Čiastočná úhrada ako uznanie dlhu: Dôsledky a význam v právnom kontexte

Uznanie dlhu je dôležitý právny inštitút, ktorý má významné dôsledky pre veriteľov aj dlžníkov. Čiastočná úhrada dlhu môže byť vnímaná ako konkludentný úkon, ktorý má právne účinky uznania dlhu. Tento článok sa zameriava na analýzu čiastočnej úhrady ako uznania dlhu v slovenskom právnom poriadku, s dôrazom na jej dôsledky a význam pre rôzne subjekty.

Uznanie dlhu v Občianskom zákonníku

Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník písomne uzná, že zaplatí svoj dlh. Uznanie dlhu musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, že záväzok nevznikol na základe písomného úkonu. Musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

Neformálne uznanie dlhu, ako napríklad ústne uznanie alebo uznanie konkludentným úkonom (napríklad zaplatením splátky), nespôsobuje účinky uznania dlhu. Uznanie dlhu zakladá právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať.

Prerušenie premlčania a nová premlčacia doba

Ďalším významným účinkom uznania dlhu je prerušenie premlčania a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom uznania dlhu. Dlžník môže uznať aj premlčaný dlh, avšak uznanie dlhu bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník v čase uznania vedel, že dlh je premlčaný. Pokiaľ by dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu by nemalo účinky uznania dlhu. Avšak aj vtedy, ak dlžník o premlčaní dlhu nevedel, dôjde v dôsledku uznania dlhu k zmene premlčacej doby tak, že začína plynúť nová 10 ročná premlčacia doba.

Uznanie dlhu zabezpečeného ručením

Pokiaľ dlžník uzná dlh zabezpečený ručením, je voči ručiteľovi uznanie dlhu účinné, len ak s ním ručiteľ vyslovil súhlas. Ručiteľ sa môže platne dovolať premlčania, aj keď dlžník platne uznal svoj dlh.

Prečítajte si tiež: Pracovné možnosti pri čiastočnej invalidite

Čiastočná úhrada ako forma uznania dlhu

Čiastočná úhrada faktúry a uznanie záväzku je právny problém. Zaplatenie ceny tovaru čiastočným zaplatením faktúry nemožno bez ďalšieho považovať za uznanie zvyšku záväzku a správnosti faktúr z hľadiska stanovenia ich splatnosti. Ustanovenie § 407 ods. 3 OBZ hovorí o dôkaznom bremene dlžníka v prípade uznania záväzku čiastočným plnením.

Dôkazné bremeno dlžníka

Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohoto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom). Pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka (napríklad v tvrdení žalovaného, že tovar mu nebol riadne odovzdaný a žalobca nepredložil dôkaz na vyvrátenie tohoto tvrdenia), nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky.

Platnosť uznania záväzku aj v prípade neexistujúcej pohľadávky

V niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať nedlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane uplatnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu by nikdy neniesol dlžník, naopak veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu a teda aj ako predpoklad k uplatneniu jeho účinkov.

Uznanie záväzku nemôže byť neplatné z toho dôvodu, že by bol eventuálne uznaný neexistujúci záväzok. V konaní môžu nastať teda len dve možné situácie - buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, za preukázaná, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku urobiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol ohľadom skutočnosti, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak popiera povinný (dlžník) takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.

Založenie vyvrátiteľnej domnienky uznaním záväzku

Uznaním záväzku podľa § 323 ods. 1 OBZ je založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v okamihu jeho uznania. Ak založilo uznanie dlhu vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom). Vzhľadom k tomu, že podľa ustanovenia § 323 ods. 1 OBZ. Kladné riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej platí vyvrátiteľná domnienka (§ 133 OSP), týmto účastníkom.

Prečítajte si tiež: Prehľad o čiastočnom invalidnom a predčasnom dôchodku

Uznanie záväzku zachytáva stav ku dňu uznania, avšak dôkazné bremeno ohľadom neexistencie alebo zániku uznaného záväzku (či už ku dňu uznania alebo k neskoršiemu dátumu) spočíva na dlžníkovi, prípadne na ručiteľovi. Ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 OBZ.

Predĺženie premlčania prostredníctvom uznania dlhu

Pri záväzkoch, ktoré nevznikli v súvislosti s podnikaním (napr. rôznych dlhoch z pôžičiek medzi kamarátmi) možno premlčaciu dobu predĺžiť prostredníctvom uznania dlhu. Podmienkou je, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Ak tak urobí, uplynie premlčacia doba až za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. V prípade, že sa v uznaní uvedie lehota na plnenie, začne nová premlčacia lehota plynúť až v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti podľa uznania.

