
Rozvod manželstva je náročná životná situácia, ktorá prináša so sebou nielen emocionálne, ale aj finančné zmeny. Jednou z otázok, ktoré sa často objavujú v súvislosti s rozvodom, je nárok bývalej manželky (alebo manžela) na rôzne dávky. Tento článok sa zameriava na príspevok na výživu rozvedenej manželky (alebo manžela) na Slovensku.
Slovenský právny systém rozlišuje dva základné typy vyživovacích povinností v kontexte manželstva a rozvodu:
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi: Táto povinnosť vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho rozvodu. Jej cieľom je zabezpečiť, aby manželia mali v zásade rovnakú životnú úroveň. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Znamená to, že v prípade, keď manžel zarába výrazne viac ako žena a z tejto sumy neposkytuje manželke primeranú časť peňazí, súd ho môže zaviazať, aby platil primeranú sumu. Nárok na manželské výživné zaniká právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela: Tento nárok je možné uplatniť až po rozvode manželstva. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Jeho účelom nie je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň ako počas manželstva, ale len zabezpečiť primeranú výživu pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť. Výška tohto príspevku je obmedzená jeho primeranosťou a má slúžiť na pokrytie opodstatnených výdavkov. V takomto prípade býva výživné nižšie ako počas trvania manželstva a dokazuje sa, či manžel, ktorý o tento príspevok žiada, skutočne nie je schopný sám sa živiť. Súd prihliadne aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Nárok na príspevok rozvedenej manželky je možné si uplatniť kedykoľvek po rozvode a zaniká, ak žena uzavrie nové manželstvo.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je upravený v zákone č. 36/2005 Z. z., konkrétne v §72 Zákona o rodine.
Prečítajte si tiež: Bývalé herečky a dôchodky v Česku
Základnou podmienkou pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť. To znamená, že rozvedený manžel nie je schopný z vlastných zdrojov uspokojovať svoje životné potreby. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností:
Pri posudzovaní schopnosti samostatne sa živiť súd berie do úvahy subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce. Nestačí len skutočnosť, že je napríklad nezamestnaný. Súd skúma, či je rozvedený manžel reálne schopný pracovať.
Ďalšie faktory, ktoré súd zvažuje:
Výška príspevku na výživu rozvedeného manžela sa určuje individuálne a závisí od:
Je dôležité zdôrazniť, že účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň, akú mali manželia počas manželstva, ale len zabezpečiť primeranú výživu. To znamená, že výživné má slúžiť na pokrytie nevyhnutných životných potrieb.
Prečítajte si tiež: Potenciál prenájmu v Banskej Bystrici
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Táto doba je časovo obmedzená a nezáleží na tom, kedy bol podaný návrh na súd. Lehota plynie vždy od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Výnimočne môže súd túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby. Ide najmä o prípady, keď:
Príklad 1: 64-ročná onkologická pacientka, poberajúca nízky dôchodok, sa po rozvode domáha príspevku na výživu od bývalého manžela, ktorý pracuje a poberá dôchodok. Súd bude posudzovať jej zdravotný stav, príjem a výdavky, ako aj príjem a majetkové pomery bývalého manžela.
Príklad 2: Rozvedený muž platí bývalej manželke výživné na maloleté dieťa a zároveň jej prispieva na výživu. Po uplynutí 5 rokov od rozvodu sa pýta, či má naďalej povinnosť prispievať na bývalú manželku. Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Ak súd výnimočne túto dobu nepredĺžil, povinnosť platiť príspevok na výživu bývalej manželky po uplynutí tejto doby zaniká.
So zánikom manželstva rozvodom zároveň zaniká zo zákona aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Okamihom zániku je nadobudnutie právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Od tohto momentu začína plynúť, pre vyporiadanie BSM, trojročná lehota. Ak sa v rámci nej nedohodnete na spôsobe vyporiadania BSM alebo niektorý z bývalých manželov nepodá na miestne príslušný súd žalobu o vyporiadanie BSM, uplatní sa nevyvrátiteľná zákonná domnienka vyporiadania BSM.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie plného vdovského dôchodku
Podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Samozrejme aj k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM je potrebné, aby sa stretli dva zhodné prejavy vôle bývalých manželov. Tzn. že je potrebné nájsť kompromis pre uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM. Uzatvorenie mimosúdnej dohody je pre oboch bývalých manželov najvýhodnejším riešením. Nielen z časového hľadiska, ale aj z finančného. Každé súdne konanie týkajúce sa vyporiadania BSM kde je nehnuteľnosť vyžaduje vykonať najmenej jeden znalecký posudok na trovy strán sporu. Tým, že môže súdne konanie trvať aj niekoľko rokov v prípade právneho zastupovania sa zvyšujú aj trovy právneho zastupovania. Z toho dôvodu sa odporúča klientom, aby sa pokúsili uzatvoriť mimosúdnu dohodu o vyporiadaní BSM.
Súdne vyporiadanie BSM sa vykoná v súlade s pravidlami uvedenými v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. V prípade, že by i Váš bývalý manžel prejavil záujem o nehnuteľnosť súd by v prvom rade musel rozhodnúť o tom, komu prikáže túto nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Ak sa súd rozhodne prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva jedného z manželov, zároveň ho zaviaže na vyplatenie určitého vyrovnacieho podielu.
V prípade rozvodu a zániku práva užívať byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, vzniká otázka nároku na náhradné bývanie. Občiansky zákonník túto situáciu výslovne neupravuje, avšak súdy pri riešení sporov vychádzajú z ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka a aplikujú analógiu s § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, má po rozvode ich manželstva právo na náhradný byt v zmysle § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka.