Nároky osoby so ZŤP pri rozvode a majetkové vysporiadanie

Rozvod je náročná životná situácia, ktorá so sebou prináša množstvo právnych a praktických otázok. Pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) môže byť táto situácia ešte komplikovanejšia, najmä pokiaľ ide o majetkové vysporiadanie. Tento článok sa zameriava na špecifické aspekty rozvodu, ktoré sa týkajú osôb so ZŤP, a to najmä s dôrazom na majetkové nároky a vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).

Súdne konanie o rozvod manželstva a náhrada trov konania

Súdne konanie o rozvod manželstva prebieha v režime Civilného mimosporového poriadku. V zásade platí, že každý z účastníkov si hradí svoje súdne trovy sám. To znamená, že žiadny z rozvádzajúcich sa manželov nemá nárok na to, aby mu ex-partner nahradil súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod alebo odmenu jeho právneho zástupcu.

Zákon však výnimočne umožňuje priznanie náhrady nákladov aj v rozvodovom konaní, ak je to s ohľadom na okolnosti posudzovaného prípadu spravodlivé. Súdna prax považuje za jeden zo spravodlivých dôvodov pre sankcionovanie jedného z manželov povinnosťou preplatenia trov druhému z manželov napríklad neveru. Ak teda rozpad manželstva spôsobila nevera, ktorá nebola výsledkom problémov v partnerskom zväzku, mal by neverník počítať s tým, že pre neho rozvod bude drahší.

Vplyv nevery na majetkové vysporiadanie

Pri vyporiadavaní BSM sa zásadne vychádza z toho, že každý z bývalých manželov by mal dostať rovnaký podiel. Rozdeľovanie majetku ale musí zohľadniť aj potreby spoločných maloletých detí, pričinenie každého z manželov o starostlivosť o rodinu a tiež zásluhy na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí. Prihliada sa však aj na starostlivosť o deti a obstarávanie domácnosti. S ohľadom na uvedené judikatúra dospela k názoru, že súdy nemusia spoločný majetok vždy deliť na dve rovnaké polovice. Ak jeden z bývalých manželov dostane menšiu časť z vyporiadavaného majetku a druhý naopak väčšiu, hovoríme o tzv. disparite podielov.

V rozhodovacej činnosti súdov boli ako dôvody pre krátenie priznaného podielu v prospech ex-partnera uznané:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

  1. Mimoriadne zásluhy jedného z manželov o nadobudnutie spoločného majetku.
  2. Opustenie spoločnej domácnosti a nepodieľanie sa na starostlivosti o rodinu, prípadne podieľanie sa len obmedzeným výživným na spoločné deti.
  3. Významná finančná pomoc pri nadobúdaní spoločného majetku zo strany rodičov jedného z bývalých manželov.

Samotné porušenie povinnosti manželskej vernosti nie je všeobecne pokladané za dôvod, pre ktorý by mal súd pri vyporiadavaní BSM rozhodnúť o disparite podielov. Mimomanželský vzťah teda môže zohrať pri delení spoločného majetku úlohu len vtedy, ak by mal relevantný vplyv na to, ako sa neverný manžel podieľal na chode spoločnej domácnosti a plnení potrieb členov rodiny.

Vplyv nevery na príspevok na výživu rozvedeného manžela

Okrem nároku na vyporiadací podiel zo spoločného majetku môže medzi bývalými manželmi vzniknúť aj tzv. nárok na výživu rozvedeného manžela. Tento nárok po zániku manželstva vzniká len tomu z rozvedených partnerov, ktorý nie je schopný živiť sa sám. Ak sa na poskytnutí príspevku bývalí manželia nedohodnú, môže sa ktorýkoľvek z nich obrátiť z účelom určenia peňažnej čiastky zodpovedajúcej primeranej výžive na súd.