Príklad textu uznania dlhu

Ja, Ján Novák, nar. 5. 8. 1978, bytom Dolná 23, Trnava, uznávam, že zaplatím svoj dlh zo zmluvy o pôžičke, ktorú som dňa 10. 5. 2021 vo výške 1 000,- EUR prevzal od Juraja Poláka, nar. 6. 9. 1974, bytom Horná 53, Trnava.

V Trnave, dňa 7. 8. 2021

Vlastnoručný podpis Jána Nováka

Prečítajte si tiež: Ako získať čiastočný invalidný dôchodok a predčasný dôchodok

Dôsledky pre dlžníka

Ak sa chcete ako dlžník predĺženiu premlčania vyhnúť, starostlivo kontrolujte všetky dokumenty, ktoré vám veriteľ dáva podpísať. Uznanie dlhu býva často zamaskované v rôznych dohodách, ktoré sa vám navonok môžu javiť ako výhodné (napríklad splátkové kalendáre). Okrem dlhšieho trvania vymožiteľnosti nároku bez rizika vznesenia námietky premlčania spôsobuje uznanie dlhu aj vznik domnienky trvania záväzku v čase uznania. Inými slovami to znamená, že ak má veriteľ v ruke písomné uznanie dlhu, nemusí v súdnom konaní dokazovať, ako dlh vznikol. Do nevýhodnejšej dôkaznej situácie sa naopak dostáva dlžník, ktorý musí preukázať, že dlh v dobe písomného uznania buď vôbec neexistoval alebo po uznaní zanikol.

Uznaním možno beh premlčacej doby, ktorá už uplynula, aj obnoviť. Podmienkou však je, aby dlžník pri uznávaní dlhu o jeho premlčaní preukázateľne vedel. Pre drvivú väčšinu nepodnikateľských pohľadávok platí trojročná premlčacia doba.

Faktické úkony predlžujúce premlčanie v podnikateľských vzťahoch

Pre drvivú väčšinu pohľadávok z obchodných vzťahov platí (na rozdiel od nepodnikateľských dlhov) premlčacia doba v trvaní 4 rokov. Začiatok jej plynutia sa spravidla počíta od prvého dňa po splatnosti dlhu. Pri posudzovaní okamihu zročnosti sa však nenechajte zmiasť dátumom uvedeným na faktúre. Pokiaľ máte s obchodným partnerom uzatvorenú písomnú zmluvu, hľadajte dohodu o termíne úhrady práve v nej. V praxi sa totiž veľmi často stáva, že napriek písomne dojednanému dátumu plnenia vystaví veriteľ daňový doklad s automaticky vygenerovaným termínom splatnosti, ktorý so znením zmluvy nekorešponduje.

Aj v podnikateľských vzťahoch možno dosiahnuť faktické predĺženie premlčacej doby písomným uznaním záväzku zo strany dlžníka. Premlčanie sa však nepredlžuje až o 10 rokov; uznanie obchodnoprávneho záväzku spôsobí, že od jeho podpisu dlžníkovi začne plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Ak je uznaný už premlčaný záväzok, premlčacia lehota sa obnoví. V prípade, že z dôvodu zachovania dobrých obchodných vzťahov svojim dlžníkom neplatenie tolerujete a do budúcna sa zabezpečujete len periodickým uznávaním záväzku, majte na pamäti, že premlčacia doba nárokov z podnikania musí skončiť vždy najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz.

Podnikateľ však nemusí záväzok uznať len vedomým konaním. Premlčaciu dobu predlžujú aj niektoré jeho faktické úkony. Platením úrokov napríklad automaticky uznáva záväzok ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Predĺženie premlčacej doby spôsobí aj čiastočné plnenie záväzku, ak z neho možno usudzovať na to, že ním uznáva aj jeho zvyšok. Účinky tohto spôsobu uznania môže mať napríklad zaplatenie časti vyúčtovanej sumy bankovým prevodom, v ktorom dlžník zadá ako variabilný symbol číslo faktúry a do poznámky napíše „čiastočná úhrada“ alebo „1. splátka“ apod.

