Aký pracovný pomer je najvýhodnejší pre vyšší príjem?

Desaťtisíce ľudí pracujú na živnosť namiesto toho, aby boli riadnymi zamestnancami. Tento spôsob spolupráce je výhodný pre firmy a z krátkodobého hľadiska aj pre zamestnanca. Firma má so živnostníkom oveľa menej administratívnej práce ako so zamestnancom a predovšetkým je pre ňu lacnejší.

Výhody a nevýhody rôznych typov pracovného pomeru

Zamestnanecký pomer (TPP)

Ponúka zamestnancovi v slovenských podmienkach najvyššiu pracovnoprávnu ochranu, a to od výpovednej lehoty a odstupného cez limitovanie nadčasov až po ochranu pred neoprávnenou výpoveďou.

• Výhody: Istota pravidelného príjmu, nárok na preplatenie OČR, PN, voľno na oddych, voľno na návštevu lekára, voľno v prípade svadby alebo pohrebu, príspevok k narodeniu dieťaťa aj 14 dní mimoriadneho voľna, platená dovolenka (4 až 5 týždňov), preplácanie práce nadčas, cez víkend, v noci alebo vo sviatok, nárok na stravné lístky alebo stravovacie karty, pri odchode do dôchodku majú odchodné/odstupné, v prípade choroby nárok na preplatenú PN.
• Nevýhody: Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré na Slovensku pri tomto type zmlúv platí. Výsledkom je nielen nižší čistý príjem v porovnaní s celkovými nákladmi práce, ale často aj nemožnosť získať zamestnanie na klasickú pracovnú zmluvu.

Živnosť

• Výhody: Vyšší čistý príjem pri rovnakej celkovej cene práce, vyššia flexibilita, možnosť pracovať pre viaceré firmy (klientov) naraz alebo možnosť vôbec si získať prácu.
• Nevýhody: Práca na živnosť nemusí byť vždy v súlade s ustanovením Zákonníka práce o závislej činnosti. Nízke odvody sa im v budúcnosti môžu vypomstiť v podobe nižších dávok zo Sociálnej poisťovne a nízkeho dôchodku. Ak ochorie živnostník, ktorý si platí najnižšie možné odvody, dostane v tomto roku v prípade 30-dňovej práceneschopnosti nemocenskú dávku vo výške 201 eur.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.)

• Výhody: Vyšší čistý príjem pri rovnakej celkovej cene práce, vyššia flexibilita, možnosť pracovať pre viaceré firmy (klientov) naraz alebo možnosť vôbec si získať prácu, spoločník v s. r. o. neručí celým svojím majetkom, možnosť nižšieho odvodového zaťaženia s. r. o.
• Nevýhody: Vyššia miera administratívy a ťažším vstupom do podnikania, keďže základný vklad už nestačí iba deklarovať, ale je potrebné ho mať reálne aj k dispozícii.

Dohoda

• Výhody: Časovo flexibilnejšia, väčšinou menej náročná a jej ukončenie je pomerne jednoduché.
• Nevýhody: Bez nároku na dovolenku a stravné lístky, v prípade výpovede nie je nárok na odstupné.

Finančné aspekty rôznych foriem pracovného pomeru

Za každého zamestnanca musí zamestnávateľ okrem hrubej mzdy platiť aj odvody v celkovej výške 35,2 percenta z hrubého platu. Ak napríklad zamestnanec dostáva hrubú mzdu vo výške 700 eur, svojho zamestnávateľa stojí ďalších 246,40 eura. Keďže živnostníci si musia platiť dane aj odvody sami, firmy, pre ktoré pracujú, nemusia za nich odvádzať navyše ďalšie peniaze. Ak živnostník zarobí 700 eur, firma mu pošle túto čiastku a nikde inde už nemusí nič platiť.

Živnostník nemá nárok na stravné lístky či dovolenku. Firma mu zároveň nemusí preplácať prvých desať dní v prípade choroby ani poskytnúť platené voľno na návštevu lekára.

Napríklad zamestnancovi s hrubou mzdou 1 000 eur zostane v čistom 762 eur. V prípade, že by tento zamestnanec pracoval na živnosť a firma by mu vyplácala celkovo 1 352 eur, teda toľko, koľko ju dnes reálne stojí, zaplatil by na daniach a odvodoch mesačne priemerne 348 eur. Jeho čistý mesačný príjem by tak bol 1 004 eur.

Prečítajte si tiež: Plnohodnotný život v starobe

Ak by v tomto roku požiadal o dôchodok živnostník, ktorý si celý život platil minimálne odvody, dostal by penziu približne vo výške 222 eur. Priemerný dôchodok pritom dosahuje približne 400 eur. A ak ochorie živnostník, ktorý si platí najnižšie možné odvody, dostane v tomto roku v prípade 30-dňovej práceneschopnosti nemocenskú dávku vo výške 201 eur. Zamestnanec s priemerným platom pritom dostane dávku vo výške 410 eur. Minimálne odvody si na Slovensku pritom platí až takmer 90 percent zo všetkých živnostníkov.

