Charita Matky Terezy: História a Súčasnosť

Úvod

Charita Matky Terezy, založená Matkou Terezou, vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiv, pôvodom z Kosova (1910 - 1997), je celosvetovo známa organizácia, ktorá sa zameriava na pomoc najchudobnejším a najzraniteľnejším. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť tejto charitatívnej organizácie, s osobitným dôrazom na jej pôsobenie na Slovensku, konkrétne v Žiline a Bardejovskej Novej Vsi.

História Matky Terezy a Založenie Kongregácie

Matka Tereza, pôvodom z Kosova, zasvätila svoj život pomoci chudobným a trpiacim. Kongregácia misionárok lásky, ktorú založila, bola schválená v roku 1950 a má sídlo v Kalkate v Indii, kde Matka Tereza dlhé roky pôsobila. Cieľom sestier Matky Terezy je pomáhať najchudobnejším na celom svete.

Pôsobenie Sestier Matky Terezy v Žiline

V júni 1990 prišli do Žiliny prví príslušníci Rehole menších bratov kapucínov. V roku 1992 sa kapucíni presťahovali do rodinného domu na Dolnom vale 24, ktorý im darovala Mária Vicenová. Po jej smrti v roku 1997 sa dom definitívne stal kláštornou budovou. V priebehu leta 1999 sa kapucíni presťahovali do budovy niekdajšieho jezuitského kláštora.

1. decembra 1999 sa do domu nasťahovali Misionárky lásky (sestry Matky Terezy), ktoré prišli z Čadce do Žiliny. Po roku 1999 dom slúži ako sídlo Kongregácie misionárok lásky, známejší je názov Sestry Matky Terezy. V Žiline sestry pomáhajú najmä Rómom.

Architektonický a Historický Kontext Domu Sestier Matky Terezy v Žiline

Dom na Dolnom vale 24, kde sídlia sestry Matky Terezy, má bohatú históriu. Dom vznikol ako novostavba na začiatku 20. storočia v eklektickom slohu. Predstavuje typ mestského nájomného domu s pavlačou. Z umelecko-historického hľadiska a hľadiska architektúry je zaujímavá uličná fasáda s romantizujúcimi eklektickými prvkami, pripomínajúcimi vzdialene zámockú architektúru, najmä uplatnením režného muriva, tvarom okenných výrezov a plastickým stvárnením fasády.

Dobre je riešený aj vstup do objektu zasunutím do hĺbky stavby, čím sa vytvoril krytý vstup s kovovou dvojkrídlovou bránkou s monogramom „JH“. Zástavba na tomto mieste bola určite pred rokom 1849, odkedy existuje prvý zoznam majiteľov domov. Pravdepodobne tu stál prízemný dom už od 17.-18. storočia. V roku 1849 tu mal dom č. 212 Štefan Belák a bývalo tu 5 osôb. Dom mal len jednu izbu a jednu komoru. Rodina Belák bývala v tomto dome až do roku 1900, vtedy ho predala Jánovi Folkmanovi za 4 000 korún, ten ho vzápätí predal MUDr. Jozefovi Hoffmannovi za 7 000 korún. Nevieme presne, kedy nový majiteľ dom asanoval a postavil nový súčasný dom. Stalo sa to medzi rokom 1900 až 1910, po tomto roku sa Žilina stala stavebným úradom a nemá v evidencii túto stavbu. V súčasnosti je jeho orientačné číslo v dôsledku asanácií domov na ulici 24. Dom po smrti MUDr. Hoffmanna dostala manželka Mária, v roku 1963 ho predala Márii Vicenovej, ktorá vlastnila dom v ďalších rokoch.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad zariadení pre seniorov (Arcidiecézna charita Košice)

