
Problematika financovania cirkvi je dlhodobo diskutovaná téma, ktorá rezonuje nielen vnútri cirkvi, ale aj v celej spoločnosti. Tento článok sa zameriava na cirkevný príspevok v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na jeho historické pozadie, súčasné sadzby a význam pre fungovanie cirkvi.
Po druhej svetovej vojne a nástupe komunistického režimu v Československu došlo k zásadnej zmene vo vzťahu medzi štátom a cirkvou. Jedným z kľúčových krokov nového režimu bolo prijatie Zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom, ktorý začal platiť 1. novembra 1949. Tento zákon, hoci sa navonok tváril ako zabezpečenie cirkví, v skutočnosti znamenal ich ovládnutie a likvidáciu.
Štát sa v tomto zákone zaviazal prebrať na seba všetku starostlivosť o hospodárske a ekonomické fungovanie cirkví. Konkrétne ustanovenia zákona sa zdali byť veľmi prajné, štát sa zaväzoval nielen uhrádzať „hmotné pôžitky“ duchovných, ale aj stavať kostoly, hradiť nákupy všetkých bohoslužobných potrieb či zabezpečovať administratívnu prevádzku farských úradov. Realita však bola iná.
Štát najprv brutálne skonfiškoval všetok majetok cirkví, okrem samotných kostolov a fár. To znamenalo právnu likvidáciu a fyzické privlastnenie si množstva cirkevných zariadení a pôdy. V prípade ECAV to bola celá moderná a rozvinutá infraštruktúra školských, diakonických, nemocničných, vnútromisijných a iných zariadení, ako aj poľnohospodárska pôda, lesy a k nim patriace hospodárske zariadenia a prevádzky.
Úmyslom bolo zbaviť cirkev práva disponovať svojim majetkom, priviesť ju do ekonomickej závislosti od štátu a následne ju zbaviť práva riadiť si vlastné záležitosti. Cieľom bolo zaviesť kontrolu nad každou oblasťou jej činnosti, teda „vykonávať dozor štátu nad cirkvami“.
Prečítajte si tiež: ECAV Nitra: Prehľad dotácií a cirkevný príspevok (2003)
Proti tomuto zákonu sa postavili mnohí evanjelickí kňazi. Dňa 29. septembra 1949 sa v Piešťanoch konala schôdza Spoločenstva evanjelických kňazov (SPEVAK), na ktorej 172 prítomných farárov prijalo legendárny Piešťanský manifest. V ňom protestovali proti prijatiu zákona, pričom si uvedomovali, že „zabezpečenie“ bude v skutočnosti znamenať „ovládnutie“ a „likvidáciu“.
Okrem toho si uvedomovali, že takéto vážne zamiešanie sa štátu do hospodárskych záležitostí cirkvi a materiálne garantovanie jej existencie a pôsobenia bude znamenať v konečnom dôsledku narušenie prastarých vzťahov medzi cirkvou a jej členmi. Angažovanosť, dobročinnosť, aktivita, lojalita a láska k vlastnému spoločenstvu by mohli upadať.
Po páde komunistického režimu v roku 1989 nastali v živote cirkví zásadné zmeny. Zrušením v Ústave zakotvenej takzvanej „ústrednej úlohy strany“ bol vytvorený prvý predpoklad na zánik politického dozoru štátu nad cirkvami. Cirkvi si mohli riadiť svoje vnútorné, organizačné a ekonomické záležitosti sami, bez udeľovania tzv. štátnych súhlasov.
Sloboda cirkvi je však tvorená z dvoch slobôd: organizačno-správnej a ekonomickej. Po roku 1989 nastala odluka cirkvi od štátu z hľadiska organizačno-správneho. Otázkou však ostáva, či cirkev požíva úplnú slobodu, keď nie je plne ekonomicky slobodná a nezávislá na štáte a štát stále prispieva na jej prevádzku.
Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom z roku 1949 platil až do roku 2019. Po niekoľkých rokoch príprav a práce expertnej komisie, zloženej z predstaviteľov štátu i cirkví, bol v októbri 2019 schválený nový Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností (Zákon č. 370 / 2019 Z. z.), ktorý začal platiť od 1. januára 2020.
Prečítajte si tiež: Prehľad využitia cirkevných dotácií Zvolen 2003
Ak si predstavíme sumu peňazí, ktoré celá ECAV (cirkevné zbory, senioráty, dištrikty a generálna cirkev) potrebuje na svoju ročnú prevádzku, potom príspevok od štátu na mzdy, prevádzku ústredí a diakoniu tvorí asi štvrtinu týchto celkových nákladov. Zvyšné tri štvrtiny pochádzajú predovšetkým z milodarov, ofier a cirkevného príspevku členov cirkvi, tiež z výnosov z nájmu, prípadne predaja nehnuteľností, z úrokov z vkladov a napokon z podpory zahraničných cirkevných fondov.
Cirkevný príspevok predstavuje dôležitý zdroj príjmov pre ECAV. Je prejavom spoluzodpovednosti členov cirkvi za jej fungovanie a rozvoj. Výška cirkevného príspevku je stanovená na úrovni jednotlivých cirkevných zborov a závisí od ich potrieb a možností.
Sadzby cirkevného príspevku sa v jednotlivých cirkevných zboroch ECAV líšia. Zvyčajne sa určujú ako percento z príjmu člena cirkvi, prípadne ako pevná suma. Niektoré cirkevné zbory ponúkajú aj možnosť platenia cirkevného príspevku formou pravidelných mesačných platieb.
Otázka finančnej nezávislosti cirkvi je dlhodobo diskutovaná téma. Mnohí sa domnievajú, že cirkev by mala byť finančne nezávislá od štátu, aby si mohla plniť svoju prorockú úlohu v spoločnosti bez obáv z politického tlaku. Na druhej strane, existujú aj argumenty pre zachovanie štátnej podpory cirkvi, napríklad z dôvodu jej kultúrneho a sociálneho významu.
Prečítajte si tiež: Podmienky Uznania Sobáša