Chov amadiny Gouldovej: Komplexný sprievodca

Amadina Gouldová (Erythrura gouldiae) je jedným z najkrajších a najfarebnejších vtákov Austrálie. Tento článok je určený pre chovateľov amadiny Gouldovej, pre začiatočníkov aj pokročilých. Svojím širokým záberom a hĺbkou je vhodný aj pre chovateľov iných drobných exotických vtákov, pretože technológia chovu a veterinárna problematika je prakticky totožná.

Úvod do chovu amadiny Gouldovej

Na začiatku, každý fanúšik tohto vtáčika, by si mal položiť otázku, či vie vytvoriť pre neho dostatočné podmienky tak, aby netrpel v nevhodnom prostredí.

Biotop a výskyt

Amadina Gouldovej je rozšírená v severnej tropickej Austrálii s výnimkou Yorského polostrova. Ich biotopom sú teplé suché savany, vyhýbajú sa zalesneným areálom. V prírode je najviac čiernohlavých vtákov, menej červenohlavých a žltohlavé sú dosť ojedinelé a vzácne.

Vzhľad a charakteristika

Amadiny sú veľmi pekne sfarbené. Majú na sebe snáď všetky sýte farby. Samček je zafarbený oveľa výraznejšími farbami, samička má farby také isté, len sú nevýrazné, bledšie a mdlé. Zaujímavosťou je, že mláďatá sú zafarbené šedozeleno až hnedošedo. Rozpoznávame tri základné formy, ktoré boli v minulosti považované za samostatné druhy a to čiernohlavú, červenohlavú a žltohlavú.

Podmienky chovu

Teplota

V prípade chovu iba dospelých jedincov pre radosť postačuje udržiavať celoročne teplotu okolo 20 stupňov Celzia, pričom na krátky čas môže klesnúť aj pod 18 stupňov. Amadinám nevadí teplota aj cez 35 stupňov, nakoľko v prírode, kde žijú, teda na severe Austrálie, dosahuje teplota niekedy aj k 40 stupňom Celzia. Dôležité je však aby neboli v prievane a ideálne je ak majú pre seba trošku kľudu, lebo sa jedná stále o dosť plaché vtáčiky.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Klietka a vybavenie

Čo sa týka priestoru, tak nie sú amadiny nijako náročné a postačuje na dva kusy dospelých jedincov aj klietka o rozmeroch 50x30x30 cm. Vhodný je klietkový chov v klietkach debnového typu. Menej už možno odporučiť celokovové klietky, kde by vtáčiky nemali dostatok kľudu a súkromia. V klietkach debnového typu sa cítia bezpečnejšie a nedochádza tak často k ich preľakaniu a plašeniu. Rozmery takýchto klietok by mali byť minimálne 50 cm x 40 cm x 30 cm (šxvxh). Vybavenie týchto klietok nemusí byť náročné a môže sa tu uplatniť chovatelov cit. Bidielka doporučujem rôznej veľkosti (hrúbky) a ideálne by bolo aj iného sklonu. Hlavne majme vždy na mysli to, aby vtáčikovia mohli dosadať na ne pod iným uhlom a s rôznym priemerom úchopu bidielka.

Kŕmenie

V podstate ak dostanú každý deň čerstvú pitnú vodu, majú v krmítku dostatok krmiva (ja používam zmes plv47, ale väčšina chovateľov používa zmes DELI NATURE 84), prístup k gritu (zmes kamienkov, piesku a podrvených morských lastúr), sépiovú kosť a jódovú kocku na dzobanie a občas aspoň priemyselnú vajíčkovú zmes, tak im pre prežitie nič nechýba. Na kŕmenie podávame zmes pre drobné exoty (hotové zmesi napr.: od firmy Versele-Laga, Witte Molen, apod.), trávne semená. V obľube, tak ako u všetkých astrildovitých majú predovšetkým drobné druhy zrnín ako napríklad senegalské proso v klasoch. V dobe hniezdenia podávame vaječnú miešanku (dajú sa kúpiť aj hotové zmesi napr.: od firmy Orlux, CéDé, a pod.), predklíčené semená. Je dôležité a potrebné zaistiť dostatočný prísun vápniku, buď prostredníctvom drvených vaječných škrupín, sépiových kostí (nastrkaných), prípadne nejakého vitamínového prípravku (napr.: Calci-Lux od firmy Orlux). Jedálniček môžeme doplniť a spestriť o zelené krmivo, ovocie alebo zeleninu. Vtáčikom treba ponúknuť ku konzumácii aj krmivá živočíšneho pôvodu a to hlavne mravčie kukly (pozor na naše chránené druhy mravcov!). Ďalšou neodlučnou súčasťou je grit a piesok pre dobré trávenie.

