Alexandra Benová a kataster nehnuteľností: Prehľad právnych aspektov

Kataster nehnuteľností je kľúčový register, ktorý eviduje údaje o nehnuteľnostiach na území Slovenskej republiky. Zohráva dôležitú úlohu pri ochrane vlastníckych práv a zabezpečuje právnu istotu v oblasti nehnuteľností. Právne predpisy upravujúce kataster nehnuteľností sú rozsiahle a komplexné, preto je dôležité mať prehľad o relevantnej judikatúre a právnych názoroch. Tento článok sa zameriava na vybrané aspekty katastra nehnuteľností, pričom vychádza z dostupných právnych viet a judikatúry slovenských súdov.

Vzťah zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov k budovám bez charakteru bytového domu

Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v bytových domoch. Ustanovenie § 24 tohto zákona v rozhodnom čase stanovovalo, že sa zákon vzťahuje primerane aj na budovy nemajúce charakter bytového domu. Pri výklade tohto ustanovenia je potrebné vychádzať z pojmu "primerane", čo znamená, že sa zákon vzťahuje len na niektoré časti právnej úpravy. Je tiež potrebné zohľadniť definíciu pojmov uvedených v § 2 zákona, vrátane pojmu "bytový dom". Bytovým domom je budova, v ktorej sú byty a nebytové priestory za podmienok ustanovených zákonom.

Definícia nebytového priestoru v kontexte katastra nehnuteľností a stavebného práva

Podľa ustálenej judikatúry a v súlade s legálnou definíciou nebytového priestoru uvedenou v ust. § 2 ods. 3 bytového zákona v spojení s ostatnými dotknutými právnymi predpismi na úseku evidencie v katastri nehnuteľností a stavebného práva, nebytový priestor je množinou, ktorá v sebe zahŕňa všetky priestory, ktoré sú určené na iné účely ako na bývanie a zároveň patria k bytovému domu. Ateliér tak nevyhnutne musí patriť k bytovému domu a bude určený na iné účely ako na bývanie. O stavebnotechnickom určení priestoru rozhodujú správne orgány na úseku stavebného práva podľa osobitného predpisu. Na klasifikáciu nebytového priestoru je teda rozhodujúce jeho stavebno-technické určenie a príslušnosť k bytovému domu.

Oprávnenie správy katastra pri posudzovaní listín

Správe katastra neprináleží oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej vydanie. Správa katastra nie je oprávnená na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahla do vlastníctva vlastníka už zapísaného na liste vlastníctva. Správny orgán si nemôže otázky oprávnenia nakladania s neprideleným majetkom, platnosti prídelových listín, nulity právneho aktu, vznik vlastníckeho práva a tak spochybňovať existujúci zápis v katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je teda viazaný predloženými listinami a nezasahuje do právomoci iných orgánov.

Oprava chyby v katastrálnom konaní a jej limity

Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu, a preto oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu pôvodného vlastníka. Rozhodnutie o oprave chýb, týkajúce sa údajov katastra uvedených v liste vlastníctva, môže byť vydané len z dôvodov ustanovených v § 59 ods. 1 písm. a) alebo c) katastrálneho zákona. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o oprave chýb vydaného podľa § 59 katastrálneho zákona je teda len existencia zjavnej chyby v písaní, počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti.

Prečítajte si tiež: Politická situácia v Smere

Záložné právo zo zákona a jeho postavenie pri konkurencii záložných práv

Ak vlastník bytu, ku ktorému je zapísané záložné právo zo zákona, založí byt na účel získania úveru, vznikne ďalšie záložné právo, ktoré je zmluvným záložným právom. Vzniká otázka, či má vzhľadom na svoju povahu zákonné záložné právo prednostné postavenie pri konkurencii viacerých záložných práv. Ak bolo zákonné záložné právo registrované skôr, tento zápis má len deklaratórny charakter a táto skutočnosť vôbec nemusí byť zapísaná na príslušnom liste vlastníctva. Priorita záložného práva sa riadi časom jeho vzniku, bez ohľadu na to, či je zapísané v katastri.

Konanie o pozemkových úpravách a reštitučné nároky

Pokiaľ nie je v príslušnom liste vlastníctva zapísané konanie o pozemkových úpravách v zmysle § 30 ods.2 zákona č.330/1991 Zb. nie je možné vychádzať z toho, že takéto konanie prebieha a následne nemožno reštitučný nárok posudzovať podľa ust. § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 503/2003 Z.z. Zápis o konaní o pozemkových úpravách v liste vlastníctva je teda dôležitý pre posúdenie reštitučných nárokov.

Majetkové pomery rodiča a tvorba úspor dieťaťa z výživného

Predpokladom tvorby úspor dieťaťa z výživného sú podľa ust § 63 ods. 3 Zákona o rodine majetkové pomery povinného rodiča. Tieto majetkové pomery však musia byť skutočne dané a nie iba predpokladateľne dosiahnuteľné. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a pod. List vlastníctva tak môže byť relevantným dôkazom pri určovaní výšky výživného.

Zápis záložného práva ako odkladacia podmienka zmluvy

Ak je v zmluve dohodnutá odkladacia podmienka, ktorej splnením je zápis záložného práva v prospech tretej osoby na liste vlastníctva, potom splnením tejto podmienky, t.j. zápisom záložného práva, vzniká povinnosť zaplatiť cenu dohodnutú účastníkmi zmluvy. Túto skutočnosť súd preukazuje výpisom z katastra nehnuteľností. Výpis z katastra tak slúži ako dôkaz o splnení odkladacej podmienky.

Informatívna poznámka na liste vlastníctva a jej význam pri dobrovoľných dražbách

Informatívna poznámka je dostatočným nástrojom na ochranu práv žalobkyne za situácie, keď neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam či vo vzťahu k žalovanému v 3. rade. Ustanovenie § 21 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách zabezpečuje, že strany ktoré by nadobudli predmetnú nehnuteľnosť v čase, keď bola takáto poznámka zapísaná na liste vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, berú na vedomie, že prebieha konanie o určenie neplatnosti. Poznámka na liste vlastníctva tak upozorňuje na právne problémy týkajúce sa nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Životné zmeny političky Moniky Flašíkovej Beňovej

Nedostatok právomoci súdu a vecná legitimácia

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, ktorá má za následok jeho zastavenie. V danom prípade však dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania okrem nedostatku právomoci bol aj nedostatok pasívnej legitimácie odporcu. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Súd musí mať právomoc na konanie a účastníci musia byť vecne legitimovaní.

Prečítajte si tiež: Dôsledky rozvodu Flašíkovcov

tags: #benova #alexandra #kataster #nehnutelnosti