
Slovenská republika si v roku 2019 piatykrát v histórii zvolila prezidenta v priamych voľbách. Do druhého kola postúpili Zuzana Čaputová, ktorá získala 40,57 percenta hlasov, a Maroš Šefčovič s 18,66 percentami. Volebná účasť dosiahla 48,74 percenta, čo predstavuje 2 158 859 voličov. Štefan Harabin, Marian Kotleba, František Mikloško, Béla Bugár, Milan Krajniak a Eduard Chmelár sa do druhého kola nedostali. Po voľbách sa začalo riešiť financovanie kampaní jednotlivých kandidátov.
Pri financovaní prezidentskej kampane Zuzany Čaputovej sa objavili sporné momenty. Jedným z nich bolo financovanie reklamy v súkromnej televízii, ktorú zaplatil podpredseda strany Progresívne Slovensko (PS) Michal Truban. Týmto krokom porušil zákon o volebnej kampani, čo Čaputová priznala. Truban financoval mediálnu reklamu ako takzvaná tretia strana, pričom celková suma dosiahla 30 600 eur.
Zákon o volebnej kampani umožňuje fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sú zaregistrované u Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, poskytnúť svojmu favoritovi z transparentného účtu do 100-tisíc eur.
Čaputová sa za vzniknutú situáciu ospravedlnila: „Žiaľ, v tejto veci naozaj došlo k pochybeniu. Vysielanie politickej reklamy v televízii zaplatila riadne registrovaná tretia strana, pán Michal Truban, ktorý má transparentný účet a môže podľa zákona vykonávať kampaň v môj prospech. Došlo k pochybeniu a tretia strana nemala zaplatiť politickú reklamu v televízii, nakoľko televíznu reklamu uhrádza kandidát."
Kandidátka tvrdila, že po zistení pochybenia okamžite zastavili vysielanie politickej reklamy, ktorá mala byť spustená. Náklady za už odvysielanú reklamu prevezme na seba, čo znamená, že peniaze za reklamu pošle Trubanovi na jeho transparentný účet a zaradí si ich do nákladov kampane. Hovorca Čaputovej, Martin Burgr, tvrdil, že do zákonného limitu maximálnej sumy kampane by sa mali zmestiť aj po zaúčtovaní uvedených 30 600 eur.
Prečítajte si tiež: Inauguračný obed pre seniorov
Igor Melicher, podpredseda občianskeho združenia Mladí sociálni demokrati, ktoré podporovalo Maroša Šefčoviča, upozornil na túto vec na blogu Pravdy.
Kandidátka mala správne označenú každú platbu a kampaň účtovala najpodrobnejšie zo všetkých kandidátov. Z jej transparentného účtu sa dali vyčítať napríklad odmeny pre členov volebného štábu, nákupy konkrétnych reklamných plôch alebo volebné cestovné náklady. Kandidátka investovala do prezidentskej kampane 2000 eur z vlastných zdrojov. Na volebnom webe ponúkla informácie o financovaní svojej kampane a jej organizácii a vyplnila dotazník TIS zameraný na túto oblasť.
Po prezidentských voľbách sa začalo riešiť financovanie kampane jednotlivých kandidátov. Zdá sa, že napriek námietkam mal najdrahšiu kampaň Maroš Šefčovič, o druhé a tretie miesto sa delili Zuzana Čaputová a Robert Mistrík, kandidát, ktorý sa vzdal v prospech Čaputovej.
Transparency International Slovensko a ministerstvo vnútra zverejnili údaje o celkových finančných prostriedkoch, ktoré minuli prezidentskí kandidáti v oficiálnej i neoficiálnej časti kampane od polovice júla 2018 do konca volieb v marci 2019.
Podľa oficiálnych údajov z ministerstva vnútra mal najdrahšiu kampaň Maroš Šefčovič. Celková suma zahŕňa aj tretie strany, ku ktorým patrila strana Smer, Mladí sociálni demokrati a generálny manažér strany Smer, ktorí Šefčoviča vo voľbách podporovali. Za ním nasledoval Robert Mistrík, ktorý minul na kampaň celkovo takmer 681 500 eur. Na treťom mieste je Zuzana Čaputová, ktorá minula takmer 650-tisíc eur.