Rozmnožovanie

Ak však chovateľ túži po svojom vlastnom odchove mláďat amadín, v prvom rade by si mal naštudovať všetko o štandarde amadín, vedieť rozpoznať ich zdravotný stav a samozrejme sa rozhodnúť aké farebné varianty a mutácie chce dochovať. Pamätajte si, že aký genetický materiál si zabezpečíte, také bude pravdepodobne potomstvo, aj keď niekedy aj z horšie vyzerajúcich jedincov môže vyjsť nádherný jedinec, ale je to menšia pravdepodobnosť ako keď párime tvarovo a farebne dobre vyzerajúce jedince. Nemenej dôležité je kupovať amadiny priamo u chovateľa, kde je možné ich pozorovať v ich prirodzenom prostredí, navyše chovateľ Vám povie na aké krmivo sú naučené, aké krmítka používa a lepší chovateľ si vedie aj záznamy o rodičoch mladých amadín, ktoré ponúka na predaj. Kupovať amadiny v chovateľských potrebách, alebo na burzách je veľká lotéria, lebo tam sú tieto jedince v permanentom strese a to či sú zdravé, alebo nie sa často dozvie kupujúci až keď je už neskoro. Je samozrejme na zvážení každého, kde amadiny nakúpi, ale tak či tak by mal kupovať len vtáky zdravé, čiperné, nesmia sedieť iba na bidle, nesmia byť apatické, ak človek prejde prstom po klietke, tak musia ihneď odletieť z bidla, nesmú mať ušpinené, či dolepené perie, oči musia mať čisté, nezakalené, bez výtoku, taktiež zobák nepoškodený, bez vytekajúcej tekutiny, vtáky by nemali vydávať chrapľavý zvuk a samozrejmosťou je aby boli dané vtáky riadne preperené a doperené.

Hniezdenie

Amadina Gouldová hniezdi v búdkach (12 x 12 x 15 cm - polootvorených alebo s vletovým otvorom cca 5 - 6 cm). V prírode si hniezdo nestavia, ale zväčša obsadzuje opustené hniezda papagájov a pod. Hniezdo iba upravia, vystelú hniezdnu kotlinku perím, či jemnou trávou alebo sisalovými vláknami, chlpmi. Znáška pozostáva zo 4 až 6 vajíčok, ktoré zahrievajú 14 až 16 dní striedavo obaja rodičia. Mladé majú spočiatku ružovú až oranžovú farbu a sú úplne holé. V kútikoch zobáčikov majú svietivo modré pupily, ktoré sú akýmsi vodítkom pre rodičov, aby ich dokázali i v temne hniezda nakŕmiť.

Priprava na chov

Amandiny Gouldovej by sa mali zaraďovať do chovu až vo veku jedného roka. Podľa mojich skúseností postačuje, ak je samček starý 9 mesiacov a samička 9 - 12 mesiacov. U nás sa zvyčajne za optimálny začiatok sezóny považuje október až november s koncom zhruba v marci, teda sa viac či menej kryje s obdobím hniezdenia vtákov v prírode. Vybrané vtáky umiestnime do klietky alebo voliéry podľa výberu (o druhoch chovných zariadení píšem v špeciálnej kapitole).

