PN kvôli zamestnávateľovi: Podmienky a práva zamestnanca

Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Na Slovensku je táto oblasť upravená Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom poistení, ktoré stanovujú podmienky, nároky a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov.

Vznik pracovného pomeru a práva zamestnanca

Pracovný pomer vzniká na základe písomnej pracovnej zmluvy. Pred jej uzatvorením musí zamestnávateľ oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami, pracovnými a mzdovými podmienkami. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy.

Povinné náležitosti pracovnej zmluvy

V pracovnej zmluve musia byť dohodnuté podstatné náležitosti, ako sú:

• Druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma.
• Popis práce.
• Miesto výkonu práce.
• Deň nástupu do práce.
• Mzdové podmienky (ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve).
• Výmera dovolenky, pracovný čas a dĺžka výpovednej doby.

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj ďalšie podmienky, napríklad hmotné výhody a školenia.

Pracovná zmluva na dobu určitú

Zákonník práce umožňuje uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú, a to aj na práce trvalého charakteru. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky s možnosťou predĺženia alebo opätovného dohodnutia najviac dvakrát.

Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok

Predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu nad dva roky je možné len z určitých dôvodov, ako je zastupovanie zamestnanca počas materskej dovolenky, sezónna práca, vykonávanie prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas, alebo vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Novela Zákonníka práce z roku 2020 umožnila zamestnávateľom počas mimoriadnej situácie predĺžiť alebo opätovne dohodnúť súčasnú zamestnávateľskú zmluvu na dobu určitú nad zákonný limit dvoch rokov, a to iba raz a najviac na jeden rok.

Ak chce zamestnanec so zamestnaním na dobu určitú alebo krátkodobým zamestnaním v trvaní viac ako šesť mesiacov a po skúšobnej dobe chce prejsť na zmluvu na dobu neurčitú alebo stanoviť pevnú týždennú pracovnú dobu, zamestnávateľ mu musí poskytnúť písomnú odpoveď do jedného mesiaca od žiadosti.

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní najviac tri mesiace, u vedúceho zamestnanca až šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nie je možné predlžovať, jedine v prípade prekážok v práci na strane zamestnanca. Musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná.

Legislatíva umožnila predĺžiť skúšobnú dobu o jeden celý deň v prípade, ak zamestnanec nebol schopný dokončiť pracovnú zmenu v dohodnutý čas kvôli osobným prekážkam. Novela je účinná od 1.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok po operácii kolena na Slovensku

Podmienky nároku na práceneschopnosť

Nárok na práceneschopnosť vzniká zamestnancovi, ak splní určité podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení. Medzi hlavné podmienky patrí:

• Dočasná práceneschopnosť: Zamestnanec musí byť uznaný za dočasne práceneschopného lekárom.
• Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti: Lekár vystaví zamestnancovi potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré je potrebné doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni.
• Doba poistenia: Zamestnanec musí byť nemocensky poistený, čo znamená, že platí poistné na nemocenské poistenie alebo je v ochrannej lehote.

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

Ak zamestnanec ukončil pracovný pomer, má nárok na práceneschopnosť aj po jeho skončení, ak spĺňa podmienky ochrannej lehoty. Ochranná lehota je obdobie, počas ktorého má bývalý zamestnanec nárok na nemocenské dávky, aj keď už nie je zamestnaný.

• Dĺžka ochrannej lehoty: Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru je 7 dní.
• Tehotenstvo: Ak je žena tehotná, ochranná lehota sa predlžuje na 8 mesiacov.

