
Článok sa zaoberá prepojením medzi cirkevným súdnictvom, sociálnou spravodlivosťou a dôstojnosťou človeka, pričom vychádza z príhovorov pápeža Františka a jeho aktivít. Poukazuje na dôležitosť spravodlivého rozhodovania v cirkevných tribunáloch, potrebu čestnej práce a odmietanie korupcie, ako aj na radosť Boha z nájdenia stratených a navrátenia im dôstojnosti. V kontexte spoločenstva svätých sa zdôrazňuje význam sviatostí, chariziem a lásky pre rast a život Cirkvi.
Pápež František prijal účastníkov plenárneho stretnutia Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry a pripomenul im, že ich aktivita má napomáhať cirkevným tribunálom poskytovať adekvátnu odpoveď veriacim, ktorí sa obracajú na cirkevné súdy, aby dosiahli spravodlivé rozhodnutie. Vyzdvihol dôležitosť funkcie obhajcu zväzku, osobitne v kauzách nulity manželstva, aby uľahčil dosiahnutie pravdy v záverečnom súdnom výroku, v záujme pastoračného dobra stránok kauzy. Prítomnosť obhajcu zväzku a jeho vstupovanie do procesu sú povinné v celom jeho priebehu. Pápež pripomenul, že tí, ktorí pracujú v službe cirkevného súdnictva, konajú v mene Cirkvi a sú súčasťou Cirkvi. Preto je potrebné vždy udržať živým prepojenie medzi činnosťou Cirkvi, ktorá evanjelizuje, a činnosťou Cirkvi, ktorá vysluhuje spravodlivosť.
Pápež František sa modlil za mladých ľudí, ktorí dostávajú od rodičov „špinavý chlieb“, získavaný vďaka úplatkárstvu a korupcii, a sú hladní po dôstojnosti, pretože nečestná práca oberá o dôstojnosť. Svätý Otec hovoril o „duchu sveta, svetskosti“, ako sa svetskosť prejavuje a ako veľmi je nebezpečná. Podplácanie je svetská a silno hriešna maniera, ktorá nepochádza od Boha. Boh nám prikázal prinášať domov chlieb za našu poctivú prácu. Deti rodičov, ktorí prinášajú domov špinavý chlieb, dostávajú ako jedlo špinu, pretože ich otec stratil svoju dôstojnosť! A toto je ťažký hriech! Maniera podplácania sa stáva závislosťou. Existuje aj „chytráctvo kresťanské“, robiť veci trochu s dôvtipom, nie však s duchom sveta, ale čestne. Pápež vyzval k modlitbe za deti a mladých ľudí, ktorí dostávajú od svojich rodičov špinavý chlieb, aby Pán zmenil srdcia tých, čo uctievajú bohyňu úplatkárstva, aby si uvedomili, že dôstojnosť pochádza z čestnej práce, z poctivej každodennej práce, nie cez tieto zľahčené cesty, ktoré ťa nakoniec oberú o všetko. Títo úbohí ľudia, ktorí stratili svoju dôstojnosť vďaka úplatkom, si nesú so sebou nie peniaze, ktoré zarobili, ale chýbajúcu dôstojnosť!
Radosť Boha je v nájdení stratenej ovečky, pretože má „slabosť lásky“ voči tým, ktorí sa stratili. Zákonníci a farizeji sa pohoršovali nad tým, čo robil Ježiš, že jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi. Na šomranie odpovedá radostným podobenstvom. Radosť Boha je najhlbší odkaz podobenstva. On je Bohom, ktorému sa nepáčia straty, a preto, aby nikoho nestratil, ide a hľadá. Je Bohom, ktorý vyhľadáva všetkých tých, ktorí sú ďaleko od neho. Nedopustí stratu ani jedného z tých, čo sú jeho. On je Bohom, ktorý sa vydáva na cestu, aby nás hľadal. A má určitú slabosť lásky voči tým, ktorí sú najviac vzdialení, ktorí sú stratení… Ide a hľadá ich až do konca. Keď ovcu nájde, prinesie ju späť do ovčinca k ostatným. A nikto nemá hovoriť: ‚Ty si tá stratená‘, ale: ‚Si jedna z nás‘, pretože on jej prinavracia všetku jej dôstojnosť. Niet tam nijakého rozdielu, pretože Boh každého, koho našiel, začlení späť. Radosťou Boha nie je smrť hriešnika, ale jeho život. Ako ďaleko boli títo ľudia, ktorí reptali proti Ježišovi, ako ďaleko od Božieho srdca! Nepoznali ho. Mysleli si, že sú nábožní, dobrí ľudia, dokonca vzdelaní… Naopak radosť Otca, Boha, je radosť lásky, lásky k nám. Aj keď som hriešnik, Boh ma má aj tak rád a ide ma hľadať a zavedie ma domov.
