Častá: História a vývoj obce Schatmansdorf

Častá, pôvodne známa aj ako Schatmansdorf, je malebná obec ležiaca na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát. Jej bohatá história siaha až do 13. storočia, o čom svedčia písomné zmienky a rôznorodé názvy, pod ktorými bola obec v priebehu storočí známa.

Poloha a prvé zmienky

Obec sa nachádza v nadmorskej výške 248 metrov. Prvá písomná zmienka o Častej pochádza z listiny z roku 1296. V historických dokumentoch z 13. storočia a neskorších obdobiach sa obec uvádza pod rôznymi menami, ako Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta a Czeste. Tieto rozličné názvy odrážajú vplyv rôznych jazykov a kultúr, ktoré formovali históriu tohto regiónu.

Vlastníctvo a administratívne začlenenie

Pôvodne bola Častá majetkom bratislavského komitátu. V druhej polovici 13. storočia bola obec začlenená do panstva hradu Červený Kameň, kde fungovala ako poddanská dedina. Toto začlenenie malo významný vplyv na hospodársky a spoločenský život obce.

Obyvateľstvo a hospodárstvo

V polovici 16. storočia sa v Častej usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti, čo prispelo k etnickej a kultúrnej rozmanitosti obyvateľstva. Obyvatelia sa primárne zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, ktoré vďaka úrodnej pôde a priaznivým klimatickým podmienkam prosperovali. Okrem toho sa rozvíjali aj remeslá, o čom svedčí existencia cechov.

Cechy a remeselná výroba

Od 16. storočia v Častej pôsobil cech debnárov, ktorý zabezpečoval výrobu drevených nádob a sudov potrebných pre vinohradníctvo a ďalšie odvetvia. V 17. storočí vznikli cechy krajčírov, čižmárov a habánskych hrnčiarov. Habánska keramika bola známa svojou kvalitou a originálnym dizajnom, čo prispelo k rozvoju remeselnej výroby v obci.

Prečítajte si tiež: Dopady neprítomnosti pri mentálnom postihnutí

Pivovarníctvo a papiernictvo

Už v 16. storočí nechalo červenokamenské panstvo v Častej vybudovať pivovar. Zmienky o existencii pivovaru sa zachovali aj z 18. storočia, kedy bola spísaná zmluva medzi Rudolfom Pálffym a biermaisterom Caietane Leichtlom na tri roky. Táto zmluva svedčí o dôležitosti pivovarníctva pre miestnu ekonomiku. Od konca 17. storočia v obci fungovala aj papiereň. Papiereň v Častej, známa ako Papiernička, bola jednou z mnohých papierní na Slovensku a zohrávala dôležitú úlohu pri výrobe papiera.

Manufaktúra na výrobu súkna a baníctvo

Na konci 18. storočia bola v Častej založená manufaktúra na výrobu súkna. V dokladoch zo 17. storočia sa spomínajú aj bane na zlato a striebro, v 19. storočí sa v okolí obce ťažila síra a meď.

Kultúrne a historické pamiatky

Medzi významné pamiatky v obci patrí kostol sv. Imricha, ktorý bol postavený v 15. storočí. Pôvodne to bol jednoloďový kostol v gotickom slohu, ktorý bol neskôr rozšírený o bočné lode. Klenba hlavnej lode je pôvodná, gotická sieťová. V kostole sa zachovala aj gotická nástenná maľba, ktorá bola prenesená pri prestavbe kostola. Bočné oltáre sú barokové a pochádzajú zo 17. storočia.

Požiare, mor a kolonizácia

V roku 1644 postihol Častú rozsiahly požiar, ktorý zničil takmer všetky domy okrem šiestich. Na pamiatku tejto udalosti sa obec zaviazala svätiť deň sv. Floriána ako sviatok a v roku 1776 nechala postaviť jeho sochu. V roku 1738 zasiahla Častú morová epidémia, ktorá si vyžiadala mnoho obetí. Na zaľudnenie obce boli pozvaní nemeckí kolonisti. O rok neskôr nechali veriaci postaviť sochu sv. Františka Xaverského, ktorého prosili o pomoc počas epidémie.

Významné osobnosti a židovská komunita

V Častej sa v roku 1750 narodil významný slovenský osvietenský spisovateľ a národný buditeľ Juraj Fándly. V obci žila už pred 300 rokmi početná židovská komunita. V 18. storočí mali Židia v Častej modlitebňu a v roku 1884 postavili novú synagógu. V lese pri Červenom Kameni sa nachádza židovský cintorín zo 17. a začiatku 18. storočia s barokovými náhrobnými kameňmi. V obci sa nachádza aj mladší židovský cintorín z 18. storočia.

Prečítajte si tiež: Inzercia bývania Modra a Dubová

Názvy obce v priebehu histórie

V listinách z 13. storočia a neskôr sa názov Častej vyskytuje v niekoľkých podobách, v závislosti od toho, či názov zapisoval nemecký alebo maďarský notár. V roku 1240 sa spomína Rotenstein (ale tento názov sa vzťahuje skôr na hrad), podobne aj v rokoch 1271: Piberspurch a Piberspurg. V roku 1291 sa obec nazývala Chuzthu, v roku 1296 Vereskeo alebo Cheztey, v rokoch 1332 - 1337 Chastuc, v roku 1390 Sathmansdorf. Ďalšie spomínané názvy sú Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste. Od roku 1920 má obec stály názov Častá.

Zmluva Schatmansdorf

Hoci konkrétna zmluva s názvom "Zmluva Schatmansdorf" nie je v dostupných informáciách priamo spomenutá, je zrejmé, že obec Častá, známa aj ako Schatmansdorf, bola v priebehu histórie dejiskom rôznych zmlúv a dohôd, ktoré ovplyvňovali jej hospodársky a spoločenský život. Spomínaná zmluva medzi Rudolfom Pálffym a biermaisterom Caietane Leichtlom v 18. storočí je jedným z príkladov takýchto dohôd. Je pravdepodobné, že existovali aj ďalšie zmluvy, ktoré sa týkali vlastníctva pôdy, povinností poddaných, remeselnej výroby a ďalších aspektov života v obci. Podrobnejšie informácie o týchto zmluvách by si vyžadovali ďalší historický výskum v archívoch a miestnych kronikách.

Prečítajte si tiež: Susedské vzťahy pri dražbe

tags: #casta #zmluva #schatmansdorf #história