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Tokanie a párenie

Po umiestnení vtákov do chovnej klietky začne samček dvoriť samičke a páriť sa. Tokanie sa uskutočňuje na bidlách. Samec sedí oproti samici a natiahnutím celého tela ukazuje celú svoju farebnú krásu, pričom našuchorí perie najmä na zadnej časti hlavy a perie naspodku tela postaví tak, že fialové prsia ešte viac vyniknú. Chvost obracia k samici tak, aby sa modrá kostrč stala viditeľnou. Samec sa ukláňa pred samicou a dotýka sa bidla hrotom zobáka. Potom nasleduje v tejto póze najskôr rýchle trasenie hlavy smerom nabok a - teraz už vo vzpriamenej polohe - pomalé otáčanie hlavy sem i tam, pričom vták teraz spieva so zatvoreným zobákom skloneným na prsia. Počas spevu predvádzajú samčekovia tokavý tanec tým, že vyskakujú na bidielku do výšky niekoľko milimetrov. Ak samičke samček vyhovuje a je pripravená na párenie, prehne sa skoro do vodorovnej polohy, rýchlo vibruje chvostíkom a vykonáva podobné trasenie hlavy ako samček. Celým telom vibruje a potom obráti chvost smerom k samčekovi. Zvyčajne musí samček opakovať svoje tokanie, kým samička prejaví pripravenosť na párenie. Občas po takomto tokaní nastáva párenie priamo na bidielku, je to však skôr zriedkavosť. Párenie obvykle nastáva v hniezdnej búdke.

Stavba hniezda

Po poskytnutí hniezdnej búdky, najmä ak je pár v dokonalom toku, v priebehu niekoľkých minút samček vykoná „obhliadku“ búdky bez toho, aby tam vstúpil. Po ňom do búdky nakukne samička. Ak sa jej pozdáva, tak si ju obzrie dôkladnejšie. Následne samček nosí hniezdny materiál, buduje hniezdo a samička ho pozoruje. Keď je hniezdo hotové, ale občas aj počas jeho stavby, samička aktívne zasahuje a začne ho upravovať. Samček jej nosí ďalšie seno a ďalšie úpravy zvyčajne robia spolu. Na stavbu hniezda (výstelku búdky) používam sisal, kokosové vlákno, prípadne jemné, dobre usušené seno. Pri sene sa mi však stávalo, že začalo plesnivieť, najmä pokiaľ bolo v búdke veľa mláďat. V poslednom čase používam už len sisal a kokosové vlákno, ktoré v spojitosti s typom búdok, ktoré používam, dávajú veľmi dobré výsledky. Amadiny Gouldovej zvyčajne postavia krásne hniezdo v búdke a vypletú ňou celé vnútro. Nemusí to však byť u každého páru rovnaké, niektoré páry len provizórne vystelú búdku. Do búdky pred zavesením dávam hniezdny materiál a vyformujem ho provizórne tak, aby bola priehlbina v strede hniezdnej časti búdky. Ďalší hniezdny materiál poskytujem páru na rošte klietky. Nie je však potrebné ho dávať veľa, po niekoľkých dňoch, ak sa mi už zdá, že pár dokončil stavbu hniezdnej dutiny, hniezdny materiál z klietky odstránim. Neprichádza tak k „zaneseniu“ znášky a samček nevyvíja zbytočnú aktivitu s hniezdnym materiálom, ktorou by najmä počas inkubácie rušil samičku.

Znáška a inkubácia

Po ukončení stavby hniezdnej dutiny - vystlaní búdky do tvaru, ktorý páru vyhovuje - v búdke na hniezdenie pár trávi spolu veľa času. Samička začne znášku v priebehu 10 - 15 dní (niekedy aj neskoršie v závislosti od chovnej kondície) po spárení. Každý deň, zvyčajne skoro ráno, znesie jedno vajíčko. Amadiny Gouldovej už niekedy aj po znesení druhého vajíčka cez deň zahrievajú znášku, inkubačná doba sa však počíta až od vtedy, keď samička ostane na noc v búdke. Samička zväčša začne inkubáciu po znesení štvrtého vajíčka. Inkubácia trvá 14 až 16 dní, a to v závislosti od dôslednosti zahrievania chovným párom, ako aj od okolitej teploty. Znáška činí 4 - 5 vajíčok, občas 6 či 7. Vajíčka majú hmotnosť od 1.1 po 1.7 g v závislosti od veku samičky, jej genetických dispozícií, veľkosti, ako aj jej celkovej kondície.

