
Veľká noc, najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista, nám pripomína dôležitosť obetavosti a lásky k blížnemu. V kontexte týchto hodnôt sa vynára slovo "charita", ktoré má hlboký význam a bohatý pôvod. Tento článok sa zameriava na preskúmanie významu slova charita, jeho pôvodu, ako aj na jeho úlohu v Cirkvi a spoločnosti.
Samotné slovo charita má pôvod v latinčine, kde "caritas" znamená zľutovanie, zmilovanie. Slovníky slovenského jazyka uvádzajú nasledovné ekvivalenty: dobročinnosť. V kresťanskom ponímaní charita predstavuje lásku k blížnemu, preukazovanie dobra a pomoc núdznym. Slovník súčasného slovenského jazyka definuje charitu aj ako organizáciu poskytujúcu sociálne a zdravotné služby ľuďom v núdzi, ako aj činnosť tejto organizácie.
Už v Starom zákone nachádzame zmienky o dôležitosti pomoci blížnemu. Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetci prvorodení egyptskí chlapci, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala, a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
V prvotnej Cirkvi sa charita prejavovala v konkrétnych skutkoch lásky a solidarity. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Táto radikálna forma materiálneho spoločenstva sa v rozrastajúcej Cirkvi právom nemohla udržať. Základné jadro, o ktoré ide, však zostalo: vo vnútri spoločenstva veriacich nesmie byť taká forma chudoby, aby niekto nemal prístup k prostriedkom potrebným na dôstojný život.
Rozhodný krok v ťažkom hľadaní riešenia, ako realizovať tento základný cirkevný princíp môžeme vidieť vo voľbe siedmich mužov, ktorá dala základ diakonskej službe. V prvotnej Cirkvi sa totiž vytvorila nerovnosť v každodennej starostlivosti o vdovy medzi Helenistami a Hebrejmi. Apoštoli, ktorým bola zverená predovšetkým modlitba (Eucharistia a liturgia) a „služba slova“, sa cítili neúnosne preťažení „obsluhovaním pri stoloch“, preto sa rozhodli ponechať si základnú službu a vytvoriť na ďalšie úlohy, taktiež dôležité pre Cirkev, skupinu siedmich mužov. Ani táto skupina však nemala konať čiste technickú službu rozdeľovania: mali to byť mužovia „plní Ducha a múdrosti“. Znamená to, že hoci sociálna služba, ktorú mali vykonávať, bola úplne konkrétna, určite bola zároveň duchovná, a preto aj ich úrad bol duchovný a uskutočňoval základnú úlohu Cirkvi, totiž organizovanú lásku k blížnemu. Vytvorením tejto skupiny siedmich, bola diakonia - služba lásky k blížnemu vykonávaná v spoločenstve a organizovaným spôsobom - čoskoro včlenená do základnej štruktúry samotnej Cirkvi.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad zariadení pre seniorov (Arcidiecézna charita Košice)
S postupom rokov a stálym rozširovaním sa Cirkvi sa služba lásky, charita, ustálila ako jedna z jej základných oblastí spolu s vysluhovaním sviatostí a s ohlasovaním Božieho slova. Prejavovať lásku vdovám a sirotám, väzňom, chorým a biednym každého druhu patrí k jej podstate tak isto ako služba sviatostí a ohlasovanie evanjelia. Cirkev nemôže zanedbávať službu lásky podobne ako nemôže zanechať sviatosti a Božie slovo.
Kňaz Martin Barta zdôrazňuje, že caritas je v prvom rade teologická cnosť. Ide o to, aby sme objavili rozmer Božej nadprirodzenej lásky, ktorý je za darovaním sa a za pomocou iným. Charita nie je humanizmus, dobre zorganizovaná dobročinná služba, ktorú si môžem kúpiť a ktorá uspokojí základné ľudské potreby, čo je síce dôležité a dobré, ale bolo by to málo. Iba charita ako milosť a nezištné darovanie sa dokáže skutočne pomôcť.
V modernej dobe, poznačenej sociálnymi nerovnosťami a rôznymi krízami, nadobúda charita ešte väčší význam. Pápež František pripomína, že chudobní sú predovšetkým ľudské osoby, a v ich tvári sa skrýva tvár samotného Krista. Chudobní potrebujú v prvom rade duchovnú starostlivosť. Služba lásky si musí preto voliť logiku integrálneho rozvoja ako protilieku na kultúru vyraďovania a ľahostajnosti.
Kňaz Martin Barta poukazuje na paradox, že nemecká cirkev je nesmierne solidárna a dáva najviac peňazí na charitu vo svete, pričom je v hlbokej kríze. Určite to súvisí s kultúrou dobročinnosti, ktorá v Nemecku funguje veľmi profesionálne a je hlboko zakorenená v sociálnom cítení ľudí. Má to mnoho faktorov, jedným z nich je to, čo zažili po druhej svetovej vojne, krajina, ktorá spôsobila toľko utrpenia iným, rýchlo zbohatla. Z toho plynie aj vďačnosť, ktorej sa im dostalo za pomoc. Kirche in Not vzniklo práve ako pomoc pre vysídlených Nemcov po druhej svetovej vojne, ako milosť lásky k nepriateľom. Do istej miery sa to deje tak trochu automaticky, súvisí to aj s modelom financovania cirkvi v Nemecku, vďaka čomu má dostatok zdrojov. S tým je spojené aj isté riziko pre budúcnosť. Môže sa stať, že ak sa vytratí vnútorný duchovný rozmer charity, všetko sa to zrúti a po čase sa ukáže, že to bola iba fasáda.
Slovenská katolícka charita je súčasťou medzinárodnej konfederácie Caritas Internationalis. Jej poslaním je preukazovať lásku k blížnemu a pomáhať ľuďom v núdzi bez ohľadu na ich pôvod, rasu, náboženstvo či svetonázor. Slovenská cirkev má v tom veľkú úlohu, myslím, že je dôležité, aby dostala hlas a vyjadrovala sa k týmto témam, bola viditeľná na Západe. Nielen kňazi, ale všetci veriaci. Sú témy, ktoré nás rozdeľujú, potrebujeme viac vysvetľovať a hovoriť spoločne.
Prečítajte si tiež: Aktuálna situácia na Ukrajine a pomoc
Na zdôraznenie významu charity vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 5. september za Medzinárodný deň charity, na výročie úmrtia Matky Terezy z Kalkaty. Charita môže prispieť k podpore dialógu medzi národmi rôznych civilizácií, kultúr a náboženského vyznania. Rovnako môže podporiť solidaritu a vzájomné porozumenie medzi národmi.
Prečítajte si tiež: Charita Prešov - voľné pracovné miesta