
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) predstavuje významný inštitút slovenského rodinného práva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na BSM, vrátane definície, vzniku, zániku, vyporiadania a vzoru zmluvy o vyporiadaní. Cieľom je poskytnúť čitateľom ucelené informácie o tejto problematike a pomôcť im zorientovať sa v právnych aspektoch spojených s BSM.
Slovenská právna úprava rozlišuje dve formy spoluvlastníctva - podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) vzniká automaticky uzavretím manželstva a zahŕňa všetok majetok nadobudnutý počas trvania manželstva, s výnimkou majetku získaného dedičstvom alebo darom, vecí slúžiacich osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci reštitúcie majetku.
Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vymedziť pozitívne aj negatívne. Pozitívne vymedzenie, obsiahnuté v § 143 Občianskeho zákonníka, hovorí, že do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí, ktoré zo zákona do BSM nepatria. Medzi veci, ktoré nepatria do BSM, patria:
Podľa krajského súdu ,,Obchodný podiel ako taký, je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z… § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručeným obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou BSM manželov.
BSM zaniká:
Prečítajte si tiež: Ako zrušiť BSM? Podrobný návod
Najčastejším dôvodom zániku BSM je rozvod manželov alebo smrť manžela.
Po zániku BSM je potrebné vykonať jeho vyporiadanie. Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).
Dohodou: Najideálnejším spôsobom je vyporiadanie BSM dohodou. Dohoda manželov o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V opačnom prípade sa môže jeden z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a dohoda manželov by sa tým stala neplatná. Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť.
Rozhodnutím súdu: Ak nedôjde k dohode, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa zákona č. 160/2015 Z. z.
Zo zákona: Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode
Dohoda o vyporiadaní BSM je praktický spôsob, ako rýchlo a bez zbytočných komplikácií vyriešiť rozdelenie spoločného majetku po zániku manželstva. Je však dôležité, aby dohoda bola spravodlivá a pokrývala všetky položky spoločného majetku. Ak si nie ste istí, či je dohoda v súlade so zákonom, nebojte sa využiť služby právnika - môže vám ušetriť starosti v budúcnosti.
K vyporiadaniu by malo dôjsť do troch rokov od zániku manželstva, pretože uplynutím tejto lehoty dochádza k vyporiadaniu BSM priamo zo zákona.
Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
„Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti - strana neunesie dôkazné bremeno má z pohľadu strany sporu zásadný vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. “Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania.
Procesnému princípu formálnej pravdy odporuje § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonný (ďalej len „OZ“): „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve
Dispozičný princíp a prejednačný princíp znamenajú, že súd nezisťuje skutočnú pravdu a rozhoduje len na základe predložených dôkazov - strany teda určujú predmet konania.
V zmysle § 215 ods. Koncentračná zásada: podľa § 153 OZ: „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) sa poplatníkom rozumejú „obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu“.
Priorizovaným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepochybne vyporiadanie dohodou: „Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.“ Z uvedeného vyplýva, že len v prípade ak sa manželia nedohodnú, vykoná vyporiadanie na návrh jedného z ich súd.
V zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) „podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené.“
V zmysle odbornej literatúry by takýto postup mal byť prípustný: „Ustanovenie § 149 OZ ani iné zákonné ustanovenie nebráni manželom, aby v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadali aj tie majetkové práva a vzťahy (najmä spoločné pohľadávky a dlhy), ktoré síce do tohto spoluvlastníctva nepatria, ktoré však vznikli v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom (pozri R 42/1972).
„hodnota toho, co ze společného majetku bylo vynaloženo na výhradní majetek manžela, se při vypořádání společného jmění započítává zvýšená podle toho, jak se ode dne vynaložení majetku do dne, kdy společné jmění bylo zúženo, zrušeno nebo zaniklo, zvýšila hodnota té součásti majetku, na niž byl náklad vynaložen (tzv. valorizace), jen pokud se tak účastníci dohodli.
Bezpodielové spoluvlastníctvo je možné vyporiadať aj v dedičskom konaní. V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov smrťou jedného z manželov (prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho) sa mení okruh subjektov vyporiadania. Týmito sa stávajú dediči zosnulého manžela a pozostalý manžel.