Odoberanie vajíčok

Ja používam spôsob, ktorý spočíva v dennom odoberaní vajíčok, ich značení fixou a ukladaní do misky s prosom tak, že vajíčko zastrčím do prosa do 2/3 ostrejším koncom, teda vzduchová bublina je na vrchu vajíčka. Takto uloženú znášku skladujem na tmavom a chladnejšom mieste s teplotou do 18°C. Vajíčka odoberám a označujem na ich tupý koniec poradovým číslom ako boli znesené a číslom páru. Označenie robím centrofixou. Odobraté vajíčka u rodičovského páru nahrádzam umelými alebo náhradnými. Tento spôsob sa mi zdá byť lepší ako ponechávať vajíčka pod rodičmi od znesenia prvého, pretože amadiny Gouldovej už zvyčajne od druhého vajíčka cez deň zahrievajú znášku, aj keď nepravidelne. Takto prichádza k čiastočnému rastu embrya. cca aj 3 dni po prvom. Tento spôsob postupného odoberania a nahrádzania vajíčok používam vždy.

Starostlivosť počas inkubácie

Inkubácia je počas dňa rozdelená medzi rodičov, ktorí sa na zahrievaní znášky striedajú, počas noci zahrieva samička znášku sama. Samičke sa počas chovnej sezóny na bruchu objaví holé políčko. Uvedené inkubačné políčko umožňuje užší kontakt a lepší prestup tepla z tela rodičov na vajíčka. Na piaty deň inkubácie plodné vajcia zružovejú a keď ich presvietime, uvidíme žilky, v ktorých koluje krv, čo značí, že embryo sa vyvíja. Počas sedenia na znáške majú vtáky k dispozícii kúpeľničku.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Vlhkosť

Netreba zabúdať, že amadiny Gouldovej sú vtáky austrálskeho vnútrozemia, kde je relatívne suchý vzduch a vysoká teplota a tomu by sme mali prispôsobiť aj chovateľské zariadenie. Nepotrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť, dokonca im škodí. Zvyčajne úplne postačí klasická vlhkosť, aká sa nachádza v bytoch. Pri liahnutí je ideálna relatívna vlhkosť okolo 40 - 50%, viac nie je potrebné. Vajíčko má v priebehu inkubácie stratiť asi 12 - 15% zo svojej pôvodnej hmotnosti. Ak sa tak nestane, tak to je zvyčajne príliš vysokou vlhkosťou v chovnom zariadení. Vaječné škrupinky majú póry, cez ktoré sa uskutočňuje odpar vody. Množstvo vody, ktoré sa z vajíčka odparí je veľmi dôležité. Je to dané vlhkosťou v chovnom zariadení a špeciálne v mikroklíme búdky. Pri vyššej vlhkosti sa bude z vajíčka cez škrupinku odparovať menej vody. Všetky vajíčka majú na oblom konci vzduchovú komôrku, táto sa odparovaním vody zväčšuje. Vzduch v tejto komôrke hrá pri inkubácii veľmi dôležitú úlohu. Mláďa sa ho pri liahnutí po prvý krát nadýchne, čo mu umožňuje pohybovať sa vo vnútri vajíčka a zaujať tak správnu polohu potrebnú na „vykľuvanie“ sa. Ak je vlhkosť príliš vysoká, z vajíčka sa odparí málo vody a vzduchový priestor tak bude príliš malý a nedostatočný na dobrý pohyb mláďaťa. Ak je mláďa veľké, nedokáže sa dobre pri „kľuvaní“ otáčať a naruší škrupinku len v jednom mieste, čo mu na vyliahnutie nestačí. Veľmi nízka vlhkosť má za následok veľké odparovanie vody a tým aj nízku hmotnosť mláďaťa pred liahnutím. Takéto mláďatá sú často slabé a uhynú zvyčajne vo vajíčku tesne pred liahnutím.

