Chudoba ako sociálny problém na Slovensku

Chudoba je komplexný a hlboko zakorenený sociálny jav, ktorý sa v priebehu dejín prejavoval v rôznych formách a ovplyvňoval životy miliónov ľudí na celom svete. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, predstavuje chudoba vážny problém, ktorý si vyžaduje komplexnú analýzu a efektívne riešenia.

Historický kontext chudoby

V kontexte ľudskej histórie sa chudoba prejavuje ako základný spoločenský fenomén s hlbokými historickými koreňmi, zasahujúci nielen jednotlivcov, ale aj širšie spoločenské štruktúry. Chudoba v priebehu civilizačného vývoja prešla výraznou evolúciou, od mystických výkladov v raných náboženských a filozofických textoch, až po súčasnú multidimenzionálnu koncepciu, ktorá zohľadňuje komplexné sociálne, ekonomické a kultúrne faktory. Historický výskum a analýza ukazujú, že pôvodné chápanie chudoby často zahŕňalo náboženský alebo metafyzický rozmer, kde bol tento stav vnímaný ako súčasť božieho plánu, alebo morálnej výzvy. Tomáš Akvinský, v rámci svojej teologicko-filozofickej práce, spájal chudobu s duchovným poslaním, kde bohatí mali príležitosť prejaviť milosrdenstvo voči chudobným.

S postupným vývojom spoločnosti sa však formovali nové perspektívy. V 16. storočí Juan Luis Vives definoval koncept komunitnej starostlivosti, kde spoločnosť mala zodpovednosť za starostlivosť o chudobných prostredníctvom organizovaných foriem pomoci a solidarity. V modernej ére, dôsledkom priemyselnej revolúcie a vzniku kapitalistického hospodárstva, sa chudoba stala témou intenzívneho diskurzu. Ekonomické teórie, ako Malthusova teória, upozornili na rastúci rozdiel medzi rastom populácie a dostupnými zdrojmi, čo viedlo k presvedčeniu, že podpora chudoby by mohla viesť k dlhodobejším sociálnym problémom. S nástupom 20. storočia sa zintenzívnila snaha o štátne intervencie do oblasti sociálnej politiky s cieľom riešiť problém chudoby. Tento vývoj bol sprevádzaný vznikom rôznych teoretických prístupov, ako napríklad keynesiánstvo, sociálny demokratizmus alebo neoliberalizmus, ktoré ponúkajú rozličné stratégie a nástroje na zvládanie chudoby.

V súčasnosti je chudoba chápaná ako komplexný sociálny jav, ktorý zahŕňa nielen nedostatok materiálnych prostriedkov, ale aj sociálne vylúčenie, nedostatok prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, a obmedzené možnosti zamestnania. Tento multidimenzionálny prístup k chudobe podporuje systematické a interdisciplinárne riešenia, ktoré zahŕňajú nielen finančné pomocné programy, ale aj sociálne politiky zamerané na vzdelávanie, zamestnanosť a inklúziu. Je preto nevyhnutné, aby politiky a programy na zmiernenie chudoby boli založené na dôkladnom vedeckom výskume a analýze, ktoré berú do úvahy komplexné faktory ovplyvňujúce tento jav. To si vyžaduje nielen pochopenie ekonomických a sociálnych príčin chudoby, ale aj schopnosť identifikovať a adresovať štrukturálne nerovnosti a diskrimináciu, ktoré môžu byť koreňom chudoby v rôznych komunitách a regiónoch.

Na Slovensku je chudoba vnímaná takmer celým národom od zániku Veľkomoravskej ríše až do súčasnosti. Najprv to bol Uhorský štát, neskôr Rakúsko-Uhorsko, no situácia sa nezmenila ani s vznikom Československa, kedy malo byť Slovensko ochudobňované Českom. Za Slovenského štátu zase vláda pracovala v prospech nacistickému Nemecku. Ani po zjednotení Československa a nastolení socializmu nenastal stav, kedy by bola odstránená chudoba, pretože na okraj spoločnosti sa dostali politickí nepriatelia. Takisto sa situácia po revolúcií v roku 1989 nezmenila, iba sa stala vypuklejšou. Kým predtým veci chudoby, bezdomovectva a neporiadku v spoločnosti boli zakryté akýmsi závojom vôle štátu, po revolúcií sa tento problém zviditeľnil a ešte aj prehĺbil.

