok pre sprevádzajúcich rodičov ako pre hospitalizované deti. Rodič nezriedka spí na kresle, rozťahovacej posteli.

Izby pre matky a obmedzenia

V niektorých nemocniciach sú napríklad hospitalizované deti do 3 rokov na izbách, kde je viacero postieľok. Matky však majú vyhradenú na spanie izbu matiek, ktorá je o niekoľko izieb ďalej, prípadne na inom poschodí nemocnice. A to napriek tomu, že niektoré z nich deti dojčia. Iné matky, aby zmiernili stres dieťaťa pred určitým výkonom či len pri hospitalizácii, volia možnosť prespať pri svojom dieťati na kresle. Iným ponúknu rozťahovacie lôžko, ktoré však môže byť použité len vo vopred stanovených hodinách. A to už ani nevravíme o prípade, ak by s dieťaťom chcel zostať na izbe cez noc otec.

Snaha nemocníc o zlepšenie

Nemocnice o tomto probléme s obmedzenou priestorovou kapacitou vedia. Pokiaľ je to možné, väčšina z nich sa snaží rodičom vyjsť v ústrety. Zmeny sa zároveň snažia zakomponovať aj pri rekonštrukcii oddelení.

Hospitalizácia detí starších ako 6 rokov

Charta práv pacienta v Slovenskej republike, prijatá vládou SR v roku 2001, v článku 7 hovorí o možnosti prijať do nemocnice dieťa do 6 rokov v sprievode rodiča na základe odporúčania ošetrujúceho lekára. Pokiaľ je dieťa staršie ako šesť rokov, je nutný aj súhlas revízneho lekára. Len v prípade onkologicky chorých detí, tam je možné dať súhlas prítomnosti rodiča až do 18 rokov. Táto časť charty by sa z nášho pohľadu mala novelizovať. Sme presvedčení, že pri hospitalizácii dieťaťa je prítomnosť rodiča či inej blízkej osoby nesmierne dôležitá, či je bábätko, škôlkar, školák, takmer dospelý. Pri krátkej alebo dlhodobej hospitalizácii, každé dieťa potrebuje pocit bezpečia.

Ošetrovné: Príspevok pre rodičov starajúcich sa o choré dieťa

V prípade, že sa rodič musí starať o choré dieťa, má nárok na ošetrovné. Žiadosť o ošetrovné vystaví oprávnený lekár pri zistení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti.

Potvrdenie od lekára

Žiadosťou o ošetrovné, ktorú potvrdí príslušný lekár, ak žiadate o ošetrovné z dôvodu choroby ošetrovanej osoby (potvrdzuje lekár ošetrovanej osoby) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku alebo o dieťa do dovŕšenia 18. roku veku s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie/izolácia (potvrdzuje pediater), alebo ak fyzická osoba, ktorá sa o dieťa stará ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie/izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať (potvrdzuje lekár osoby, ktorá sa o dieťa nemôže starať). Žiadosť o ošetrovné vám vystaví oprávnený lekár pri zistení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti.

Ošetrovné pri uzavretí školy

Žiadosťou o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy, predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, ktorú vyplníte ako poistenec, ak žiadate o ošetrovné z dôvodu starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku alebo o dieťa do dovŕšenia 18. roku veku s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré nemôže navštevovať školu/predškolské zariadenie/zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, keďže boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. V žiadosti vyplníte časť A. Žiadosť dáte potvrdiť v časti B. škole/predškolskému zariadeniu/zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vaše dieťa navštevuje. Ak na žiadosti v časti B. nebol potvrdený údaj, dokedy je škola/predškolské zariadenie/zariadenie sociálnych služieb uzavreté, nárok na výplatu ošetrovného je podmienený zaslaním tlačiva Oznámenie o zmene skutočností ovplyvňujúcich nárok na ošetrovné z dôvodu uzavretia školy/predškolského zariadenia/zariadenia sociálnych služieb, v ktorom vám škola/predškolské zariadenie/zariadenie sociálnych služieb potvrdí dátum, dokedy boli uzavreté. Oznámenie vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Toto tlačivo potrebujete ako prvé a slúži ako žiadosť o ošetrovné a zároveň aj ako potvrdenie potreby ošetrovania.