Vymáhanie premlčanej pohľadávky

Premlčanie dlhu neznamená jeho zánik. V skutočnosti vymožiteľnosť nároku len významne oslabuje. Ak dlžník v pravý čas vznesie námietku premlčania, nesmie súd nárok priznať. Pokiaľ sa však z akýchkoľvek dôvodov uvedenou námietkou nebráni, súd premlčanie neberie do úvahy. Výnimkou sú len dlhy z tzv. spotrebiteľských zmlúv, t.j. zmlúv uzatváraných medzi profesionálnymi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti a spotrebiteľmi. Tieto už po premlčaní podľa zákona vymáhať nemožno.

Praktické otázky a odpovede týkajúce sa premlčania úverov a pôžičiek

Kedy je nárok zo splatenia úveru premlčaný?

Každá splátka úveru má svoj deň splatnosti, od ktorého začína plynúť trojročná premlčacia doba. Veriteľ (banka), ktorý poskytol úver, môže na základe zmluvných podmienok pristúpiť k zosplatneniu celého úveru aj s jeho príslušenstvom, a to na základe opakovaného resp. trvalého omeškania dlžníka so splácaním úveru. V takom prípade je o tejto skutočnosti dlžník spravidla informovaný písomným upozornením, ktoré obsahuje dlžnú sumu a termín, do ktorého musí úverovú sumu vrátiť. Premlčacia doba tak plynie odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom v predmetnom liste.

Úvery z roku 2012 a premlčacia doba

Pri úveroch z roku 2012 môže ísť o premlčanie, ak od splatnosti jednotlivých splátok alebo od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uplynuli aspoň 3 roky bez prerušenia (uznanie dlhu, čiastočná úhrada, podaná žaloba alebo exekúcia) podľa § 100 a nasl. a § 110 Občianskeho zákonníka. Premlčanie však neznamená, že úver „netreba splatiť“ - dlh právne trvá, len pri vymáhaní môžete úspešne namietnuť premlčanie, a ak by ste aj napriek tomu plnili, nejde o bezdôvodné obohatenie. Ak došlo k uznaniu dlhu alebo aspoň k čiastočnej úhrade, lehota sa prerušila a plynie nanovo (pri uznaní 10 rokov).

Pôžička od nebankovej spoločnosti z roku 2017

Ak ste si zobrali pôžičku v roku 2017 a nesplácali ste ju, pričom spoločnosť vám zaslala len niekoľko upomienok a potom prestala, je dôležité, aby ste nepodpisovali žiadne uznanie dlhu, dohodu o splátkach alebo listinu, z ktorej by vyplývalo, že pri čiastočnej úhrade dlhu vám zostatok odpustia. Spoločnosti môžete uviesť, že vzhľadom na okolnosť, že vo veci nie je žiadne súdne rozhodnutie a uplynula premlčacia doba 3 roky v zmysle ust. § 101 Obč.

Pôžička z roku 2005 a vymáhanie

Ak máte zaplatiť sumu, ktorá zahŕňa pôžičku z roku 2005 a úroky, a nebolo vydané žiadne súdne rozhodnutie, potom nič neuhrádzajte ani jeden jediný cent. Uplynula premlčacia doba. Nepodpisujte žiadne uznanie dlhu, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne listinu, z ktorej by vyplývalo, že pri čiastočnej úhrade dlhu vám zostatok odpustia. Zamestnávateľ na základe príkazu alebo žiadosti nebank. spoločnosti nesmie vykonávať žiadne zrážky zo mzdy ani keby uvedená spoločnosť predložila dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú ste museli podpísať pri poskytnutí pôžičky.

Podnikateľský úver po rokoch

Ak bol podnikateľský úver poskytnutý pred rokmi a neprišli žiadne nové informácie ohľadom toho, kam by sa ďalej mal úver splácať, a potom prišla pošta z vymáhačskej kancelárie, je nutné zistiť, kedy ste uhradili poslednú splátku resp. od kedy ste v omeškaní s úhradou splátky úveru. V zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky.

Úver v českej banke z roku 2007

Ak ste mali úver v českej banke a prišli ste o prácu a úver ste nedokázali splácať, a vymáhačská spoločnosť vám potvrdila, že úver je premlčaný, potom nič neuhradzujte. Ak banka alebo vymáhačská spoločnosť nepodali od 3 rokov návrh na súd o úhradu dlžnej sumy, ich nárok je premlčaný.

Pohľadávka z roku 2007 a príkaz na strhávanie zo mzdy

Ak ohľadom dlžnej sumy z pôžičky z roku 2007 nebolo vydané žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by ste boli zaviazaná k úhrade dlžnej sumy, potom nič neuhradzujte ani jeden jediný cent. Uplynula premlčacia doba. Nepodpisujte žiadne uznanie dlhu, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne listinu, z ktorej by vyplývalo, že pri čiastočnej úhrade dlhu vám zostatok odpustia.