Prečítajte si tiež: Kniha o chudobe ako sociálnom probléme

Definícia a vymedzenie pojmu chudoba

Pojmy a definície chudoby v rôznych kontextoch sa môžu líšiť, a preto je dôležité poznamenať, že neexistuje jedna správna alebo vedecká definícia chudoby. Rôzne kultúry, spoločenské skupiny a organizácie môžu mať odlišné pohľady na to, čo znamená byť chudobným. Okrem toho je aj meranie chudoby komplexným procesom. Existuje niekoľko metód a ukazovateľov, ktoré sa používajú na hodnotenie rozsahu a závažnosti chudoby v danej spoločnosti. Tieto metódy zahŕňajú meranie príjmu, spotreby, životných podmienok, prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, ako aj sociálneho a kultúrneho kapitálu. Preto je dôležité uznať, že identifikácia a popis chudobných a chudobou ohrozených skupín je dynamický proces, ktorý sa mení v čase a v rôznych kontextoch. Je nevyhnutné analyzovať špecifické faktory a podmienky, ktoré prispievajú k chudobe v konkrétnom prostredí, a vyvíjať prispôsobené stratégie na jej zmiernenie a prevenciu.

V roku 1984 Rada Európskeho spoločenstva definovala chudobu nasledovne: Chudobní sú tí ľudia, domácnosti a skupiny osôb, ktorí disponujú tak malým objemom materiálnych, kultúrnych a sociálnych prostriedkov, že sú vylúčení zo spôsobu života, ktorý je v členskej krajine, v ktorej žijú, prijateľný ako minimálny. Zároveň bola stanovená hranica chudoby ako polovica priemerného príjmu danej krajiny. Pre chudobu ako sociálny jav je typická jej ďalšia vnútorná štruktúrovanosť a síce: sociálne minimum, existenčné minimum a bieda.

• Sociálne minimum je stav, keď príjem umožňuje, aby si jedinec (rodina) mohol z neho pokryť všetky svoje bežné potreby, v rámci nákladov na regeneráciu pracovnej sily, či udržanie potrebnej pracovnej kvalifikácie. Sociálne minimum sa zvykne vymedzovať ako 75% z priemerného platu daného národného hospodárstva.
• Existenčné minimum je stav, keď príjem umožňuje, aby si jedinec (rodina) mohol z neho pokryť všetky svoje základné potreby. Existenčné minimum je vlastne oficiálna hranica chudoby, čiže už spomínaných 50% priemerného príjmu danej krajiny.
• Bieda je situácia, ktorá nedovoľuje jednotlivcovi, domácnosti alebo celej sociálnej vrstve uspokojovať svoje potreby, ktoré sú v danej spoločnosti akceptované ako základné ľudské potreby. Pojem bieda používame na označenie extrémnejších foriem chudoby, pričom tento pojem obsahuje celú škálu rozdielnych sociálnych situácií: a./ situáciu, pre ktorú je charakteristická bezprostredná hrozba smrti hladom, b./ zvýšené riziko ohrozenia určitými chorobami (TBC, syfilis…) c./ neschopnosť participovať na službách a zdrojov bežne dostupných v spoločnosti ap. Bieda na rozdiel od chudoby spôsobuje marginalizáciu jedincov, sociálnu degradáciu až sociálnu izoláciu, čím sa znižujú šance na jej prekonanie.

Na Slovensku sa životné minimum využíva ako hranica príjmu, pod ktorou vzniká stav hmotnej núdze, ktorý možno považovať za ekvivalent chudoby na Slovensku. Tieto definície a hranice chudoby poskytujú rámec pre meranie a analýzu tohto závažného sociálneho javu a umožňujú identifikovať jednotlivé skupiny ľudí postihnutých chudobou a navrhovať opatrenia na jej zmiernenie. Otázka prístupu k riešeniu, zodpovednosti spoločnosti za situáciu jednotlivcov (rodín), miery pomoci zo strany štátu je predmetom sociálno-politologických, či ekonomických teórií.

Hmotná núdza na Slovensku

V podmienkach SR sa používa terminologické spojenie hmotná núdza, ktorou sa v zmysle zákona 195/1998 o sociálnej pomoci označuje stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum stanovené osobitným predpisom, podotýkame, že ide o životné minimum pre účely poskytovania dávok sociálnej pomoci, t.j., že je nižšie ako životné minimum stanovené pre pracujúceho občana. V dôsledku tohto dvojakého životného minima sa prevažná väčšina klientov poberajúcich dávku sociálnej pomoci v dôsledku hmotnej núdze ocitá v reálnej chudobe. V niektorých prípadoch môžeme hovoriť, že sa naši klienti nachádzajú priamo v otvorenej biede.

