
Rozvod rodičov predstavuje pre deti traumatizujúcu skúsenosť, ktorá so sebou nesie riziko poškodenia ich psychického a emocionálneho vývinu. Cieľom tejto práce je preskúmať úlohu kolízneho opatrovníka v kontexte rozvodového konania, s dôrazom na ochranu záujmov maloletých detí.
Diplomové práce sa zaoberajú striedavou osobnou starostlivosťou, ktorá je definovaná ako jedna z možností porozvodovej starostlivosti o maloleté dieťa. Práca definuje najlepší záujem dieťaťa, opisuje Cochemský model a vyživovaciu povinnosť rodičov pri striedavej osobnej starostlivosti.
Práca sa venuje stavu na Slovensku pri rozhodovaní o porozvodovom zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov, rozoberá výskumy a štúdie uskutočnené v krajinách, kde je striedavá starostlivosť už dlhodobou súčasťou a porovnáva striedavú starostlivosť s výlučnou starostlivosťou.
Podstatou empirickej časti diplomovej práce je vlastný kvantitatívny výskum o vplyve striedavej osobnej starostlivosti na maloleté dieťa a na členov rodiny po rozvode. Cieľom bolo zistiť a porovnať, ako vplýva rozvod na dieťa a členov rodiny v situácii, keď bolo po rozvode dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti a keď bolo zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Výskumnou metódou bol dotazník a výskumu sa zúčastnilo 145 respondentov zo Slovenska a Českej republiky. Pri signifikancii 0,05 ako signifikantné v prospech striedavej osobnej starostlivosti vyšli rozdiely pri indikátoroch vzťah rodiča s dieťaťom (p = 0,003424), vzťah druhého rodiča s dieťaťom (p = 0,015063), komunikácia rodičov (p = 0,041811), spolupráca rodičov (p = 0,001945), stretávanie sa rodiča s dieťaťom (p = 0,00093), vychovávanie dieťaťa rodičom (p = 0,0005), oddelené žitie rodičov (p = 0,001892), vplyv rozvodu na kvalitu života rodiča (p = 0,023892), pretrvávajúce konflikty rodičov (p = 0,020992) a nové konflikty rodičov (p = 0,001951).
Bakalárska práca sa zaoberá problematikou syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Cieľom práce je priniesť poznatky o tejto problematike. Teoretické pozadie približuje jeho prejavy u dieťaťa, stratégie a motívy programujúceho rodiča, jeho dôsledky na dieťa a kontroverznosť syndrómu.
Prečítajte si tiež: Úloha kolízneho opatrovníka v dedičskom konaní
Výskumným problémom sú stratégie programujúceho rodiča, prejavy zavrhnutia, faktory obnovenia vzťahu so zavrhnutým rodičom a potenciálne dôsledky syndrómu. Bakalárska práca je prípadovou štúdiou 24 ročnej participantky, u ktorej syndróm pretrvával približne štyri roky. Výsledky dát autorka získala prostredníctvom kvalitatívnej metodológie. S participantkou bolo robené pološtruktúrované interview s možnosťou otvorených otázok. Výsledky ukázali, že medzi najhlavnejšie stratégie programujúceho rodiča patrilo očierňovanie a zhadzovanie rodiča v očiach dcéry. Medzi prejavy zavrhnutia patril odpor voči zavrhnutému rodičovi, pohŕdanie či verbálne a mimické prejavy nepriateľstva. V obnovení vzťahu so zavrhnutým rodičom zohralo značnú rolu oslabenie vzťahu s programujúcim rodičom, externé informácie a hodnotový systém. Potenciálne dôsledky, ktoré syndróm vyvolal sú difúzna identita a nedôvera voči ľuďom.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Podľa § 100 ods. 3 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Podľa čl. Podľa Všeobecného komentára č. 12 Právo dieťaťa byť vypočuté majú štátne orgány nabádať dieťa, aby formulovalo svoj slobodný názor, a majú zabezpečiť prostredie, ktoré umožní dieťaťu využiť jeho právo byť vypočuté. Podmienku veku a vyspelosti je možné posúdiť, až potom keď je jednotlivé dieťa vypočuté.
Poukazuje sa na to, že štátne orgány v Slovenskej republike ignorujú právo dieťaťa povedať svoj slobodný názor a vydávajú rozhodnutia bez toho, že by si vypočuli slobodný názor dieťaťa predtým, než vydajú akékoľvek rozhodnutie vo veci, ktorá sa týka dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa je novým inštitútom v právnom poriadku Slovenskej republiky zavedený v roku 2010 novelou zákona o rodine a priniesol maloletým deťom väčšie možnosti na rovnaký pravidelný styk s oboma jeho rodičmi po splnení určitých podmienok.Tento nový inštitút je upravený základným prameňom rodinného práva a to zákonom č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine.
Zákonnej úprave si dovolím vytknúť najmä veľmi stručné ustanovenie týkajce sa striedavej osobnej starostlivosti, pretože zákonná úprava presne neurčuje podmienky vzniku, či zániku striedavej osobnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Cieľom záverečnej práce bolo najmä priblížiť zákonné ustanovenie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti, ako aj jeho využívanie v praxi v Slovenskej republike. Práca je rozdelená do štyroch kapitol:
V konaniach, kde sa rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vystupuje kolízny opatrovník ako subjekt, ktorého úlohou je chrániť záujmy dieťaťa.
Kolízny opatrovník má v konaní práva a povinnosti, ktoré mu umožňujú aktívne sa podieľať na zisťovaní skutkového stavu a navrhovať riešenia, ktoré sú v súlade so záujmami dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Anotácia sociálnych fondov
tags: #anotacia #diplomovej #prace #kolizny #opatrovnik