Liahnutie

Liahnutie mláďat trvá cca 18 - 24 hod. Mláďa najskôr škrupinku na 1 - 3 miestach jemne naťukne tak, že na nej vznikne „vybúleninka“. Potom akoby sa zdanlivo celé hodiny nič nedeje. Keď mláďa po cca 20 hodinách (je to individuálne) prerazí škrupinku úplne, začne sa vo vajíčku intenzívne otáčať a naťukáva ho po obvode na tupom konci. Vo vajíčku si takto vyťuká štrbinu, ktorá má dĺžku cca 2/3 obvodu vajíčka. Po takomto naťuknutí sa mláďa vo vajíčku vzprieči a vrchnú časť vajíčka vytláča zátylkom tak, že sa spodnou stranou tela zaprie do druhého - špicatého konca vajíčka.

Starostlivosť o mláďatá

Pokožka novo narodených mláďat je holá a bledoružová (bledo mäsovej farby). Sfarbenie pokožky však záleží od chovanej mutácie. Pri žltej mutácii je pokožka viditeľne sýto žltá, pri modrej mutácii je dymovo ružová a pri striebornej a bielej je bledo ružová. Mláďatá kŕmia obaja rodičia. Hlasné pípanie najmä starších mláďat za potravou je možné počuť niekoľko metrov od hniezda. V siedmom dni života otvárajú oči, perie sa začína objavovať na 11. až 12. deň. Dva krát za deň, ráno a neskoro popoludní, im podávam vaječnú miešaninu v dostatočnom množstve. Rastom mláďat rastie i spotreba potravy, preto je nutné sa ubezpečiť, že rodičom poskytované množstvo potravy stačí. Pred zotmením z klietky odstránim všetky nádobky na vaječnú zmes. Toto opatrenie zabraňuje ráno kŕmeniu mláďat zvetraným krmivom. Amadiny Gouldovej nezvyknú zle reagovať na kontrolu hniezda, preto kontrolu mláďat robím minimálne raz za deň za predpokladu, že to nerozruší rodičov. Najlepší čas na kontrolu je neskoro popoludní. Ideálne je, keď sú obaja rodičia mimo búdky. Je to kvôli istote, že niektoré z mláďat neuhynulo. Ich koža musí byť hladká a lesklá. Ich trus by mal byť tuhý, z časti čierny a žltý (v závislosti od druhu jemného krmiva, ktoré im podávam) a z časti biely. Rodičia prestávajú mláďatá zahrievať zhruba na 7. - 11. deň po vyliahnutí. Preto je dôležité, aby v tomto období teplota v chovnom zariadení príliš neklesala. Ideálne je, ak sa pohybuje okolo 25°C. Mláďatá po vyletení na 24. - 26. deň sa veľmi zriedkavo vracajú do hniezda, zdržujú sa spolu na bidielku, často sú po boku rodičov. Úplne samostatnými sa stávajú od 14. až 17. dňa po vyletení. V tomto čase sa rodičia pripravujú na ďalšie hniezdenie. Ak som si istý, že mláďatá sú už úplne samostatné, premiestňujem ich do preletovacej klietky. V preletovacej klietke zostanú až do konca chovnej sezóny, minimálne do úplného preperenia.