Meranie chudoby

Inštitúcie, ktoré sa zaoberajú meraním a analýzou chudoby, využívajú rôzne metódy na skúmanie tohto sociálneho fenoménu. Tieto metódy sa opierajú o rôzne definície chudoby a vymedzenia jej hraníc. Spoločným znakom týchto meraní je chápanie chudoby ako stavu nedostatku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov, ktorý človeka vylučuje z minimálne akceptovaného spôsobu života. Hoci materiálne (peňažné) zdroje nie sú jedinou dimenziou chudoby, sú najčastejšie používané pri meraní chudoby v dôsledku ich dostupnosti a relatívnej hodnovernosti údajov. Vo väčšine vyspelých krajín je hranica chudoby vymedzená ako určitá úroveň peňažného príjmu, napríklad 50% priemerného príjmu (alebo mediánu, t.j. strednej hodnoty) na domácnosť v danej krajine. Ďalším spôsobom vymedzenia hranice chudoby môže byť životné minimum stanovené zákonom, ktoré určuje úroveň príjmu, pod ktorou vzniká stav hmotnej núdze a ktoré je základom pre poskytovanie sociálnej pomoci zo strany štátu.

Prečítajte si tiež: Riešenia pre chudobu

Trochu komplexnejšie ako len cez peňažné príjmy meria chudobu tzv. index ľudskej chudoby (human poverty index), ktorý vznikol na pôde Rozvojového programu OSN (UNDP). Index chudoby kombinuje štyri dimenzie ľudského života: zdravie a dĺžku života, vzdelanie, životnú úroveň a sociálnu exklúziu. Na kalkuláciu indexu pre rozvinuté krajiny sa používajú nasledovné údaje:

1. podiel obyvateľstva, ktoré sa nedožije 60 rokov;
2. funkčná negramotnosť obyvateľov;
3. obyvateľstvo s príjmom pod hranicou chudoby;
4. podiel dlhodobej nezamestnanosti na ekonomicky aktívnom obyvateľstve.

Tento súhrnný index slúži najmä na porovnanie chudoby krajín, podľa možností štatistických kapacít však môže byť disagregovaný napríklad na regionálne indexy.

Rizikové skupiny

Rizikovými skupinami sa myslia najviac zraniteľné skupiny spoločnosti. Možno totiž povedať, že hlavnou cestou k chudobe je vylúčenie z trhu práce. Moderná spoločnosť je pracovnou spoločnosťou, a tak populácia, ktorá sa ocitne z rôznych dôvodov mimo pracovný proces, je predovšetkým ohrozená chudobou. Ak vychádzame zo štruktúry poberateľov sociálnych dávok, potom sú chudobnými predovšetkým nezamestnaní. Na úradoch práce bolo v roku 2000 priemerne mesačne evidovaných takmer 92% poberateľov dávok sociálnej pomoci. Ide však o celosvetový trend, a nezamestnaní predstavujú "novú" chudobu, pod ktorou sa myslí jej ekonomická a politická nezvládnuteľnosť. V EÚ sú domácnosti s nezamestnaným s najväčšou pravdepodobnosťou chudobnejšie než ostatné. Možno povedať, že chudoba sa tak prelína s nezamestnanosťou.

Druhým významným faktorom, spojeným s nezamestnanosťou a tým aj chudobou, je nižšia vzdelanosť. V súčasnosti už aj v SR ľudia s nižším vzdelaním predstavujú jednu z rizikovejších skupín ohrozených chudobou. Zahraničné firmy totiž nie sú ochotné prijímať ľudí s nízkou kvalifikáciou, aj keď tento trend nie je ešte natoľko výrazný a vzdelanie sa neodzrkadľuje v takej miere do výšky príjmov ako vo vyspelých krajinách. Vyššie vzdelanie je základným predpokladom úspešnosti na trhu práce, kým ľudia s nižším vzdelaním sú z neho vylúčení. Táto tendencia súvisí so samotnou zmenou modernej spoločnosti na informačnú spoločnosť.