Pohľadávka od mobilného operátora z roku 2008

Ak vás vyvoláva vymáhačská firma s tým, že prebrali pohľadávku od mobilného operátora z roku 2008, nič neuhradzujte, nič nepodpisujte, nepodpisujte žiadne uznanie dlhu, dohodu o splátkach, dohodu o zrážkach zo mzdy, ani žiadny prísľub, že ak časť premlčaného dlhu uhradíte zostatok Vám odpustia! Pohľadávka mobil. operátora ako aj jej vymáhanie cestou vymáhačskej spoločnosti cestou súdu sú bezpredmetné, lebo uplynula premlčacia doba 3 roky podľa § 101 Obč. Spoločnosti pri telef. hovore oznámte, že ak sú právneho názoru, že ich požiadavka je oprávnená, aby vec postúpili na súd.

Zosplatnený úver z roku 2015

Ak bol úver zosplatnený v roku 2015 a splatený v decembri 2018, a banka podala žalobu, ale platobný rozkaz bol zrušený na základe odporu, a konanie bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby zo strany banky ako veriteľa, potom nič neuhradzujte, nepodpisujte žiadne uznanie dlhu, dohodu o splátkach alebo dohodu o zrážkach zo mzdy. Opätovné konanie o tej istej veci nie je právne možné.

Pôžička od spoločnosti Pohotovosť z roku 2017

Ak ste si vzali pôžičku od spoločnosti Pohotovosť v roku 2017 a zaplatili ste len časť, a myslíte si, že tento úver je možno premlčaný, je potrebné kontaktovať prísl. okresný súd a zistiť, či vo veci bola voči Vám podaná žaloba na súd. Ak ste teda poslednú splátku uhradila pred 6.9.2018 a nebola podaná žiadna žaloba na súd, potom nič neuhradzujte. Nebank. spoločnosti nepodpisujte žiadne uznanie dlhu, dohodu o splátkach a alebo dohodu o zrážkach zo mzdy!

Premlčacia doba úverov

Premlčacia doba plynie od momentu, kedy mohol veriteľ svoje právo využiť po prvý raz, teda kedy prvýkrát mohol podať žalobu. Odvíja sa to od splatnosti, ktorú máte dohodnutú v zmluve. Ak od posledného dňa splatnosti uplynuli už viac, ako 3 roky a nejde o podnikateľský úver, tak je nárok premlčaný.

Uznanie dlhu a uznanie záväzku v obchodnom a občianskom práve

Uskutočňovanie subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovo-právnych vzťahov je často zabezpečované právnymi inštitútmi, ktoré sa označujú ako zabezpečovacie prostriedky. Ich cieľom je posilniť právnu pozíciu veriteľa voči dlžníkovi vo vzťahu k riadnemu a včasnému splneniu právnej povinnosti dlžníkom. Táto zabezpečovacia funkcia núti dlžníka plniť právne povinnosti vyplývajúce z určitého záväzkovo-právneho vzťahu a v prípade ich nesplnenia v plnom rozsahu alebo v stanovej dobe nastupuje uhradzovacia funkcia spočívajúca v práve veriteľa realizovať uspokojenie svojej pohľadávky subsidiárne.

Občiansky zákonník upravuje v ustanoveniach § 544 až 558 zabezpečovacie prostriedky, spomedzi ktorých možno spomenúť najmä zmluvnú pokutu, ručenie, záložné právo. Ako posledný zabezpečovací prostriedok upravuje uznanie dlhu v ustanovení § 558 OZ, ktorého právna úprava sa obmedzuje len na dve vety. Naproti tomu je právna úprava uznania záväzku ako obdobného zabezpečovacieho prostriedku obsiahnutá v Obchodnom zákonníku podrobnejšia. Medzi uznaním dlhu podľa § 588 OZ a uznaním záväzku podľa § 323 OBZ nie je podstatný rozdiel a oba tieto právne prostriedky slúžia na zabezpečenie záväzku.

Napriek tomu existujú v ich úprave určité rozdiely, pričom posúdenie, ktorá z týchto právnych úprav je výhodnejšia pre veriteľa, je otázne, keďže každá z týchto úprav poskytuje veriteľovi určitú výhodu. Napríklad uznaním dlhu podľa § 558 OZ začína plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov, a to aj opakovane, čo je pre veriteľa výhodnejšie ako v prípade uznania záväzku podľa § 323 OBZ, podľa ktorého uznaním záväzku začína plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 4 rokov, pričom Obchodný zákonník v ustanovení § 408 celkovú dĺžku premlčacej doby obmedzuje.

