Členské príspevky Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: Komplexný prehľad

Členské príspevky sú pre Regionálnu poľnohospodársku a potravinársku komoru (RPPK) kľúčovým zdrojom financovania jej činnosti. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o systéme výpočtu a platenia týchto príspevkov, ako aj o ďalších relevantných aspektoch fungovania RPPK a celej Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Stanovenie a výpočet členských príspevkov

Systém platenia členských príspevkov RPPK je záväzný pre všetky členské subjekty a bol schválený na Valnom zhromaždení RPPK vo Vyhniach dňa 28. Valné zhromaždenie RPPK stanovuje výšku členských príspevkov určených pre vlastnú činnosť a môže ich v odôvodnených prípadoch zvýšiť. Výšku sadzieb členských príspevkov určených pre činnosť SPPK stanovuje Valné zhromaždenie delegátov SPPK.

Členské príspevky sa vypočítavajú na základe rôznych kritérií, v závislosti od typu členskej organizácie:

1. Organizácie hospodáriace na pôde: Vrátane súkromne hospodáriacich roľníkov, platia členské príspevky podľa sadzieb stanovených na 1 ha verifikovanej poľnohospodárskej pôdy. Právnické osoby hospodáriace na pôde a samostatne hospodáriaci roľníci odvádzajú na úrad RPPK sadzbu 1,00 EUR za každý ha verifikovanej p. p. k 31.12. predchádzajúceho roku a následne úrad RPPK odvedie 0,39 EUR na úrad SPPK. V prípade, že členský subjekt má priame majetkové prepojenie s inými právnickými osobami a SHR, výmera poľnohospodárskej pôdy členského subjektu sa zvýši o takto nahlásenú, resp. zistenú výmeru.
2. Organizácie zo spracovateľského priemyslu, biologických, technických a obchodných služieb a ďalšie organizácie s hospodárskou činnosťou: Platia členské príspevky podľa sadzieb stanovených v závislosti od výšky ročných tržieb za predaj vlastných výrobkov, služieb a tovaru (Výsledovka Uč POD 2-01, riadok 01 - čistý obrat) za predchádzajúci kalendárny rok (základ členského príspevku) v príslušnej tabuľke. K týmto sadzbám sa pripočítava členský príspevok pre činnosť RPPK. V prípade, že členský subjekt neposkytne v stanovenom termíne aktuálnu výšku tržieb za predchádzajúci kalendárny rok, základom výpočtu podľa článku 2, ods. 2, písm.
3. Pridružení členovia: Z iných právnických a fyzických osôb, ako sú uvedený v článku 2, ods.1 a 2 (napr. banky, poisťovne, organizácie distribútorov vstupov, odbytové združenia a pod.) platia len členské príspevky podľa článku 2, ods. 2, písm. a)., výška členského príspevku sa stanovuje individuálne.
4. Iné právnické a fyzické osoby: Ako sú uvedený v článku 2, ods.1, 2 a 3 a tiež členským organizáciám bez hospodárskej činnosti (napr. školy, zväzy, únie, občianske združenia a pod.) sa výška členského príspevku stanovuje individuálne.

Členom, ktorí sú zároveň členmi RKŠ (iných RPPK) a rozhodli sa platiť príspevok na činnosť SPPK cez RKŠ (inú RPPK), platia len členské príspevky podľa článku 2, ods. 2, písm. O zaplatení členského príspevku pre činnosť SPPK podľa článku 2, ods. 2, písm.

Splatnosť a úhrada členských príspevkov

Odvod členských príspevkov na úrad RPPK sa môže realizovať v dvoch splátkach v termíne do 30.4. daného roku a do 31.10. daného roku.

Prečítajte si tiež: Hospodárenie Spoločného obecného úradu Golianovo

Výnimky z platenia členských príspevkov

Právnické a fyzické osoby, na ktoré bol súdom vyhlásený konkurz alebo likvidácia, prestávajú byť platiteľom členských príspevkov.

Využitie členských príspevkov

Členské príspevky sú využívané na financovanie činnosti RPPK a SPPK. Konkrétne, 70 % z vypočítaného príspevku podľa písm. a) na činnosť RPPK.

