
Tento článok sa zaoberá problematikou členského príspevku do SLEK (pravdepodobne ide o Slovenskú lekárnickú komoru alebo inú podobnú organizáciu) a definuje jeho význam v kontexte legislatívnych zmien a snáh o transparentnosť v zdravotníctve. Analyzuje návrh zákona, ktorý sa snaží upraviť vzťahy medzi farmaceutickými spoločnosťami a zdravotníckymi pracovníkmi, a to aj v súvislosti s členskými príspevkami.
Návrh zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach sa snaží o zvýšenie transparentnosti a etiky v zdravotníctve. Jedným z cieľov je zverejňovanie relevantných údajov, ktoré sa týkajú vzťahov medzi farmaceutickým priemyslom a zdravotníckymi pracovníkmi. Filozofia tohto návrhu spočíva v tom, že iniciatíva a motivácia by mali vychádzať z farmaceutických spoločností, a zároveň by mali byť tieto spoločnosti pod tlakom verejnej kontroly, aby žiadali odborné stanoviská lekárov k ich liečebným postupom.
Dôvodom pre predloženie návrhu zákona je snaha zabrániť nelegitímnemu motivovaniu lekárov pri predpisovaní liekov alebo zdravotníckych pomôcok. Tento problém je považovaný za jeden z najzávažnejších v zdravotníctve. Cieľom nie je spochybňovať akúkoľvek finančnú podporu lekárom zo strany farmaceutických spoločností, ale skôr vytvoriť právnu úpravu, ktorá by predišla nelegitímnym postupom.
V praxi sa často stretávame so seminármi sponzorovanými alebo organizovanými farmaceutickými spoločnosťami. Zverejňovanie informácií o platbách a iných formách podpory by mohlo slúžiť ako mimoriadne dôležitá databáza pre medicínske, kontrolné, finančné a iné analýzy. Cieľom je dosiahnuť, aby lekári pri terapeutickej činnosti zohľadňovali okrem odborných kritérií aj iné motivačné faktory.
Medzi korupčné praktiky patrí napríklad vyplácanie lekárov za predpisovanie určitých liekov, nadsadené úhrady za výskumné aktivity alebo účasť na podujatiach s pochybným odborným programom. Právna úprava by mala vytvárať prevenciu proti takýmto praktikám.
Prečítajte si tiež: Hospodárenie Spoločného obecného úradu Golianovo
Dôležitým aspektom je princíp sebaobviňovania (nemo tenetur se ipsum accusare), ktorý obmedzuje možnosť očakávať od farmaceutických spoločností, že dobrovoľne uvedú informácie, ktoré sú v rozpore s etikou. Z tohto dôvodu je potrebné zvážiť, či by riešenie tohto problému nemalo byť riešené aj cestou trestnoprávneho postihu.
Ministerstvo spravodlivosti a ochrany spotrebiteľov zaradilo boj proti korupcii v zdravotníctve medzi svoje priority. Podobne, spolkový štát Bavorsko schválil návrh zákona o boji s korupciou v zdravotníckom sektore. Korupcia zvyšuje ceny, znehodnocuje medicínske výkony a podkopáva dôveru pacienta.
Nemecký zákonodarca sa špeciálne zameral na prípady tzv. farma-marketingu. Tieto aktivity zahŕňajú poskytovanie zliav lekárnikom za predaj špecifických druhov liekov. Cieľom je motivovať lekárov k predpisovaniu špecifických liekov, čo sa môže diať aj pod pláštikom neintervenčného konania.
Spolkový súdny dvor sa zaoberal prípadom, kde farmaceutická spoločnosť praktizovala bonusový systém pre lekárov, ktorí predpisovali lieky pochádzajúce od výrobcu, ktorého zastupoval. Odmeny boli vyplácané ako honoráre za fiktívne vedecké prednášky. V inom prípade, obchodný zástupca rozdal lekárom šeky v celkovej sume 18 000 eur a bol odsúdený za trestný čin korupcie.
Návrh skutkovej podstaty trestá toho, kto neoprávnene prijíma alebo poskytuje výhody. Táto skutková podstata sa vzťahuje na akademické zdravotnícke profesie (lekárov, zubných lekárov, veterinárov, lekárnikov, klinických psychológov). Od konania profesionálov sa odlišuje netrestnosť obdobných konaní súkromných osôb mimo zdravotníckeho sektora.
Prečítajte si tiež: Členstvo Nitry v K8
Na základe uvedeného sa navrhuje:
V ustanoveniach § 18 ods. 16, § 23 ods. 12, § 60 ods. 12 a § 74a ods. 8 zákona č. 362/2011 Z. z. je potrebné zabezpečiť právo dotknutých osôb na opravu alebo výmaz nepravdivých informácií. Je potrebné doriešiť vzťah medzi Zákonom 595/2003 o dani z príjmov a Zákonom 362/2011 Z.z.
Navrhuje sa doplniť § 143e o doplňujúci odsek 2, ktorý by upravoval správu o výdavkoch na propagáciu, marketing a na peňažné a nepeňažné plnenia.
V súvislosti s distribúciou liekov sa navrhuje zmeniť § 18 ods. 1 písm. c) tak, aby sa povinnosť zabezpečiť distribúciu liekov vzťahovala na potreby pacientov v Slovenskej republike. Táto povinnosť by sa nevzťahovala na distribútora v prípade, ak liek nie je dostupný v dostatočnom množstve alebo je nedostupný. Dôvodom pre zmenu je zvýšený počet prípravkov, ktoré poskytovatelia lekárenskej starostlivosti objednávajú v neobvyklých množstvách.
Navrhuje sa doplniť § 17 ods. 5 tak, aby sa zabezpečila dostupnosť liekov, ktoré nie sú registrované v členských štátoch. V § 20 ods. 1 písm. i) sa navrhujú dve možnosti úpravy, ktoré sa týkajú spätného predaja liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov.
Prečítajte si tiež: Organizácia Červený Hrádok - členstvo
Je potrebné ukončiť poznámku pod čiarou k odkazu 2b v § 2 ods. 45 úvodzovkami a bodkou. Pri členení písmena c na body v § 74a ods. 9 písm. c) je potrebné správne uviesť bod 1. a nie 14.