Rizikové skupiny však zahŕňajú aj iné osoby, ktoré sa vytvárajú podľa:

Prečítajte si tiež: Diskusia o bohatstve a chudobe

• Veku: Deti sú najviac rizikovou skupinou, pretože bez dostatočného zázemia a výchovy nie sú schopné prispôsobiť sa spoločnosti. V SR sa táto skupina ešte len stáva významnou od roku 1989, kedy sa začal pretvárať celý výchovný systém. Deti a mládež dostala práva a slobody, no žiadne povinnosti, výchova je utláčaná do pozadia a najmä deti v mestách sú vychovávané ulicou. Vznikajú u nich nepriaznivo vplývajúce návyky - stretajú sa s alkoholom, fajčením, drogami. Spoločnosť zatiaľ neprihliada na to, čo bude s touto generáciou, no je veľmi pravdepodobné, že mladí ľudia, ktorí sa vyhýbali škole sa budú vyhýbať aj práci. Oveľa vypuklejším problémom je chudoba detí v iných krajinách, najmä v Afrike a Ázií. Deti sa stávajú chudobnými, či už dôsledkom nezamestnaných rodičov, ako aj neúplných rodín, tradične sú chudobou ohrozené viacdetné rodiny, taktiež veľa detí žije v chudobe na ulici. Ich obživou je žobranie a drobné krádeže. Viacerí autori upozorňujú, že nejestvuje minimálny životný štandard pre dieťa, čo pokladáme za najdôležitejšiu príčinu nedostatočnej pozornosti chudobe detí. Druhým extrémom sú dôchodcovia, ktorí najmä u nás tvoria slabé sociálne vrstvy a to kvôli tomu, že socialistická ekonomika a neskorší prechod na zmiešanú ekonomiku bol poznačený spôsobom myslenia, že ak to nie je súkromné nie je nikoho. Privatizácia štýlom prvý príde prvý berie štát nielen že neobohatila, ale ochudobnila a preto štát zápasí s nedostatkom financií pre vyplácanie dôchodkov.
• Rasy: U nás ho tvoria najmä Rómovia, ktorí vytvárajú skupiny nekompatibilné s zvyšným obyvateľstvom. Rómske etnikum tvorí veľký problém nielen ekonomický, ale aj sociálny, zdravotný a kultúrny. Keďže Rómovia vždy vytvárali osobitné skupiny, no ich mentalita sa v čase nemení, tak ako zvyšok spoločnosti. Rómovia sú teda nezvyknutí pracovať, ich predstava o rodine je úplne odlišná od zvyšnej časti obyvateľstva. Preto až 80% rómskej populácie je závislej na sociálnej sieti. V USA sú to napr. afroameričania alebo pôvodní obyvatelia Ameriky, ktorí tvoria tieto problematické skupiny.
• Pohlavia: Viac sú ohrozené ženy ako muži, čo je spôsobené postavením žien na trhu práce, vzdelaním, schopnosťami a predpokladmi. Segregácia je evidentná hlavne podľa zamestnania, ženy prevažujú v profesiách ako je školstvo, zdravotníctvo, štátna správa. Taktiež mzdové ohodnotenie býva nižšie u žien ako u mužov, čo dokazuje výskum priemerných zárobkov v EU v roku 1995, ktorý poukázal na to, že ženy zarábajú až o 28% menej peňazí ako muži.
• Rodinného stavu: K chudobou ohrozeným skupinám patria neúplné rodiny s deťmi, ktoré vznikajú v dôsledku rozvodov, alebo sú to slobodní rodičia. Ide najmä o rozvedené alebo slobodné matky s deťmi, pričom nezáleží na tom. Takmer 89% neúplných rodín predstavujú matky s deťmi.

Sociálne problémy chudobných

Sociálne problémy chudoby sa začínajú prejavovať už v rannom veku. Dieťa žijúce v chudobe nemá rovnaké podmienky ako ostatné deti, teda konkrétne nie je mu venovaná taká zdravotná starostlivosť, nedostáva poriadnu výchovu, ošatenie, jedlo, voľný čas, nemá korektne vybudované rodinné a kamarátske vzťahy, nehovoriac o tom, že úmrtnosť detí v nízkom veku je v prípadoch najväčšej chudoby až štvornásobne vysoká oproti bežnej populácií. Už v nízkom veku sa prejavuje rozdelenie podľa bohatstva, kedy dieťa s chudobnými rodičmi je v spoločnosti vnímané ako menejcenné, čím sa opäť deformujú jeho vzťahy so spoločnosťou. Pokračujúcimi problémami chudobného obyvateľstva je potom aj nedostatočné vzdelanie a výchova. Dieťa ani nejaví záujem sa vzdelávať, pretože sa necíti v tej…