Financovanie slúži na zabezpečenie úloh na úseku odborného vzdelávania v stredných odborných školách podľa článku IV. zákona č. Pre tieto účely komora zriaďuje Sektorovú radu pre odborné vzdelávanie a prípravu, v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a relevantnými organizáciami. Sektorová rada je poradným orgánom komory.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK)

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (ďalej len „komora") je neštátna verejnoprávna a samosprávna inštitúcia zriadená zákonom SNR č. 30/1992 Z. z. Komora je právnická osoba. Členstvo v komore je dobrovoľné.

Úlohy a činnosti SPPK:

• Nadväzuje a rozvíja spoluprácu s inými komorami, podnikateľskými zväzmi, združeniami a obchodnými inštitúciami v tuzemsku a zahraničí.
• Komora zabezpečuje plnenie úloh svojimi odbornými a poradnými orgánmi a úradom komory.

Členstvo v SPPK:

Členstvo v komore vzniká na základe písomnej prihlášky dňom prijatia za člena predstavenstvom RPPK, RKŠ alebo predstavenstvom komory. Komora zapíše člena do zoznamu členov komory do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prijatí za člena a zaplatení členského príspevku. Komora vykoná výmaz zo zoznamu členov do 30 dní od zistenia dôvodov na zánik členstva. Zaplatený členský príspevok na príslušný rok, v ktorom členstvo zaniká, sa nevracia. Zánikom členstva zaniká nárok na vlastnícky podiel na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku komory.

Prečítajte si tiež: Členstvo Nitry v K8

Členovia sú povinní predkladať na vyžiadanie podklady a informácie potrebné pre činnosť komory a pre výpočet členských príspevkov. Člen môže byť vylúčený z komory, ak si neplní povinnosti stanovené v čl. 5 ods. O vylúčení člena z komory rozhoduje predstavenstvo komory alebo predstavenstvo regionálnej komory.

Orgány SPPK:

• Valné zhromaždenie: Je najvyšším orgánom komory. Skladá sa z delegátov, ktorých spomedzi seba volia zástupcovia členských subjektov na valných zhromaždeniach RPPK a RKŠ podľa počtu delegátov stanoveného predstavenstvom komory; to neplatí pre členov s členstvom podľa čl. 3 ods. 4 písm. c), v prípade ktorých volí delegátov predstavenstvo komory podľa ním stanoveného počtu na návrh týchto členov. Ak valné zhromaždenie regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (ďalej len „RPPK“) alebo regionálnej komory so štatútom (ďalej len „RKŠ“) volí delegátov na určené funkčné obdobie, to znamená, že nevolí delegátov osobitne na každé zasadnutie valného zhromaždenia komory, môžu stanovy regionálnej komory pripustiť, aby zvolených delegátov, ktorí reprezentujú členské organizácie ako právnické osoby, zastupoval na jednotlivých zasadnutiach valného zhromaždenia komory v prípade ich neúčasti zvolený náhradník. Valné zhromaždenie sa schádza najmenej jedenkrát za rok. Ak valné zhromaždenie nie je schopné uznášať sa, zvolá predstavenstvo komory v lehote do jednej hodiny náhradné valné zhromaždenie delegátov s tým istým programom.
• Predstavenstvo: Je výkonným orgánom komory. Predstavenstvo zvoláva predseda komory a to najmenej štyrikrát do roka.
• Predseda: Je na čele komory a predstavenstva komory. Predseda dozerá na činnosť úradu komory a vykonáva ďalšie činnosti určené stanovami, uzneseniami valného zhromaždenia a predstavenstva. Ak zanikne predsedovi komory funkcia, na jeho miesto nastupuje podpredseda z toho odboru podnikania, v ktorom pôsobil predseda, ktorému zanikla funkcia.
• Dozorná rada: Je kontrolným a odvolacím orgánom komory a má najviac 9 členov.
• Funkcie v orgánoch komory sú čestné, s výnimkou predsedu ak je v pracovnoprávnom vzťahu s komorou.

