Vydedenie potomka: Právo, podmienky a dôsledky

Vydedenie potomka je závažný právny úkon, ktorý umožňuje poručiteľovi (osobe, po ktorej sa dedí) odňať dedičské právo svojmu potomkovi. Táto možnosť je však zákonom prísne regulovaná a obmedzená len na konkrétne prípady. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na inštitút vydedenia v slovenskom právnom poriadku, vrátane podmienok, dôvodov a dôsledkov tohto rozhodnutia.

Úvod do problematiky vydedenia

Myšlienky na vydedenie môžu prameniť z komplikovaných rodinných situácií, kde vzájomné vzťahy už nedávajú priestor pre iné riešenie. Táto situácia sa často objavuje pri rozvedených partneroch, ktorí zvažujú, či by mali ich deti zdediť ich majetok. Vydedenie je právny úkon, ktorým poručiteľ odníma potomkovi právo na dedičstvo. Slovenský Občiansky zákonník tento proces umožňuje len v konkrétnych, taxatívne vymenovaných situáciách. Je nutné pripraviť formálnu listinu o vydedení, ktorá obsahuje dôvody vydedenia. Vydedenie potomka je komplexný právny úkon, ktorý si vyžaduje presné pochopenie zákonných požiadaviek.

Právny základ vydedenia

Platnú právnu úpravu upravujúcu vydedenie zakotvujú ustanovenia § 469a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). Vydedenie je inštitút upravený v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), ktorý poručiteľovi umožňuje, aby z dedenia vylúčil alebo obmedzil rozsah dedenia svojho potomka - inak neopomenuteľného dediča. Vydedenie je právny inštitút upravený v ustanovení § 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Ide o spôsob, ako z dedenia vylúčiť neopomenuteľných dedičov, teda potomkov poručiteľa. Nie je pritom podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Z dedenia možno týmto spôsobom vylúčiť obe kategórie bez rozdielu.

Kto môže byť vydedený?

Vydediť sa dá len potomok, teda dieťa. Ak chce svokra (teda za ňu jej poručník) vydediť svokra, svojho manžela, to zákon nepripúšťa. Vydediť možno len neopomenuteľných dedičov, t.j. dedičskú nespôsobilosť možno zvrátiť napr.

Listina o vydedení

Listina o vydedení je právnym dokumentom, ktorý musí poručiteľ vyhotoviť vo forme a s náležitosťami, ktoré zákon ukladá, ak chce vydediť svojho potomka. Iba listina o vydedení, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, vyvoláva žiadané právne účinky - t. j. vydedí potomka, prípadne viacerých potomkov poručiteľa. V súlade s § 469a ods. 3 OZ sa na vyhotovenie a aj zrušenie listiny o vydedení vzťahujú ustanovenia § 476 a 480 OZ, ktoré sa vzťahujú aj na spísanie závetu. Listina o vydedení môže byť vyhotovená jedným z nasledovných spôsobov, ktoré má poručiteľ podľa § 476 OZ na výber:

Prečítajte si tiež: Dôvody na vydedenie

• napísaná a podpísaná vlastnou rukou (podľa § 476 ods. V prvom rade môže byť listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. holografná listina). Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom.

• alebo zriadená v inej písomnej forme za účasti svedkov (podľa § 476 ods. Iná písomná forma je napríklad text napísaný na počítači, teda nie vlastnou rukou - vtedy však musia byť prítomní svedkovia, ktorí sa na Listinu o vydedení uvedú a podpíšu. V druhom rade môže nastať prípad, ak nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. alografná listina), je napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou, než poručiteľovou. Uvedené nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. V prípade, že poručiteľ sa nemôže ani len vlastnoručne podpísať, musí pred troma svedkami poručiteľ prejaviť svoju vôľu vydediť potomka a táto vôľa sa zachytí v listine. Uvedie sa v nej, že poručiteľ nemôže písať ani čítať. Svedkovia túto listinu vlastnoručne podpíšu a potvrdia, že listina obsahuje vôľu poručiteľa o vydedení potomka. V listine sa musí uviesť kto ju napísal za poručiteľa, kto ju nahlas svedkom prečítal a akým spôsobom dal poručiteľ najavo svoju vôľu, resp. potvrdil, že obsahuje jeho vôľu (napr. kývnutím). Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči. Svedkami môžu byť iba osoby, spôsobilé na právne úkony.

• Listina o vydedení môže byť napísaná aj vo forme notárskej zápisnice. Spisuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť.

Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná.

Kto nemôže byť svedkom pri vydedení?