Premlčacia doba v občianskom a obchodnom práve

V oblasti občianskeho práva je všeobecná premlčacia doba tri roky. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo po prvýkrát vykonať, a teda uplatniť na súde podaním návrhu. Ak sa k určitému dňu právo uplatnilo, od tohto dňa začína plynúť premlčacia doba a veriteľ sa môže domáhať splatenia svojej pohľadávky. Táto možnosť nastáva však len v tom prípade, pokiaľ vzájomná dohoda oboch zúčastnených strán presne definuje dátum splatnosti.

Ak je vzájomná dohoda uzatvorená na princípe splátkového kalendára, každá zmluvou vymedzená splátka má svoj vlastný dátum splatnosti, a teda jej premlčacia doba začína plynúť odo dňa jej zročnosti.

Občiansky zákonník sa okrem uvedených prípadov zaoberá i premlčacou dobou v prípadoch poistných udalostí či dedičstva. Premlčacia doba v súvislosti plnenia z poistného začína spravidla plynúť rok po vzniku poistnej udalosti. V prípade nároku oprávneného dediča na vydanie dedičstva je začiatok plynutia premlčacej doby odlišný.

Dôvodom veľmi často riešených sporov z občiansko-právneho hľadiska je i poškodenie subjektu, resp. jeho majetku a bezdôvodné obohatenie sa. Pokiaľ subjektu vznikla škoda, premlčacia doba v tomto smere začne plynúť odo dňa, kedy sa subjekt o škode dozvedel a zároveň vie určiť zodpovednú osobu za túto škodu. Po naplnení týchto podmienok začne pre zainteresované strany plynúť dvojročná premlčacia doba. Zákon v tomto smere vymedzuje i tzv. najneskoršiu premlčaciu dobu, ktorá môže mať trvanie tri roky, avšak, ak bola škoda poškodenému subjektu vykonaná škoda úmyselne, zákon dobu premlčania rozširuje na dobu desať rokov.

Pokiaľ je predmetom občiansko-právneho sporu bezdôvodné obohatenie sa, dĺžka premlčacej doby je totožná ako v predchádzajúcom prípade. A teda, štandardná doba premlčania z dôvodu bezdôvodného obohatenia začína plynúť odo dňa, kedy sa opravený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu sa iným subjektom a opravený vie presne definovať, kto je takto konajúcim subjektom.

Z uvedeného je zrejmé, že takto štandardne určené časové vymedzenie premlčacej doby konkrétnych prípadov je možné i predĺžiť, a to na dobu desať rokov. Táto možnosť vzniká v tých prípadoch, pokiaľ bolo právo oprávneného priznané právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne iným hodnoverným orgánom. Premlčacia lehota desať rokov začne tak plynúť odo dňa, ktorý je určený v rozhodnutí ako deň plnenia. Rovnako možné je dosiahnutie predĺženia štandardne stanovenej premlčacej doby na dobu desať rokov písomným uznaním dlžníka.

Uznanie dlhu má určenú inú premlčaciu dobu v rozmedzí Obchodného zákonníka. V tomto smere však nehovoríme o uznaní dlhu, ale o uznaní záväzku. Štandardná premlčacia doba obchodno-právnych záležitostí trvá štyri roky, avšak i oblasť obchodného práva povoľuje možnosť predĺženia premlčacej doby. Ak dlžník dobrovoľne uzná svoj záväzok, od dňa vyhotovenia tohto podkladu začína plynúť nová štvorročná premlčacia doba.

Uznanie záväzku pritom nemusí odkazovať výhradne na celý záväzok. Ak sa zmluvne strany dohodnú, uznanie záväzku môže byť uplatnené len na časť záväzku, z čoho vyplýva nová premlčacia doba, a to však len v rozmedzí predmetnej časti. Formou uznania záväzku je i čiastočná úhrada záväzku dlžníkom. Pokiaľ teda dlžník uhrádza svoj záväzok, a to i minimálnou čiastkou, potvrdzuje tým existenciu svojho záväzku (i jeho zvyšku) čím začne plynúť nová premlčacia doba. V súvislosti s premlčaním a s ohľadom na obchodný zákonník spadajú do tejto kategórie všetky prípady týkajúce sa práv zo záväzkových vzťahov.

tags: #čiastočná #úhrada #ako #uznanie #dlhu