Spoločenstvo svätých je spoločenstvo medzi svätými osobami, teda, medzi nami veriacimi. Spoločná účasť na duchovných dobrách, čiže svätých veciach. Tieto dva prvky sú medzi sebou úzko prepojené, pretože spoločenstvo medzi kresťanmi rastie prostredníctvom účasti na duchovných dobrách, osobitne na sviatostiach, charizmách a láske.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad zariadení pre seniorov (Arcidiecézna charita Košice)
Sviatosti vyjadrujú a uskutočňujú účinné a hlboké spoločenstvo medzi nami, pretože v nich stretávame Krista Spasiteľa a jeho prostredníctvom našich bratov vo viere. Sviatosti nie sú len vonkajškové prejavy, nie sú to rituály. Sviatosti sú Kristovou silou, Ježiš Kristus je vo sviatostiach. V slávení svätej omše, eucharistie, je živý Ježiš, ktorý nás zhromažďuje, vytvára z nás spoločenstvo, privádza nás k adorácii Otca. Každý z nás je prostredníctvom krstu, birmovania a eucharistie začlenený do Krista a spojený s celým spoločenstvom veriacich. Každé stretnutie s Kristom, ktorý nám vo sviatostiach dáva túto spásu, nás pozýva „ísť“ a odovzdávať iným spásu, ktorú sme mohli vidieť, ktorej sme sa mohli dotknúť, stretnúť, prijať a ktorá je vskutku hodnoverná, pretože je láskou. Týmto spôsobom nás sviatosti pobádajú stať sa misionármi; a apoštolské nasadenie niesť evanjelium do každého prostredia, aj do toho najnepriateľskejšieho, je výsledkom stáleho sviatostného života, nakoľko je účasťou na spasiteľskej iniciatíve Boha, ktorý chce všetkým darovať spásu. Milosť sviatostí v nás udržiava silnú a radostnú vieru, takú, ktorá vie žasnúť nad Božími „divmi“ a dokáže odolávať modlám sveta. Je dôležité, aby deti boli skoro pokrstené, je dôležité, aby prijali birmovanie. Je dôležité, aby sme vtedy, keď sa cítime hriešni, pristúpili k sviatosti zmierenia. Vo sviatosti zmierenia sa stretávame s Ježišom, ktorý nám odpúšťa. Ježiš nás tam očakáva a to znamená sviatosť.
Duch Svätý rozdáva veriacim množstvo darov a duchovných milostí. Toto „fantastické“ bohatstvo darov Ducha Svätého je zamerané na budovanie Cirkvi. Charizmy sú dary, ktoré nám dáva Duch Svätý, nie preto, aby ostali ukryté, ale aby na nich mali účasť aj ostatní. Nie sú dané iba v prospech toho, kto ich dostáva, ale na úžitok Božiemu ľudu. Ak niektorá charizma slúži na sebapotvrdzovanie, vtedy treba pochybovať o tom, či ide o autentickú charizmu a či je verne prežívaná. Charizmy sú osobitné dary, darované niektorým na vykonávanie dobra pre mnohých iných. Prejavujú sa ako postoje, inšpirácie, vnútorné podnety, ktoré sa rodia vo svedomí a v skúsenosti určitých osôb, ktoré sú povolané vložiť ich do služby spoločenstvu. Tieto duchovné dary osobitne prispievajú k svätosti Cirkvi a k jej poslaniu. Všetci sme povolaní, aby sme si ich vážili v sebe i v ostatných, prijali ich ako užitočné stimuly pre prítomnosť a plodné dielo Cirkvi. Sv. Pavol upozorňoval: „Ducha neuhášajte“.
To, čo nás vzájomne zjednocuje a prejavuje sa dobročinnosťou, je láska. O prvých kresťanoch sa pohania, ktorí ich pozorovali, vyjadrovali takto: „Hľa, ako sa milujú! Ako sa majú radi! Niet medzi nimi nenávisti, neohovárajú sa navzájom! Toto je dobré!“ Dobročinná láska: toto je Božia láska, ktorú nám Duch Svätý vkladá do sŕdc. Charizmy sú dôležité pre život kresťanského spoločenstva. Vždy sú však prostriedkami na rast v láske, ktorú sv. Pavol umiestňuje nad charizmy. Bez lásky sú aj najvýnimočnejšie dary márne. Bez lásky žiaden z týchto darov Cirkvi neslúži, pretože, kde nieto lásky, tam je prázdnota, ktorá sa vyplní sebectvom. Preto je nevyhnutná láska, ktorá nás zjednotí. Najmenší z našich prejavov lásky má priaznivé účinky pre všetkých. Z toho dôvodu prežívať jednotu Cirkvi, spoločenstvo lásky, znamená nehľadať vlastný záujem, ale deliť sa o utrpenia a radosti bratov, a byť ochotní niesť bremená tých najslabších a najchudobnejších. Táto bratská solidárnosť nie je rečníckym zvratom, ale je integrálnou súčasťou spoločenstva medzi kresťanmi. Vtedy, keď ju prežívame, sme znamením pre svet, sme „sviatosťou“ Božej lásky. Sme ňou jedni pre druhých a sme ňou pre všetkých! Často bývame necitliví, ľahostajní, máme odstup a namiesto toho, aby sme vnášali bratskú vzájomnosť, prinášame nevrlosť, chlad, sebectvo. S mrzutosťou, chladom a egoizmom Cirkev nerastie: vzrastá iba vďaka láske, ktorá prichádza od Ducha Svätého.
Prečítajte si tiež: Aktuálna situácia na Ukrajine a pomoc
Prečítajte si tiež: Charita Prešov - voľné pracovné miesta
tags: #charita #zabalená #v #dôstojnosti