Pozor: svedkami nemôžu byť osoby uvedené v § 476f OZ: Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. V tejto súvislosti konštatuje Najvyšší súd SR, že svedkami nemôžu byť nielen zákonní dediči oprávnení dediť v čase vyhotovenia listiny o vydedení (alebo im blízke osoby), ale aj zákonní dediči, ktorí by podľa zákonom stanovenej postupnosti mohli v budúcnosti dediť (alebo im blízke osoby). „Ustanoveniu § 476f Občianskeho zákonníka zodpovedá interpretácia, v zmysle ktorej pri vyhotovovaní závetu (listiny o vydedení) nemôže ako svedok pôsobiť nielen zákonný dedič (a osoba jemu blízka), ktorý by bol oprávnený po poručiteľovi dediť v čase vyhotovenia závetu (listiny o vydedení), ale rovnako aj zákonný dedič (a osoba jemu blízka), ktorý by podľa zákonom stanovenej postupnosti mohol po poručiteľovi dediť v prípade, že by nededil zákonný dedič v prednejšom poradí“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2020, spisová značka: 7 Cdo 281/2018). To, ktoré osoby sú považované za blízke osoby, a sú teda taktiež vylúčené z možnosti pôsobiť ako svedok pri zriaďovaní listiny o vydedení, upravuje § 116 OZ: Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. „Blízkymi osobami nie sú teda len príbuzní, ale aj osoby vo faktickom pomere, napr. druh a družka, osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Podstatné je, aby ujmu spôsobenú jednej z nich tá druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Ide teda o skúmanie jednak subjektívneho pocitu, jednak objektivizujúceho prvku dôvodnosti. Podľa odvolacieho súdu však v zásade treba vychádzať z toho, že osoby žijúce v dlhodobejšom partnerskom vzťahu sú si navzájom blízke. Medzi nimi sa totiž rozvíja puto, ktorého obsahom je vzájomná náklonnosť a pomoc, takže ujma jedného z nich sa aj u druhého dôvodne prejavuje ako jeho ujma. Pri posudzovaní blízkosti osôb je síce potrebné vychádzať zo stavu, kedy došlo k posudzovanému konaniu (úkonu), nie čas vyhlásenia rozsudku (R 120/1956), avšak následné správanie týchto osôb po príslušnom úkone (napr. následný sobáš, dlhodobé spolužitie a pod.) môže byť podporným dôkazom ich blízkosti v čase urobenia úkonu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.

Prečítajte si tiež: Dôvody pre vydedenie potomka

Ďalšie náležitosti listiny o vydedení

Ďalej, každá listina o vydedení musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Pozor: V prípade, ak listina o vydedení tieto údaje neobsahuje, Občiansky zákonník absenciu týchto údajov spája s neplatnosťou listiny o vydedení, na základe ustanovenia § 476 ods. Taktiež, v zmysle § 476 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že každý poručiteľ musí spísať listinu o vydedení samostatne, nakoľko spoločná listina viacerých poručiteľov by bola takisto spojená s neplatnosťou tohto právneho dokumentu. Je teda vylúčené, aby napríklad manželia spolu ako dvaja poručitelia spísali jednu listinu o vydedení. Notár po spísaní listiny o vydedení vo forme notárskej zápisnice zabezpečí bezodkladne aj jej zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. Túto povinnosť mu ukladá ustanovenie § 54 zákona č. 323/1992 Zb.

Dôvody vydedenia

Dôvod vydedenia potomka musí byť uvedený v listine o vydedení. Musí ísť pritom o niektorý z dôvodov, s ktorými zákon pri využití možnosti vydediť potomka počíta. V súlade s ustanovením § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch;
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať;
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka;
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v § 469a ods. 1 písm. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Poručiteľom v dedičskom práve je fyzická osoba, po ktorej sa dedí. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia sa môžu vzťahovať i na deti potomkov (vnuci, pravnuci). Práve vyššie uvedené, zákonom taxatívne stanovené, dôvody vydedenia predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia. Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania.

Bližšie vysvetlenie dôvodov vydedenia

Neposkytnutie pomoci v rozpore s dobrými mravmi

Neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, a to v rozpore s dobrými mravmi, je jedným z dôvodov, pre ktoré možno potomka vydediť. To, či tento dôvod existuje, a teda či je správanie potomka v rozpore s dobrými mravmi, a napĺňa dôvod na jeho vydedenie, je potrebné posudzovať vždy v každom jednotlivom prípade individuálne. „O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a/ tohto ustanovenia pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi zo strany potomka. Zo strany potomka poručiteľa môže ísť o objektívne prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť poručiteľovi pomoc (pobyt v zahraničí, choroba samotného potomka, iná nemožnosť).