Prečítajte si tiež: Zahraničné aktivity prezidentky Čaputovej
TIS však spravilo ešte jednu alternatívu v rámci analýz a porovnalo všetky výdavky na transparentných účtoch, kde sú aj výdavky pár kandidátov, ktorí začali kampaň ešte skôr. Podľa tohto grafu minul na kampaň Šefčovič zhruba 732-tisíc, Čaputová takmer 712-tisíc a Robert Mistrík okolo 696-tisíc.
TIS upozorňuje, že ceny inzercie sú stanovené v cenníkových cenách a kandidáti reálne nakupovali reklamu so zľavami.
Oficiálnym vyhlásením výsledkov 1. kola volieb prezidenta SR Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán sa začala kampaň pred 2. kolom volieb. Kampaň sa skončila 48 hodín predo dňom konania druhého kola volieb, teda 27. marca do 23:59.
Volebná kampaň je podľa zákona akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu, za ktorú sa obvykle platí úhrada. Ide pritom o činnosť v ich prospech aj v neprospech.
Podľa zákona o volebnej kampani sa volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov SR a končí sa 48 hodín pred dňom konania volieb. Pred marcovými voľbami hlavy štátu sa teda kampaň začala 10. januára a jej posledný deň pred 1. kolom volieb prezidenta bol 13. marec.
Prečítajte si tiež: Odkaz pre budúcnosť
Zákon o volebnej kampani trvanie volebnej kampane pre druhé kolo volieb hlavy štátu priamo nevymedzuje. Podľa stanoviska RVR sa kampaň pred 2. kolom volieb začína dňom oficiálneho vyhlásenia výsledkov prvého kola volieb prezidenta Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán a skončí sa 48 hodín pred konaním druhého kola volieb, bude teda trvať do 28. marca.
Po skončení kampane začína platiť volebné moratórium, počas ktorého je zakázaná akákoľvek činnosť v prospech alebo neprospech kandidátov. Ministerstvo vnútra informuje, že „vedenie volebnej kampane je zakázané v prípade konania druhého kola volieb od 27. marca od 23:59, až do skončenia hlasovania v druhom kole volieb“.
Pred 2. kolom volieb prezidenta sa výsledky volebných prieskumov nemôžu zverejňovať sedem dní pred voľbami a v deň volieb, až do skončenia hlasovania, teda od 23. marca od 0:00 do 30. marca až do skončenia hlasovania. Posledným dňom na zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov pred 2. kolom je tak 22. marec.
Politická reklama sa môže pred 2. kolom volieb prezidenta vysielať od oficiálneho vyhlásenia výsledkov hlasovania v 1. kole štátnou volebnou komisiou do 48 hodín pred konaním druhého kola, teda do 28. marca (do 6:59). Zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú kandidáti na prezidenta, ktorí si ju zároveň aj platia.
Vysielatelia musia zabezpečiť, aby vysielanie politickej reklamy bolo zreteľne označené a oddelené od ostatných programov, a to odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie. Politická reklama sa nemôže vysielať v čase bežnej reklamy. Politickú reklamu musí povinne vysielať iba verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS). Čas na vysielanie politickej reklamy musí medzi kandidátov rovnomerne rozdeliť.
Diskusie k voľbám prezidenta SR sa môžu v prípade 2. kola vysielať počnúc dňom vyhlásenia výsledkov 1. kola volieb štátnou volebnou komisiou až do 28. marca (do 6:59). RTVS pritom diskusie vysielať musí. Na diskusie s kandidátmi má pred 2. kolom verejnoprávna televízia vyčleniť po dve hodiny a verejnoprávny rozhlas tiež dve hodiny. Súkromné televízie a rádiá diskusie k prezidentskými kandidátmi vysielať môžu, ale nemusia.
Počas kampane majú RTVS a vysielatelia s licenciou zakázané vysielanie akýchkoľvek iných programov ako diskusií, spravodajstva, publicistiky a politickej reklamy, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie voličov v prospech alebo v neprospech kandidáta na prezidenta.
tags: #caputova #volebna #kampan #financovanie