Konečná výška príspevku sa odvíja od schopností, možností a majetkových pomerov toho z rozvedených manželov, ktorý ho má platiť. Prípadná nevera môže pri určovaní rozsahu príspevku na výživu rozvedeného manžela zohrať veľmi významnú úlohu. Súd má totiž pri jeho stanovení prihliadať aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Pokiaľ bol dôvodom rozpadu manželstva mimomanželský pomer partnera, ktorý by mal poskytovať príspevok, môže ísť o okolnosť pre jeho navýšenie. Zapríčinenie rozvodu neverou toho z ex-partnerov, ktorý sa po ukončení manželstva nie je schopný živiť sám, je naopak potenciálnym dôvodom pre úplne odmietnutie priznania príspevku pre rozpor s dobrými mravmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Táto doba môže byť súdom výnimočne predĺžená, ale len za podmienky, že prijímateľ príspevku sa ani po uplynutí uvedenej doby nedokáže z objektívnych dôvodov živiť sám.

Sociálne bývanie ako možnosť pre osoby so ZŤP po rozvode

Rozvod môže viesť k zhoršeniu bytovej situácie, a to najmä pre osoby so ZŤP, ktoré často nemajú dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie si vlastného bývania. V takýchto prípadoch môže byť riešením žiadosť o sociálny byt.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Problematika úpravy sociálneho bývania je predmetom zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Tento zákon definuje len všeobecný rozsah podmienok, preto konkrétnejšie zásady prideľovania sociálnych, resp. nájomných bytov určuje samotná obec prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. To znamená, že podmienky sa môžu u jednotlivých samospráv líšiť.

Zákonom stanovenou podmienkou je príjem žiadateľa, ktorý by mal byť maximálne vo výške 3-násobku životného minima. Môže byť aj príjem vo výške 4-násobku životného minima, ale iba ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom, prípadne aspoň jeden člen domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie, kultúru či ochranu pre obyvateľov mesta alebo obce.

V podmienkach obce často stanovujú, aby mal žiadateľ v danej samospráve trvalý pobyt, prípadne posudzujú aj schopnosť nájomcu platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Žiadosť sa podáva na mestskom alebo obecnom úrade. Treba však počítať s tým, že na nájomné byty sa čaká pomerne dlho.

Pre získanie sociálneho bytu je potrebné splniť určité podmienky podľa zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Váš príjem by nemal presahovať trojnásobok životného minima, pokiaľ nie je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom. Každá obec môže mať svoje vlastné pravidlá pre prideľovanie podľa všeobecne záväzných nariadení, preto je dôležité, aby ste sa informovali priamo na mestskom alebo obecnom úrade, kde plánujete žiadať o byt. Trvalý pobyt v danej obci je často potrebný, spolu s preukázaním schopnosti platiť nájomné.

Vyporiadanie BSM: Dohoda, zákon alebo súd

K vyporiadaniu BSM po rozvode môže dôjsť troma spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

  1. Vyporiadanie dohodou bývalých manželov: Dohodou si môžete súčasti spoločného majetku rozdeliť v podstate akokoľvek. Ak s tým obaja z bývalých manželov vyslovia súhlas, nemusia si BSM rozdeliť na dve rovnaké polovice. Dohoda je teda jedným z prípadov, v ktorom sa môže stať, že jeden z partnerov nakoniec získa zo spoločného majetku menšiu časť bez akejkoľvek finančnej kompenzácie.
  2. Vyporiadanie zákonom: V prípade, že ani do troch rokov od zániku BSM nedôjde k rozdeleniu spoločného majetku dohodou alebo nie je podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom, vyporiadava sa BSM zo zákona automaticky nasledovne:
    • Hnuteľné veci, ktoré sú využívané jedným z bývalých manželov, sa stanú vlastníctvom práve toho z nich, ktorý ich pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne užíva ako vlastník.
    • Ostatné hnuteľné veci, nehnuteľné veci a majetkové práva prejdú do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s tým, že ich podiely budú rovnaké (t. j. každý bude mať 1/2). Následne si tieto veci môžete vyporiadať v režime podielového spoluvlastníctva.
  3. Vyporiadanie rozhodnutím súdu: Súd BSM vyporiadava len na návrh (aspoň) jedného z manželov, ktorý musí byť podaný najneskôr do troch rokov od zániku BSM - čiže od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Ak to nestihnete, vyporiada sa BSM zákonom.

Súd rozdeľuje BSM podľa kritérií stanovených v Občianskom zákonníku. Tieto za určitých okolností pripúšťajú, aby jednému z bývalých manželov po rozvode priznal aj menej ako polovicu zo spoločného majetku.

Ako súd pri rozdelení BSM postupuje?

Zásady pre súdne vyporiadanie BSM sú nasledujúce:

  1. Primárne sa vychádza z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké.
  2. Pri vyporiadaní sa musia vziať do úvahy aj investície do a z BSM, t.j.:
    • Každému z manželov sa musí na jeho žiadosť uhradiť to, čo zo svojho výlučného vlastníctva vynaložil na spoločný majetok (napr. časť z jeho peňazí ušetrených pred uzatvorením manželstva, ktorá sa použila na rodinný dom v BSM).
    • Každý z manželov je naopak povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na majetok v jeho výlučnom vlastníctve (napr. ak sa peniaze z BSM použili na opravu automobilu, ktorý jeden z manželov nadobudol ešte pred svadbou).
  3. Prihliada sa aj na:
    • Potreby maloletých detí.
    • To, ako sa každý z manželov staral o rodinu.
    • To, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, s tým, že pri určení miery pričinenia musí vziať súd na zreteľ aj starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti (inými slovami platí, že aj keby bol muž „živiteľom rodiny“, nesmie byť žena na podiele zo spoločného majetku ukrátená, ak sa podľa dohody s manželom predovšetkým riadne starala o potomstvo a zabezpečovala každodenné domáce práce a potreby rodiny).

Práve zohľadňovanie zásluh na nadobudnutí spoločného majetku a každodenného obstarávania potrieb rodiny však môže v praxi viesť k tomu, že aj súd jednému z manželov prizná v rámci vyporiadania BSM nižší podiel. Tento spôsob rozdelenia spoločného majetku sa označuje ako „disparita“ podielov.

Kedy súdy priznali jednému z manželov menší podiel na BSM?

Slovenské súdy sa s návrhmi na priznanie menšieho podielu zo spoločného majetku stretávajú pomerne často. V uvedenej súvislosti riešili ako potenciálne dôvody disparity napr.:

  1. Opustenie spoločnej domácnosti a nepodieľanie sa na uspokojovaní potrieb rodiny: Dôvodom pre úpravu podielov z BSM na pomer 60:40 bola napr. skutočnosť, že manžel opustil spoločnú domácnosť a hospodáril samostatne s oddeleným majetkom; manželka naopak spoločný majetok zveľaďovala zo svojich príjmov a v prevažnej miere zabezpečovala aj výživu spoločného dieťaťa.
  2. Alkoholizmus: Alkoholizmus jedného z manželov spolu s fyzickým a psychickým týraním boli dôvodom pre úpravu podielov z BSM v pomere 60:40. Naopak, len samotné nadmerné požívanie alkoholu jedného z manželov nie je dôvodom pre disparitu; podstatné je, či je jeho následkom aj menšie prispievanie do rodinnej kasy a nepodieľanie sa na uspokojovaní potrieb rodiny.
  3. Zakúpenie majetku od rodičov za symbolickú cenu: Takýto spôsob získania majetku nemusí byť dôvodom pre disparitu podielov, a to najmä vtedy, ak z kúpnej zmluvy vyplýva, že rodičia si prevod majetku na oboch manželov výslovne priali (a nepredali ho za symbolickú cenu napr. len jednému z nich).
  4. Väčšie zásluhy jedného z manželov o nadobudnutie majetku: Aj väčšie pričinenie jedného z manželov v súvislosti s nadobudnutím spoločných vecí môže byť výnimočne dôvodom pre disparitu podielov pri rozdelení BSM. Pokiaľ sa ale druhý z manželov zároveň riadne staral o spoločnú domácnosť, budú zásluhy na získaní majetku dôvodom pre nerovnaký podiel pri vyporiadaní BSM len vtedy, ak by boli skutočne mimoriadne.

tags: #nároky #ZŤP #osoby #pri #rozvode #majetkové

Ďalšie články