
Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi autorskou zmluvou a Obchodným zákonníkom, pričom zdôrazňuje dôležité aspekty, ktoré by mali podnikatelia a autori zvážiť.
V dnešnej dobe existuje množstvo kreatívnych možností podnikania, ako napríklad tvorba softvéru na objednávku, eBooky, online kurzy, webové šablóny či fotografie a texty na web. S týmto však prichádzajú aj otázky týkajúce sa autorských zmlúv, platenia daní a odvodov z autorských odmien, aktívnych aj pasívnych autorských odmien či predaja diel programátormi-kontraktormi, hand-made umelcami alebo cez vlastnú eseročku.
Príjmy z výkonu činností, ktoré majú charakter slobodného povolania, sa pre účely dane z príjmov zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od právneho predpisu (resp. uzatvorenej zmluvy), v zmysle ktorého daňovník s výkonom slobodného povolania činnosť vykonáva.
Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv. aktívne príjmy. Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv. pasívne príjmy. Zaradenie príjmov daňovníka, ktoré majú charakter príjmov z výkonu slobodného povolania, podľa jednotlivých druhov má vplyv na ich delenie na tzv. aktívne a pasívne príjmy.
Z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Daň zrážkou sa nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane o nevyberaní dane zrážkou. Takúto dohodu je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá. Oznámenie o uzatvorení dohody s autorom o nevyberaní dane zrážkou je platiteľ dane povinný podať na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo, a ktoré je zverejnené na webovej stránke finančnej správy.
Prečítajte si tiež: Grafická úprava a autorské práva
Príjem sa pred uplatnením zrážkovej dane [podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov] zníži o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch.
Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. marca 2026. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník ukončil výkon slobodného povolania, resp. prestal poberať príjmy z výkonu slobodného povolania, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 je do 31. marca 2026.
Daňovník si môže uplatniť:
Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2). Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rovnako výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť aj daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky. Paušálne výdavky z príjmov podľa § 6 ods. 4 sa uplatňujú vo výške 60 %, najviac do výšky 20 000 eur, pričom uvedená maximálna suma sa posudzuje pre tieto príjmy samostatne (na rozdiel od príjmov podľa 6 ods. 1 a 2).
Prečítajte si tiež: Autorské práva k audiovizuálnemu dielu
Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré bol povinný platiť do 31. decembra 2010.
Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania podľa osobitného predpisu alebo z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, postupuje podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva.
Daňová evidencia zahŕňa evidenciu o príjmoch a daňových výdavkoch, evidenciu o hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m) zákona o dani z príjmov], evidenciu o zásobách a evidenciu o pohľadávkach a záväzkoch. V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t.j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch).
Daňovník s výkonom slobodného povolania, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 1 zákona o účtovníctve neustanovuje inak. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve. V elektronickej podobe sa ukladajú aj dokumenty za predchádzajúce účtovné obdobia (napr. ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. 1 zákona o účtovníctve dátum zostavenia po 31. decembri 2021). Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe opatrenia MF SR č. MF/010175/2021-74.
Daňovník s výkonom slobodného povolania sa môže rozhodnúť, že bude účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR (č. 23054/2002-92), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom a na základe jej zatriedenia do veľkostných skupín zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 1 zákona o účtovníctve neustanovuje inak. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve [nové okno]. V elektronickej podobe sa ukladajú aj dokumenty za predchádzajúce účtovné obdobia (napr. ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. 1 zákona o účtovníctve dátum zostavenia po 31. decembri 2021).
Prečítajte si tiež: Vzor autorskej zmluvy
Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z. [nové okno], ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Aj fyzická osoba, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva sa môže stať mikro účtovnou jednotkou. Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z. [nové okno], ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. upravuje zatriedenie účtovných jednotiek do veľkostných skupín. Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. 2015.
Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č. MF/12984/2009-74. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si daňovník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Daňovník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).
Daňovým výdavkom daňovníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie. Medzi výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami, patria napr. výdavky na osobnú potrebu, ktoré vždy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov, výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Výdavky daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) vynaložené na cestovné náhrady pri pracovných cestách sú daňovým výdavkom len do výšky, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Od 1.5.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 73/2024 Z. z. na 0,252 eur.