Preperovanie

V období prvého preperovania bývajú mladé vtáky veľmi chúlostivé a môžeme v chove zaznamenať značné straty. Táto fáza života u amadín Gouldovej je výrazne problematická, ak nie jedna z najťažších. V mojom chove sa snažím úhyn mláďat v tomto období eliminovať na najnižšiu možnú mieru a zatiaľ sa mi to dobre darí. A ako postupujem? V prvom rade teplota v chovnom zariadení by nemala u takýchto mladých jedincov klesať pod 25°C. Aj dočasný pokles tejto teploty môže mať za následok úhyn mladých vtákov, v lepšom prípade zastavia preperovanie a budú v ňom pokračovať až na budúci rok. Podávam krmivo vysokej energetickej hodnoty, ako je vaječná miešanina a naklíčené zrno, k dispozícii majú stále tiež klasy senegalského prosa a v suchom mixe semien je vo veľkej miere zastúpená lesknica pre svoj vysoký obsah bielkovín. V tomto období je dôležité, aby mali mladé vtáky dostatok minerálov vo forme kvalitného gritu, sépiových kostí, vaječných škrupín (pozor, dokonale sterilizovaných) a vitamínov na výmenu peria. Obdobie prvého preperovania je energeticky a stresovo veľmi náročné, a preto je potrebné vtákom vytvoriť čo najoptimálnejšie podmienky. Môžeme tiež podávať vitamíny, a to najmä A a D, ja ale skôr podávam komplexnejší zdroj vitamínov, a to zvyčajne PROMOTOR L. Čo sa však týka vitamínov, pravidlo hovorí: „Radšej menej, ako viac“. Syntetickými vitamínmi sa dá ľahko predávkovať. Lepšie je podávať prahové či dokonca mierne podprahové množstvo, ako ich predávkovať.

Záznamy o chove

Chovateľ nemôže mať úplný prehľad o svojom chove bez záznamov, najmä ak chová väčší počet párov. Záznamy pomáhajú sledovať, aké vtáky sú v chove, koľko sa vyliahlo mláďat, koľko párov odchovávalo, koľko z nich uhynulo, aké choroby spôsobili uhynutie, atď. Tieto informácie by sa ťažko pamätali.

Krúžkovanie

• krúžkovanie vrátane čísla krúžkov a ich farby (mláďatá krúžkujem zvyčajne na 6. - 7. Krúžkujem krúžkami priemeru Ø 2.8 mm. Krúžkovanie prebieha nasledovne: z búdky sa vyberajú mláďatá veľmi opatrne po jednom. Najlepšie vtedy, keď rodičia sami opustili búdku a tento okamih vystihneme. 3 prsty v spriamenej polohe a začneme navliekať krúžok (krok 1). (krok 2). Pokračujeme v navliekaní krúžku cez zadný prst až po pazúrik (krok 3). Zadný prst vytiahneme spod navlečeného krúžku a spätným jemným ťahom skúsime či krúžok nie je príliš veľký a mláďaťu nespadne po vložení do búdky. Na druhý deň sa presvedčíme či mláďatám krúžky nespadli, alebo či ich nemajú navlečené na kĺbe beháka ani že pod nimi nemajú zadný prst. Toto by mohlo v budúcnosti viesť k trvalému poškodeniu nohy. Používam hliníkové eloxované krúžky. Ak je to možné, tak u každého páru používam inú farbu značiacich - výmenných krúžkov, ktorými je potom okrúžkované aj ich potomstvo pre lepšiu prehľadnosť. Trvalé krúžky majú farbu podľa medzinárodného štandardu. Na trhu je v súčasnosti už aj viacero programov na vedenie záznamov chovu cez počítač. Dajú sa v nich sledovať percentá príbuzenskej plemenitby, vyhľadávanie línií po rodičoch, vedenie samostatných kariet na jednotlivých vtákov s následným vystavením rodokmeňa a inými funkciami.

Zdravie a prevencia chorôb

Veľa začiatočníkov, alebo zatiaľ len obdivovateľov exotického vtáctva, by si radi zadovážili nejakého papagája, ale zatiaľ sa obávajú či to zvládnu. Pre nich je veľmi vhodné začať s malými vtáčikmi, ktoré nie sú vôbec náročné a radosť urobia tiež. Stačí si zadovážiť menšiu klietku, vybaviť ju bidielkami, hojdačkou, zakúpiť vhodné krmivo a môžu mať doma malé „vtáčie divadielko“. Malé vtáčiky nepotrebujú tak veľa pozornosti ako veľký papagáj, ale dokážu potešiť svojimi krásnymi farbami a tichým, ale pekným spievaním. Radosť vám môže urobiť napr.