Ak zamestnanec ochorie počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Postup pri práceneschopnosti

1. Návšteva lekára: Pri zdravotných problémoch je potrebné navštíviť lekára, ktorý posúdi zdravotný stav a v prípade potreby vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti.
2. Oznámenie zamestnávateľovi: Zamestnanec je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti a doručiť mu potvrdenie o PN. Od 1. júna 2023 sa so zlomenou nohou a barlami už nemusíte trmácať do práce kvôli odovzdaniu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Ak krútite hlavou, či fakt s čerstvo vysekanou osmičkou a pozašívanými ústami musíte PN-ku riešiť s obvoďákom, máme pre vás dobrú správu. Od 1. Ako sme už naznačili, zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN. od 11. Pokiaľ máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN. Pokiaľ ste naopak v roli zamestnávateľa a hviezdite na mzdovom oddelení, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.
3. Doručenie potvrdenia Sociálnej poisťovni: Zamestnanec alebo zamestnávateľ doručí potvrdenie o PN Sociálnej poisťovni. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadávajú.
4. Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
5. Kontrola zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či zamestnanec dodržiava liečebný režim. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Finančné nároky počas práceneschopnosti

Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Odmietnutie dôchodku krok za krokom

• Prvé tri dni PN: Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy za prvé tri dni PN. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca.
• Od 4. dňa PN: Od štvrtého dňa PN vypláca nemocenské dávky Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365. Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Práva a povinnosti zamestnanca počas PN

Práva zamestnanca:

• Nárok na nemocenské dávky.
• Ochrana pred výpoveďou počas PN (s výnimkou určitých prípadov).
• Zachovanie pracovného miesta (počas určitej doby).

Povinnosti zamestnanca:

• Dodržiavať liečebný režim.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN.
• Informovať zamestnávateľa o zmene adresy počas PN.
• Podrobiť sa kontrole zo strany zamestnávateľa.

PN a výpovedná lehota

Práceneschopnosť nemá vplyv na plynutie výpovednej lehoty. To znamená, že ak zamestnanec podá výpoveď alebo ju dostane od zamestnávateľa, výpovedná lehota plynie aj počas PN.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Pracovný pomer môže byť ukončený aj počas PN, ak výpovedná lehota uplynie počas nej. V takom prípade zamestnanec stráca nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, ale naďalej má nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne, ak spĺňa podmienky.

Práca počas PN - je to možné?

Zákon nezakazuje zamestnancovi vykonávať prácu počas PN, avšak je potrebné dodržiavať liečebný režim a neohrozovať svoje zdravie. Ak lekár povolí vykonávať určité aktivity, zamestnanec môže vykonávať prácu, ktorá nie je v rozpore s liečebným režimom.

Alternatívne možnosti liečby a terapie

Okrem štandardnej liečby a PN existujú aj alternatívne možnosti, ktoré môžu pomôcť pri liečbe a zmiernení bolesti.

Dĺžka trvania PN a náhrada príjmu

Dĺžka PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať.

Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov:

• zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu,
• zákon č. 461/2003 Z. z.

Na ktorú z dávok má teda osoba pri dočasnej PN nárok? Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia.

Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.

Odškodnenie pri pracovnom úraze

V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie. S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva.

Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN. Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.

Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb. V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Dĺžka trvania PN a invalidný dôchodok

Ak sa pýtate, ako dlho môžete byť na PN, odpoveď nájdete priamo v zákone. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Tlačivo o dočasnej pracovnej neschopnosti

Toto tlačivo sa skladá z viacerých častí. Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN. Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Diely II. a IIa. Diel III. si necháva ošetrujúci lekár. Ten ho zasiela Sociálnej poisťovni. Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.

• Papierová forma - diel I. si zamestnanec necháva a po skončení PN vracia lekárovi. Diel II. a II.a musí bezodkladne doručiť zamestnávateľovi. Po skončení PN musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi aj diel IV., ktorý mu dá lekár.
• Elektronická forma - zamestnanec nemusí zamestnávateľovi nič predkladať.

Odškodnenie pri ťažkej ujme na zdraví

Okrem toho zákon spomína aj poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ktorá spadá pod ťažkú ujmu na zdraví. Ak ste práceneschopní z dôvodu pracovného úrazu, máte nárok na odškodnenie. Na jeho vybavenie budete však potrebovať dostatok času, energie aj trpezlivosti.

Výpočet nemocenského

sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie.

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

• od 11. povinne nemocensky poistenej SZČO - od 1.
• dobrovoľne nemocensky poistenej osobe - od 1.
• uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky

si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

PN zo zahraničia

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055. žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom);. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN. predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. Zánik nároku na nemocenské a jeho sumu, príp. predložením IV. iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

tags: #PN #kvôli #zamestnávateľovi #podmienky