Dom je situovaný v radovej zástavbe bloku vymedzeného zo severnej strany ulicou Na priekope, zo západnej strany Sládkovičovou ulicou, z južnej ulicou Dolný val a z východnej Hodžovou ulicou. Hlavná fasáda je obrátená do ulice Dolný val. Ide o podpivničený, dvojpodlažný a dvojkrídlový objekt postavený na pozdĺžnej parcele s pôdorysom v tvare „L“. Hlavný vstup je z ulice Dolný val. V zadnej časti objektu je situované dvojramenné kamenné schodisko s dekoratívnou mrežou. Na prízemí aj poschodí sú dva samostatné dvojizbové byty s kuchyňou aj príslušenstvom, do ktorých sa vchádza zo schodiskovej siene. Suterén domu je trojpriestorový s dvoma samostatnými vstupmi a pivnice sú zaklenuté traverzovými klenbami. V interiéri sa zachovali pôvodné drevené výplne vstupov aj okenné výplne na fasádach. Miestnosti majú rovné stropy a drevenú podlahu - palubovku. Uličná fasáda je trojosová, plasticky členená soklom a kordónovou rímsou, v ľavej polovici korunnou rímsou, v pravej ukončuje fasádu trojuholníkový štít s dvoma okienkami. Vertikálne člení fasádu nárožné bosovanie, ktoré sa opakuje aj v jej strede a delí ju na dve polovice. Dvorová fasáda je päťosová, hladká a horizontálne členená kovovou pavlačou. Dvorové krídlo v oboch podlažiach tvoria sanitárne zariadenia prístupné pavlačou. Uličné krídlo ma sedlovú strechu a dvorové pultovú, obidve prekryté plechom. Dekoratívne je riešené ukončenie komína. Objekt je pomerne dobre zachovaný, zvislé aj vodorovné nosné konštrukcie sú v dobrom stave, ale fasády sú čiastočne poškodené. Dom vznikol ako novostavba na parcele, kde stál starší dom. Svojou hmotou aj architektonickým stvárnením vhodne zapadá do celkového charakteru zástavby. Stavba predstavuje typ mestského domu a svojou dispozíciou, ako aj výrazom exteriéru a interiéru je nositeľom pamiatkovej hodnoty.

Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi

Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi, ktorý spravuje Arcidiecézna charita Košice, zorganizoval v poradí 12. ročník Medzinárodnej vedeckej konferencie. Kvôli pandemickej situácii sa uskutočnila online. Témy, ktoré na nej zazneli, zjednocovala ústredná myšlienka - Hospic - moderné zdravotnícke zariadenie 21. storočia. Účastníkov podujatia pozdravil aj košický arcibiskup a metropolita Berbard Bober. V programe vystúpili odborníci z oblasti zdravotníctva, ošetrovateľstva sociálnej práce, bioetiky a teológie, ktorí pôsobia na slovenských, českých, poľských, ukrajinských a talianskych vysokých školách a univerzitách. Online bolo pripojených 200 účastníkov.

Riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio informoval, že v poslednej dobe sa čoraz častejšie rozpráva aj v rámci ministerstva zdravotníctva o paliatívnej a hospicovej starostlivosti a hovorí sa o tom, že malo by v nemocniciach vzniknúť viacero lôžok a oddelení s paliatívnou starostlivosťou. Cyril Korpesio zdôraznil, že v paliatívnej a hospicovej starostlivosti sa mnoho vecí mení, no niektoré veci sú trvalo bez zmeny. Silným momentom podujatia bolo, keď sa k účastníkom konferencie prihovoril aj bývalý dlhoročný vedúci bardejovského hospicu Jozef Krajči.

Paliatívna a Hospicová Starostlivosť

Konferencia v Bardejovskej Novej Vsi zdôraznila dôležitosť paliatívnej a hospicovej starostlivosti. Paliatívna starostlivosť sa zameriava na zmierňovanie bolesti a utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami, zatiaľ čo hospicová starostlivosť poskytuje komplexnú starostlivosť pacientom v terminálnom štádiu ochorenia. Cieľom je zabezpečiť pacientom čo najvyššiu kvalitu života a dôstojnosť v posledných chvíľach.

Prečítajte si tiež: Aktuálna situácia na Ukrajine a pomoc

Prečítajte si tiež: Charita Prešov - voľné pracovné miesta

tags: #charita #matky #terezy #história #a #súčasnosť