V súčasnosti je nezamestnanosť, a to najmä dlhodobá, považovaná za jeden z najvýznamnejších indikátorov chudoby. Dlhodobá nezamestnanosť často spôsobuje nedostatok finančných prostriedkov a vedie k sociálnej izolácii. Tento stav môže mať za následok úpadok morálnych hodnôt a vážne problémy v rodine, ako aj zvýšené riziko výskytu násilia, kriminality, alkoholizmu a ďalších negatívnych javov. Strata domova a následná strata sociálnych väzieb na väčšinové spoločenstvo odsúva týchto postihnutých jedincov na okraj spoločnosti. Dlhodobá nezamestnanosť má preto nielen ekonomické dôsledky, ale aj značný sociálny a psychologický vplyv na jednotlivcov a ich rodiny. Je dôležité, aby spoločnosť venovala primeranú pozornosť problému dlhodobej nezamestnanosti a aktívne pracovala na jej riešení. To môže zahŕňať poskytovanie vzdelávacích a rekvalifikačných programov, podporu pri hľadaní zamestnania, ako aj sociálne opatrenia a podporné služby pre tých, ktorí sa ocitli v tejto zraniteľnej situácii.

Chudoba a bezdomovectvo

S chodobou ide ruka v ruke bezdomovectvo. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky je na Slovensku bez domova približne 23-tisíc ľudí. Až 8 percent obyvateľov Slovenska je ohrozených vylúčením z bývania. Fyzické sčítanie v roku 2016 ukázalo, že len v Bratislave je minimálne 2064 ľudí bez domova. Podľa informácií z mestských magistrátov žije momentálne v Prešove až 300 a v Košiciach približne 900 bezdomovcov. „Medzi hlavné príčiny bezdomovectva patria osobné a zdravotné problémy, nízka finančná gramotnosť či narušené rodinné vzťahy. Ale aj štrukturálne dôvody - situácia na bytovom trhu či na trhu práce, rasizmus alebo neadekvátne vzdelanie. Najrizikovejšími faktormi sú nezamestnanosť, zadlženosť, manželské problémy, diskriminácia v rodine, duševná alebo telesná choroba, závislosti, ale aj prepustenie z ústavnej starostlivosti.

Situácia je o to komplikovanejšia, že na Slovensku neexistuje jasne definovaný pojem človek bez domova, o ktorý by sa dalo legislatívne oprieť. „Spôsobuje to mnohé komplikácie, ktoré bránia ľuďom v riešení ich sociálnej situácie. Prípadne im ju ešte viac zhoršujú. „Človek si môže nájsť a dlhodobo udržať prácu až potom, ako je sýty, čistý a oddýchnutý a nemusí všetok svoj časť investovať iba do prežitia do nasledujúceho dňa. Len ťažko ste schopní denne pracovať, ak si nemáte po práci kde oddýchnuť. A poriadne sa vyspať pred nasledujúcim dňom.

Súčasná situácia na Slovensku

Nový ročník prieskumu EU SILC za rok 2023 ukázal, že miera rizika ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením na Slovensku rástla, pričom sa zhoršili výsledky vo všetkých troch indikátoroch a miera rizika ohrozenia chudobou a sociálnym vylúčením je najvyššia od roku 2015. Naďalej platí, že najohrozenejšou kategóriou sú deti. Najčastejšie ide o domácnosti, kde dieťa alebo deti vychováva len jeden rodič. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie však naďalej patríme ku krajinám, kde je miera rizika ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením jedna z najnižších.

Podľa nového prieskumu EU-SILC bolo vlani na Slovensku 943-tisíc ľudí, ktorí boli ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo je 17,6 % obyvateľov z celkovej populácie Slovenska. Naďalej platí, že najohrozenejšou kategóriou podľa veku sú deti. Vo vekovej kategórii do 17 rokov ich bolo až 25,3 %. Opakom dobrého finančného zdravia je závažná materiálna a sociálna deprivácia, teda chronické neuspokojenie materiálnych alebo sociálnych potrieb celých domácností či osôb. V roku 2023 pociťovalo na Slovensku závažnú materiálovú a sociálnu depriváciu 7 % obyvateľov. Z pohľadu EÚ-27 patríme v oblasti miery vystavenia ohrozeniu chudobou alebo sociálnym vylúčením k tým úspešnejším štátom (7. miesto).