Živnostník, ktorý uzatvorí dobrovoľné dôchodkové a nemocenské poistenie, musí do poisťovne posielať navyše aspoň 133,42 eura. V tomto prípade mu odvody pohltia zo mzdy mesačne 323,19 eura a jeho priemerná mesačná daň bude vo výške 4 eur. Jeho čistý príjem preto dosiahne 754,41 eura. V porovnaní s platom zamestnanca bude v čistom dostávať o 133 eur viac. Ak by si neplatil dobrovoľné odvody, jeho zisk by bol takmer dvojnásobný. V takom prípade by však musel počítať s výrazne nižšími dávkami, ako keď bol zamestnancom.

Zamestnávateľ mu ponúka, že môže začať pracovať na živnosť, pričom mu bude vyplácať celkovú cenu prácu, čo je 1 081,60 eura. Pokiaľ pracuje ako zamestnanec, odvody mu mesačne pohltia 107,20 eura a daň 71,42 eura. V čistom mu tak každý mesiac príde na účet 621,38 eura. Ak by pristúpil na ponuku zamestnávateľa a začal pracovať na živnosť, každý mesiac by dostával na účet 1 081,60 eura. Z týchto peňazí by musel sám platiť odvody a daň. Ak by využil paušálne výdavky, musel by pri takomto príjme posielať do Sociálnej poisťovne mesačne 137,07 eura (prvý rok by bol od platenia sociálnych odvodov oslobodený) a do zdravotnej poisťovne 57,89 eura. Celkovo by mu tak odvody mesačne pohltili 194,96 eura. Jeho celoročná daň by dosiahla 354,11 eura, čo je priemerne 29,51 eura mesačne. Jeho mesačné náklady na dane a odvody by tak dosiahli 224,47 eura. To znamená, že by mu v čistom zostalo 857,37 eura. Každý mesiac by tak v porovnaní so súčasnosťou bol jeho čistý príjem vyšší o 235,75 eura.

Úspora na odvodoch sa však prejaví aj na nižších dávkach zo Sociálnej poisťovne. Ak zostane zamestnancom, dostane v prípade 30-dňovej choroby nemocenskú dávku vo výške 416 eur. Keď sa stane živnostníkom, dostane pri rovnako dlhej práceneschopnosti 215 eur, čo je o 201 eur menej ako v prípade zamestnanca. Navyše, v prvom roku podnikania, keďže nebude povinne nemocensky poistený, nebude mať ako živnostník nárok na žiadnu nemocenskú dávku, pokiaľ sa nepoistí dobrovoľne.

Kým je zamestnancom, jeho plat sa pohybuje približne na úrovni priemernej mzdy, takže za každý odpracovaný rok sa jeho penzia zvýši o približne 10,25 eura. Ako živnostník s minimálnymi odvodmi dostane za každý odpracovaný rok len niečo nad päť eur. To znamená, že ak napríklad zamestnanec celý život dostáva priemernú mzdu, dostane po 40 odpracovaných rokoch dôchodok približne 420 eur.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a zamestnanie

Falošní živnostníci

Predovšetkým pre tieto výhody využíva podľa zistení Štatistického úradu SR prácu na živnosť asi 100-tisíc ľudí, ktorí by inak mali byť zamestnancami. Nie všetci falošní živnostníci si však kariéru podnikateľa vybrali dobrovoľne. Mnohí z nich na to pristúpili, pretože v opačnom prípade by zostali bez práce. Mnohí zamestnávatelia totiž živnostníkov preferujú, pretože je pre nich jednoduchšie a lacnejšie najať živnostníka, ako niekoho zamestnať. Navyše, prepustiť živnostníka je oveľa jednoduchšie ako zamestnanca. Zamestnancov totiž chráni Zákonník práce a môžu dostať výpoveď len podľa presne daných pravidiel.

Falošní živnostníci však môžu doplatiť na svoje podnikanie v prípade pracovného úrazu. Keďže nie sú zamestnaní, za takýto úraz nezodpovedá firma, pre ktorú pracujú, ale zodpovední sú sami. To znamená, že nedostanú ani žiadne odškodnenie.

Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze odhadli, že v minulom roku ich bolo na Slovensku približne 120-tisíc, čo pre štát predstavuje nemalý problém v podobe nižšieho výberu daní a odvodov. Riešením by mali byť prísnejšie kontroly a sankcie pre firmy či aktuálne tiež zdanenie finančných transakcií, ktoré sa má dotknúť aj živnostníkov.