Trvalý nezáujem o poručiteľa

Druhým dôvodom, pre ktorý sa môže poručiteľ rozhodnúť vydediť potomka, je situácia, ak potomok trvalo neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Ako je zrejmé z textácie tohto dôvodu, tak ako v písm. a), tak aj naplnenie dôvodu vydedenia podľa § 469a písm. „Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/ tohto ustanovenia, t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvody vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca vydedením manžela podľa slovenského práva

Odsúdenie za úmyselný trestný čin

Občiansky zákonník nešpecifikuje, o aký úmyselný trestný čin potomka musí ísť. Pre naplnenie tretieho dôvodu vydedenia - ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin. „Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek je preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť aj o trest podmienečný.

Trvalo neusporiadaný život

Posúdenie, či potomok vedie trvalo neusporiadaný život, závisí taktiež od konkrétnych okolností prípadu. Štvrtý dôvod vydedenia - potomok vedie trvale neusporiadaný život, je znova z kategórie subjektívne posudzovaných dôvodov, so širokou škálou skutočností, ktoré môžu charakterizovať neusporiadaný život. Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený. „Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) OZ bol do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok použiť na vedenie svojho neusporiadaného života.“ (Rozsudok Okresného súdu Vranov na Topľou zo dňa 07. 06.

Časová relevancia dôvodu vydedenia

Dôvod vydedenia, za naplnenia ktorého zákon umožňuje vydediť potomka, musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Nemôže ísť o dôvody, ktoré by mohli vzniknúť alebo vzniknú až po spísaní listiny o vydedení. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR: „dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení a teda pri posúdení, či sú dané dôvody pre vydedenie sú rozhodujúce len okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listiny o vydedení “ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.

Rozsah vydedenia

Vydedenie sa môže vzťahovať nielen na potomka (deti poručiteľa), ale aj na deti tohto potomka (vnuci a vnučky poručiteľa) alebo ich deti. V takom prípade to však v listine o vydedení musí poručiteľ vyslovene uviesť, v súlade s § 469 ods. OZ umožňuje, aby poručiteľ „spolu s vylúčením potomka z dedičstva rozšíril dôsledky vydedenia i na potomkov vydedeného (na vnukov alebo pravnukov), ktorí by inak nastúpili na jeho miesto,“ (FEKETE, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. ISBN: 978-80-89447-50-3, str. 1296) a to aj v prípade, že u potomkov vydedeného nie sú osobne naplnené dôvody vydedenia. Takáto vôľa poručiteľa musí byť podľa ustanovenia § 469a ods. Ak dcéra o poručiteľa trvalo neprejavuje záujem, tak môže ísť o dôvod vydedenia. Najistejšie bude, ak listinu o vydedení spíšete u notára formou notárskej zápisnice. Je síce možnosť, aby manžel spísal listinu o vydedení, najlepšie cestou notára, avšak úskalím je to, že dcéra v prípade dedičského konania môže toto vydedenie a neplatnosť dôvodov vydedenia napadnúť aj súdne. Otázkou preto či nezáujem dcéry o otca nie je dôsledkom konania na strane Vášho manžela, teda otca dcéry.

Zrušenie vydedenia

Poručiteľ, počas života, môže zmeniť názor na potomka, v otázke jeho vydedenia a môže svoje rozhodnutie o vydedení potomka zrušiť. Môže zničiť listinu o vydedení alebo môže napísať listinu o zrušení vydedenia. Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ.

Dedičská nespôsobilosť vs. vydedenie

Od inštitútu vydedenia je nutné odlíšiť inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa. Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky.

Súdne konanie a vydedenie

Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Notár nemá priestor zisťovať skutkové okolnosti (to, ako to v skutočnosti bolo). Na to je priestor v súdnom konaní. Vydedený potomok môže vydedenie po smrti poručiteľa súdne napadnúť. Vydedenie z dôvodu, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je jedným z najčastejších dôvodov, ktoré sa v listinách o vydedení uvádzajú. To, či tieto dôvody boli naplnené, bude skúmať súd a závisia vždy od okolností konkrétneho prípadu. V spomínanom prípade je potrebné zohľadniť aj to, či ste sa vy ako rodič snažili s potomkom budovať väzby. Nezáujem potomka totiž môže byť posúdený ako nezavinené neprejavenie kvalifikovaného záujmu o poručiteľa z dôvodov spočívajúcich v predchádzajúcom správaní poručiteľa. Je preto potrebné posúdiť skutkové okolnosti daného prípadu a zvážiť všetky okolnosti.

Dôsledky vydedenia

Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. V prípade úspešného vydedenia nadobudnú voľný dedičský podiel na základe princípu reprezentácie deti vydedeného potomka.

tags: #vydedenie #potomka #podmienky