Ak daňovník s výkonom slobodného povolania využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté alebo vypožičané, nákladné), má možnosť vybrať si z troch spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky (§ 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov):
Upozornenie: Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t.j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných hmôt, nemá vplyv na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom. Ak daňovník nevyužíva automobil výlučne na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ale využíva ho aj na súkromné účely, môže uplatniť výdavky na PHL vo forme paušálnych výdavkov len v takej výške, ktorá zodpovedá pomeru využívania motorového vozidla na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť a súkromné účely, a to až do výšky 80 %.
Daňovník si môže uplatniť ako výdavky na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov [nové okno], t. j. ako výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1.9.2024 do 31.3.2025 vo výške 4,57, eura za každý odpracovaný deň daňovníka, od 1.4.2025 do 31.11.2025 vo výške 4,84 eura za každý odpracovaný deň daňovníka a od 1.12.2025 vo výške 5,12 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, za ktorý si uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s výkonom práce v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov]. S účinnosťou od 1.9.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 281/2024 Z. z. S účinnosťou od 1.4.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/2025 Z. S účinnosťou od 1.12.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. neurčené.
Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov.
Predmetom autorskej zmluvy môže byť výtvor kreatívnej činnosti, ktorý spĺňa určité zákonné znaky, aby mohol byť považovaný za autorské dielo. Špecifickú kategóriu predstavujú počítačové programy, vo vzťahu ku ktorým sa vzhľadom na ich špecifiká istý čas presadzovala aj patentová ochrana. Pri dielach v podobe databáz a počítačových programov je náročné naplniť zákonný pojmový znak jedinečnosti diela. Nový autorský zákon vyriešil problematiku počítačových programov tým spôsobom, že počítačové programy požívajú autorskoprávnu ochranu, ak sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora - a teda bez potreby posudzovania ich individuality resp. jedinečnosti.
Autorskoprávna ochrana diela trvá od momentu vytvorenia diela, počas života autora ako aj 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele viacerých autorov je pre uplynutie autorskoprávnej ochrany určujúci moment smrti posledného z nich. V praxi sa autorskoprávna ochrana často označuje podľa vzoru angloamerického právneho systému tzv. copyright.
Autori majú o nejakú tú možnosť viac ako iné SZČO.
Akonáhle autor, ktorý si svoju odmenu zdaní sám v daňovom priznaní, uzatvorí autorskú zmluvu nie o vytvorení diela, ale licenčnú zmluvu o použití diela (ktorou udeľuje súhlas tretím osobám na použitie už vytvoreného diela), licenčná autorská odmena plynúca z takejto zmluvy nepodlieha odvodom do zdravotnej ani Sociálnej poisťovne. To znamená, že sa napr. nesleduje hranica pre povinné platenie sociálnych odvodov (čiže autor ju pokojne môže prekročiť), no rovnako sa z týchto súm odvody nevypočítavajú a neplatia. Autor musí byť samozrejme zdravotne poistený za každý deň v roku - buď ako zamestnanec (vo vlastnej či cudzej firme), samoplatiteľ, poistenec štátu alebo pokojne ako živnostník či autor s aktívnymi príjmami za vytvorenie diela. Áno, jeden a ten istý autor môže poberať aj príjmy za vytvorenie diela a rovnako aj príjmy za použitie diela - prvé s odvodmi a prípadnými dávkami zo Sociálnej poisťovne v budúcnosti, druhé bez. Akési vyňatie licenčných odmien z odvodov bolo aj po odvodovom “zarovnaní” takmer všetkých príjmov v r. 2011 odôvodnené tým, že nedáva zmysel, aby odvody platili autori a umelci, ktorí raz čosi vytvorili a neskôr už len poberajú licenčné poplatky resp. tantiémy so SOZ-y a pod, občas aj v symbolických sumách.
Eseročka môže v určitom zmysle chrániť majetok na strane autora. Je to však výhodný obchod aj pre objednávateľa? Ako sme si pri definovaní autorského diela uviedli, autorské dielo môže byť výtvorom činnosti len fyzickej osoby - autora. A preto autorom diela nie je priamo sročka.
V načrtnutom prípade príjem z tzv. ” predaja” zdaňuje eseročka - na základe podvojného účtovníctva a pomerne zložitých pravidiel pre základ dane. Uplatniť ako náklad si môže len reálne výdavky, odvody eseročka sama o sebe neplatí a autor ako zakladateľ resp. spoločník platí len daň z príjmov právnických osôb.
#