Roztoče vo vzdušných vakoch

Pozn.: U Amadín Gouldových sa môžu objaviť nepríjemní roztoči v dýchacích cestách. Je to roztoč- Sternostoma tracheacolum a parazituje dýchaciu trubicu. Postihnuté jedince prskajú, kýchajú, majú výtok z nosu a ťažko dýchajú. Takého jedinca musíme okamžite odchytiť a premiestniť do osobitej klietky. Asi každý chovateľ amadín Gouldovej sa už stretol s roztočmi vo vzdušných vakoch, a to aj pri odchove mláďat. Aj keď si myslíme, že máme celý chov preliečený, práve pri odchove mláďat - obdobie stresu - môže prísť k rozšíreniu roztočov sternostoma tracheacolum.

Liečba S76

S76 - antiparazitikum Tento prípravok vo svojom chove používam už cca 4 roky a som s ním maximálne spokojný. Prípravok S76 je určený pre vtáky v ich hocijakom životnom cykle. Je teda možné ho podávať aj kŕmiacim rodičom za predpokladu správneho dávkovania. Jeho aplikácia je veľmi pohodlná pre chovateľa a v podstate nestresová pre vtáky. Prípravok S76 je podávaný do pitnej vody v koncentrácii - 2,5 ml prípravku S76/1 liter pitnej vody. Prípravok je vo vode aktívny len 7-8 hodín. V krvnom obehu vtákov sa drží 24-48 hodín po podaní. Preto je potrebná aplikácia 2 dní v týždni po dobu troch po sebe idúcich týždňov, čím sa zabezpečí likvidácia celého životného cyklu roztočov. Spomenutý prípravok likviduje roztoče, oblé červy, ako aj vonkajšie parazity. Nie je účinný na pásomnice. Nemá teda vplyv na dospelé vtáky, mláďatá, ani na vajíčka - oplodnenosť.

Ďalšie prípravky

• VIGOSINE: Podávam pri začiatku chovnej sezóny a aj pri odchove mláďat prípravok VIGOSINE s účinnou látkou karnitin. Je to prirodzená kombinácia z rastlinných výťažkov upravujúca hlavné metabolické funkcie. Zlepšuje využitie zdrojov energie bunkami a napomáha rastu.
• COMPLEJO B: Prípravok, ktorého zloženie je skutočným komplexom vitamínov skupiny B vrátane vitamínu B15. U vtákov má vplyv na zlepšenie reprodukčných ukazovateľov, zlepšuje parametre znášky.
• PROMOTOR: Prípravok obsahuje všetky základné vitamíny a aminokyseliny, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Lieči nedostatky a poruchy vo výžive, obdobie stresu, uľahčuje preperovanie, zlepšenie znášky, plodnosti a životaschopnosti mláďat.

Genetika a výber partnerov

Výber partnerov nie je len výberom vhodného adepta opačného pohlavia. Výber partnerov by sme mali robiť uvážene s prihliadnutím na genetické dispozície rodičov, na ich nepríbuznosť a pri chove farebných mutácií by mal každý chovateľ brať ohľad na fenotyp, ako i genotyp rodičov. Práve to, ako sfarbené bude potomstvo, určuje genotyp rodičovského páru.

Inbreeding

Tu by som ešte chcel spomenúť problém, ktorý sa v chovoch amadín Gouldovej vyskytuje pomerne často, a na ktorý veľa chovateľov zabúda či ho zámerne ignoruje. Je to problém inbreeding-u. Čo je to? Je to vlastne príbuzenská nebezpečná plemenitba, najmä ak sa opakuje v rámci niekoľkých generácií (párenie), pri ktorom je veľké riziko degenerácií, ktoré sa môžu objaviť už vo fenotype daného jedinca, alebo čo je ešte horšie a pravdepodobnejšie, budú zakódované do jeho genotypu. V neskoršom použití takéhoto vtáčika v chove je vysoká dispozícia na produkciu poškodených jedincov. Vidieť to už aj teraz, veľa vtákov sa predáva vo veľkosti, ktorá nevyhovuje štandardu, majú slabé a riedke operenie, zdeformované zobáky a ich reprodukčná schopnosť klesá. Veľmi by som týmto chcel apelovať na chovateľov, aby sa príbuzenskému páreniu vyhýbali, aby dbali na prísun nepríbuzných jedincov do chovu.

tags: #amadina #gouldova #chov