Povinnosti živnostníka

Ľudia, ktorí sa rozhodnú pracovať na živnosť alebo si chcú založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, musia počítať s tým, že v porovnaní so zamestnaním im pribudnú povinnosti. Za zamestnanca všetky daňové a odvodové povinnosti vykonáva zamestnávateľ. Zamestnanec sa nemusí starať, či firma, pre ktorú pracuje, odviedla odvody alebo nie. Keďže odvody musí platiť zamestnávateľ, aj v prípade, že by tak neurobil, má zamestnanec nárok na všetky dávky. Sociálna poisťovňa či zdravotná poisťovňa bude prípadný nedoplatok vymáhať od zamestnávateľa.

Živnostníci si však musia odvody platiť sami. Každý mesiac musia posielať peniaze do zdravotnej aj Sociálnej poisťovne. Zároveň musia viesť účtovníctvo alebo evidenciu a sami podávajú daňové priznanie a platia daň. Ak živnostník nezaplatí správnu sumu do Sociálnej poisťovne, hrozí mu, že v prípade choroby nedostane dávky. Ak bude dlhovať zdravotnej poisťovni, nebude mať napríklad nárok na kúpele. Poisťovne navyše všetky dlhy od živnostníkov vymáhajú.

Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Čo treba vedieť?

Na získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení musí žiadateľ splniť všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti a uhradiť správny poplatok vo výške päť eur za každú voľnú živnosť (elektronické ohlásenie voľnej živnosti je bez poplatku). Všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti je dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť (preukazuje sa výpisom z registra trestov). Ako živnostník sa musíte zaregistrovať na daňovom úrade a vo svojej zdravotnej poisťovni.

Ak sa omeškáte s platbou do Sociálnej poisťovne, tá vám predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Suma penále pritom nemôže presiahnuť sumu nezaplatených odvod…

Ako začať podnikať?

V apríli si chcem založiť živnosť. Musím začať platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne hneď? Odvody do zdravotnej poisťovne musíte začať platiť ihneď po založení živnosti. Výška odvodov sa vám vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje v tomto roku 402,50 eura. Z tejto sumy budete mesačne platiť 14 percent, čo je 56,35 eura. Poistné sa platí mesačne pozadu vždy do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Od odvodov do Sociálnej poisťovne sú začínajúci živnostníci počas prvého roka oslobodení. Ak si tento rok založíte živnosť, nemusíte do Sociálnej poisťovne až do júla budúceho roku posielať žiadne peniaze. V júli budúceho roku vám vznikne povinné dôchodkové poistenie, ale len za predpokladu, že váš tohtoročný príjem bude vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, čo je v tomto roku 4 830 eur.

Napriek tomu, že až do júla budúceho roku nebudete musieť platiť povinné odvody do Sociálnej poisťovne, môžete sa poistiť dobrovoľne. V opačnom prípade nebudete mať počas tohto obdobia nárok na nemocenské dávky a obdobie, počas ktorého si nebudete platiť odvody, sa vám nezapočíta ani do dôchodku. Ak sa poistíte dobrovoľne na dôchodkové a nemocenské poistenie, budete musieť mesačne platiť do Sociálnej poisťovne minimálne 133,42 eura.

Paušálne výdavky vs. Skutočné výdavky

Som živnostník. Môj hrubý príjem v roku 2014 dosiahne asi 16 000 eur a skutočné výdavky by mali dosiahnuť 6 000 eur. Okrem toho zaplatím na odvodoch 2 300 eur. Paušálne výdavky dosahujú 40 percent z príjmov. Od roku 2013 je však stanovená maximálna suma, ktorú si týmto spôsobom možno odpočítať. Za rok si týmto možno znížiť svoj daňový základ o 5 040 eur. To je aj váš prípad, čo znamená, že vo forme paušálnych výdavkov si môžete odpočítať najviac 5 040 eur. Okrem paušálnych výdavkov si môžete daňový základ znížiť aj o zaplatené odvody vo výške 2 300 eur a nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá je v roku 2014 na úrovni 3 803,33 eura.

V prípade, že využijete skutočné výdavky vo výške 6 000 eur, môžete si okrem nich odpočítať takisto zaplatené odvody vo výške 2 300 eur a nezdaniteľnú časť základu dane 3 803,33 eura. Ak zvládnete daňovú evidenciu aj sami bez pomoci účtovníka, je pre vás lepšie využiť skutočné výdavky. V prípade, že by ste museli platiť účtovníkovi za vypracovanie evidencie alebo za vedenie účtovníctva, je možné, že výdavky na tohto účtovníka by boli vyššie ako úspora na daniach. V takom prípade by bolo lepšie využiť paušálne výdavky.

Spôsob uplatnenia výdavkov sa však odrazí aj na výške odvodov, ktoré musíte platiť do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Ak si zvolíte paušálne výdavky, bude váš vymeriavací základ vyšší, a preto budete musieť mesačne na odvodoch platiť 269,11 eura. V prípade skutočných výdavkov výška mesačných odvodov dosiahne 245,53 eura.

tags: #aký #pracovný #pomer #je #najvýhodnejší #pre