Lekári, ktorí môžu vystaviť žiadosť o ošetrovné

Paliatívny lekár, t. j. lekár so špecializáciou v odbore paliatívna medicína, klinická onkológia, geriatria, vnútorné lekárstvo, gastroenterológa, hematológia a transfúziológia, hepatológia, kardiológia, nefrológia, neurológia, pneumológia a ftizeológia, reumatológia, gynekológia, anesteziológia a intenzívna medicína, algeziológia, chirurgia, ortopédia, úrazová chirurgia alebo pediatria, v prípade, ak ide o ošetrovanie paliatívneho pacienta, t. j. Vystaví ho všeobecný lekár ošetrovanej osoby pri ukončení poskytovania ošetrovania (napr. Ak si nárok na ošetrovné (krátkodobé aj dlhodobé) uplatňujete z viacerých nemocenských poistení, oprávnený lekár vám vystaví žiadosť a potrebné tlačivá osobitne pre každé z nich. Osobitnú žiadosť musíte predložiť aj v prípade žiadosti o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy/predškolského zariadenia/zariadenia sociálnych služieb.

Podmienky nároku na ošetrovné

Ak ste poberateľom starobného dôchodku: pre nárok na ošetrovné musíte mať splnenú podmienku zaplateného nemocenského poistenia (napr. Do 270 dní nemocenského poistenia sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu, že nedosahoval príjem; s výnimkou období, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ z dôvodu, že mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (napr.

Príspevok na starostlivosť o dieťa

Poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Kto môže poskytovať starostlivosť

• iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu ( z.
• 1. starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu ( z.
• 2.

Konanie o príspevku

Na konanie o príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. Ak je úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou, na určenie mesačnej výšky príspevku sa úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou vynásobia dvadsiatimi. Príspevok sa poukazuje oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, alebo na žiadosť oprávnenej osoby sa vypláca v hotovosti. Výplata príspevku sa obnoví od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom zanikli dôvody na zastavenie jeho výplaty.

Výška príspevku

41,10 €, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje iná fyzická osoba (napr.

Rozhodovanie o dieťati pri výlučnej osobnej starostlivosti

Čo je výlučná osobná starostlivosť rodiča?„Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Kto rozhoduje o dieťati, ktoré bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov? Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“

Bežné a podstatné veci

Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd.

Podstatné veci

Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého:Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Zastupovanie a správa majetku dieťaťa

Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom (ak súd nerozhodne inak). Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok.

Striedavá starostlivosť

Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.) bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“). Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp.

Rozvod a úprava pomerov k maloletým deťom

Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom. Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“ Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že „v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.“ (B. Pavelková: Zákon o rodine-komentár. C.H.Beck. 2013).

Tehotenstvo matky počas rozvodu

Pokiaľ je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.

Optimálne nastavenie striedavej starostlivosti

Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Pre lepšie vysvetlenie uvádzame, čo znamená „striedavá starostlivosť“. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.

Podmienky pre striedavú starostlivosť

Predmetom tohto článku bude najmä výklad ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého celé znenie si dovoľujeme uviesť: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. V prvom rade by sme chceli upriamiť pozornosť na druhú vetu citovaného ustanovenia. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Schopnosť rodiča spolupracovať

V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

Názor dieťaťa

Do pozornosti ďalej dávame, že striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.

Rozhodnutie súdu

Súd manželstvo navrhovateľky XX rod. X., nar. XX.XX.XXXX a odporcu YY nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O., vo zväzku 9, ročník _, strana, pod por. Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloleté deti XX., nar. XX.XX.XXXX a ZZ., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v dvojtýždenných intervaloch tak, že po prvý krát si prevezme maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľka v nedeľu v týždni, kedy nadobudne právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva o 18:00 hod.

Názory psychológov

Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí. V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa.

#

tags: #akú #starostlivosť #môže #rodič #žiadať