V roku 2024 čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu viac ako 980-tisíc osôb, čo predstavuje 18,3 % obyvateľov Slovenska. Počet ako aj podiel takýchto osôb medziročne narástol o 37-tisíc osôb. V predchádzajúcom roku 2023 bolo chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených 17,6 % obyvateľov, čo znamená, že medziročne ich podiel stúpol o 0,7 percentuálneho bodu. Pritom situácia sa ešte nedávno vyvíjala pozitívne. V období rokov 2015 - 2020 podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením u nás klesal. Situácia sa však v dôsledku pandémie COVID-19 a nárastu cien aj inflácie od roku 2020 začala postupne zhoršovať, posledné tri roky ukazovatele chudoby v SR medziročne mierne rastú.

Najvyššia miera chudoby je už dlhodobo v Prešovskom kraji, kde dosiahla 28 percent. kde jej čelil každý štvrtý obyvateľ kraja (28,0 %), čo bolo približne 224-tisíc osôb. Nad úrovňou 20 percent boli aj Banskobystrický a Košický kraj. Naopak, najnižší podiel obyvateľov zasiahnutých chudobou má dlhodobo Bratislavský kraj, kde to bolo vlani 8,6 percenta. Situácia sa medziročne zhoršila v 5 z 8 krajov Slovenska. Najvýraznejšie relatívne medziročné zhoršenie situácie bolo zaznamenané v Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Pozitívom je, že v roku 2024 sa situácia zlepšila v dvoch z 8 krajov SR - v Bratislavskom kraji počet ľudí ohrozených chudobou klesol z 9,5 % na 8,6 % a v Žilinskom kraji z 14,0 % na 13,7 %.

V podmienkach SR dlhodobo platí, že z hľadiska výskytu chudoby sú najrizikovejšie domácnosti s deťmi. Spomedzi domácností s deťmi boli najviac ohrozené neúplné rodiny (1 rodič/dospelá osoba s 1 a viac deťmi), v ktorých chudobe čelilo až takmer 38 % ľudí. Ďalej boli prejavmi chudoby najviac ohrozené úplné domácnosti s vyšším počtom detí, t. j. domácnosť 2 dospelých s 3 či viacerými deťmi. Takmer 33 % ľudí žijúcich v takomto type domácnosti bolo dotknutých niektorým z troch prejavov chudoby či ich kombináciou.

Spomedzi troch dimenzií chudoby alebo sociálneho vylúčenia je na Slovensku najviac ľudí ohrozených tzv. príjmovou chudobou. Ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s nižšími príjmami ako je každoročne prepočítaná národná hranica chudoby. V roku 2024 bola táto hranica pre jednočlennú domácnosť na rok 6 103 eur, teda 509 eur na mesiac. Hranica príjmovej chudoby je osobitne nastavená pre rôzne typy domácností podľa počtu jej členov. Pod hranicou príjmovej chudoby v roku 2024 žilo 14,5 % osôb, čo je približne 778-tisíc obyvateľov SR. Medziročne sa ich počet zvýšil len mierne o takmer 12-tisíc osôb, resp. Druhá dimenzia chudoby - závažná materiálna a sociálna deprivácia vyjadruje, čo si domácnosti obyvateľov nemôžu dovoliť. Ide o počty resp. podiely ľudí žijúcich v domácnostiach, ktoré čelia aspoň 7 z 13 zisťovaných materiálnych nedostatkov. Celkovo bolo touto dimenziou chudoby ohrozených na Slovensku 7,6 %, teda 408-tisíc obyvateľov SR. Medziročne ich počet stúpol o viac ako 33-tisíc osôb. Tretia dimenzia chudoby - veľmi nízka intenzita práce zasahovala v minulom roku 3,8 % obyvateľov, necelých 206-tisíc osôb. Ide o podiel ľudí v pracovnom veku žijúcich v domácnostiach, ktorí odpracovali menej ako pätinu z ich celoročného pracovného potenciálu.

Spôsoby riešenia chudoby

Bez ohľadu na jednotlivé teoretické prúdy v boji s chudobou je vždy potrebné chápať ju ako celospoločenský problém, ktorý je riešiteľný len na báze spoluzodpovednosti a osobnej participácie jednotlivca na jej riešení a pomoci zo strany štátu, základným predpokladom pre jej riešenie je dobrovoľné rešpektovanie princípu solidarity, individuálny prístup k riešeniu chudoby a rešpektovanie princípu pomoci.

tags: #chudoba #ako #socialny #problem #na #Slovensku