V prípade, ak sa manželia nevedia medzi sebou dohodnúť o rozdelení majetku, môžu požiadať o pomoc mediátora. Ten o rozdelení majetku nerozhodne. A teda, pokiaľ napríklad medzi manželmi dochádza k hádkam a príčinou nedosiahnutia dohody je zlá komunikácia, vtedy túto komunikáciu usmerní mediátor, ako nestranná osoba.
Odporúča sa pred samotným podaním žaloby na súd pokúsiť sa o dosiahnutie mimosúdnej dohody medzi bývalými manželmi. Nielen z časového hľadiska, kde je mediácia flexibilnejším a rýchlejším konaním, ale najmä z dôvodu finančnej úspory.
Ak sa chcú bývalí manželia vyporiadať dohodou často sa v praxi stretávame s nasledovnými otázkami a skutočnosťami, ktoré treba na to, aby sa dohoda spýtala vyriešiť a zakomponovať ich do nej.
Ak by už naďalej nechcel jeden z bývalých manželov figurovať napríklad na zmluve o úvere, ktorú podpísali obaja manželia v čase manželstva nemôžu sa len tak obaja bývalí manželia dohodnúť v dohode o vyporiadaní BSM, že predmetný úver prejde len na jedného z nich. Takáto dohoda by nemala účinky voči spoločnosti alebo banke, v ktorej si úver obaja manželia počas manželstva zobrali.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
V prípade, že sa býv. manželia dohodnú na tom, že napr. jeden z manželov je povinný vyplatiť druhému manželovi určitú peňažnú sumu v danom čase a dojednajú si aj zmluvnú pokutu, a k vyplateniu predmetnej sumy v danom čase nedôjde. Je druhý býv.
Mediácia je dobrovoľný, dôverný proces, pri ktorom neutrálna osoba napomáha stranám dospieť k vyriešeniu ich sporu dohodou. Základným predpokladom mediácie je vôľa a ochota strán, ktoré medzi sebou majú spor, aktívne hľadať spôsob jeho riešenia a urovnania. Môžu sa tak, za pomoci nestranného sprostredkovateľa, vyhnúť konaniu pred súdom.
Dohoda o vyporiadaní BSM musí obsahovať najmä:
podľa ustanovenia § 149 Občianskeho zákonníka
Meno a priezvisko: ………………………………….
Bydlisko: ……………………………………………….
Dátum narodenia: ……………………………………
a
Meno a priezvisko: …………………………………..
Bydlisko: ………………………………………………..
Dátum narodenia: …………………………………….
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu ………… zo dňa …………… sp. zn.
Zánikom manželstva (napr. smrťou manžela, vyhlásením manžela za mŕtveho či rozvodom manželstva) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká. Od zániku BSM ale treba odlíšiť jeho zrušenie počas trvania manželstva.
Občiansky zákonník umožňuje zrušenie BSM v priebehu trvania manželstva, a to výlučne len súdnou cestou (na základe podaného návrhu) a z dôvodov ustanovených zákonom. Takýmto dôvodom môže byť podnikanie druhého manžela (napr. také, ktoré by vážnym spôsobom ohrozovalo spoločný majetok manželov).
Ak jeden z manželov začne podnikať a druhý manžel - nepodnikateľ chce zabrániť prípadnému negatívnemu vplyvu neúspešného podnikania na spoločný majetok (t. j. prípadnej exekúcii majetku v BSM), môže sa obrátiť na súd s podaním návrhu (žaloby) na zrušenie BSM.
Podľa zákona o súdnych poplatkoch je podanie návrhu spoplatnené sumou 165,50 eur.
Ak bolo BSM zrušené počas trvania manželstva, obnoviť sa môže len rozhodnutím súdu, a to zase na návrh jedného z manželov. To, či súd návrhu vyhovie a BSM obnoví, záleží vždy od konkrétnych okolností prípadu, najmä či odpadli dôvody, ktoré viedli k predchádzajúcemu zrušeniu BSM súdom (napr. či manžel prestal podnikať).
tags: #bezpodielove #spoluvlastnictvo #manzelov #vzor #zmluva