Činnosť úradu komory riadi a za jeho hospodárenie zodpovedá ústredný riaditeľ, ktorý je zamestnancom komory.

Regionálne poľnohospodárske a potravinárske komory (RPPK)

RPPK, ktoré vznikli na základe § 14 a § 15 zákona o komore v znení neskorších predpisov, sú samostatné právnické osoby a nezapisujú sa do Obchodného registra. Vykonávajú činnosť na základe vlastných stanov a ostatných vnútorných predpisov prijatých valným zhromaždením RPPK, ktoré nemôžu byť v rozpore so zákonom a vnútrokomorovými normami komory.

RPPK hospodári podľa vlastného rozpočtu schváleného valným zhromaždením RPPK. Rozpočet sa zostavuje na obdobie jedného roka. Ročný príspevok do RPPK sa riadi zásadami systému platenia členských príspevkov, ktorý schvaľuje valné zhromaždenie RPPK uznesením.

RPPK vytvárajú na územnom princípe Krajské rady RPPK podľa vyšších územných celkov v SR. V Krajských radách zastupujú RPPK ich riadne zvolení predsedovia a podpredsedovia. Funkcie v Krajských radách sú čestné. Krajské rady RPPK si zo svojho stredu volia predsedu a podpredsedu. Krajské rady sa schádzajú podľa potreby.

Prečítajte si tiež: Organizácia Červený Hrádok - členstvo

Na zabezpečovanie činnosti RPPK sa vytvárajú úrady RPPK. Volené funkcie v dozornej rade RPPK sú nezlučiteľné s pracovným pomerom v úrade RPPK. Pre úrady RPPK a úrady RKŠ je záväzný organizačný poriadok, ktorý schvaľuje predstavenstvo RPPK.

Valné zhromaždenie regionálnej komory rozhoduje o zániku, alebo o jej zlúčení s inou RPPK. V prípade, že RPPK stratila funkčnosť, alebo koná v rozpore so zákonom, alebo v rozpore so stanovami komory, alebo v rozpore s uzneseniami orgánov komory o jej zániku rozhodne predstavenstvo komory. Proti zrušeniu môže RPPK podať sťažnosť dozornej rade komory, ktorej rozhodnutie je konečné.

Pri porušení alebo neplnení článku 14 ods. 10 predseda komory vyzve toho, kto odmieta splniť požiadavky, aby v určenej lehote tieto požiadavky splnil. Ak tieto požiadavky nebudú splnené ani po výzve, predseda komory zvolá mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia RPPK s voľbou nového vedenia, alebo zrušenia RPPK.

Regionálne komory so štatútom (RKŠ)

RKŠ podľa článku 3 bod 4. písm. Na základe žiadosti zväzov a únii v potravinárskom priemysle a službách predstavenstvo komory im schváli štatút RK ak preukážu, že majú technicky a personálne zabezpečený úrad schopný plniť úlohy v zmysle článku 15 bodu 2.

Hospodárenie komory

Komora hospodári podľa rozpočtu schváleného valným zhromaždením. RPPK, RKŠ vykonávajú výber členských príspevkov pre komoru, hospodária s nimi a v zmysle zásad systému platenia členských príspevkov odvádzajú príslušnú časť úradu komory. Členské príspevky do komory, RPPK a RKŠ sú podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.

Ukončenie činnosti komory

O ukončení činnosti komory rozhodne Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. Stanovy komory v znení zmien a doplnkov nadobúdajú účinnosť okamihom ich schválenia Valným zhromaždením komory, ktoré sa zišlo dňa 30.

Agropotravinársky trh a obilniny

Sme v období bilancovania agropotravinárskeho trhu v hospodárskom roku 2013-14 a odhadovanie jeho vývoja v prebiehajúcom hospodárskom roku 2014-15. To, že pestovanie obilnín je nosným odvetvím rastlinnej výroby, ktorý zabezpečuje základné suroviny pre výživu obyvateľstva je všeobecne známe. Väčšinou sa však hovorí iba o pestovateľských plochách a produkcii ako takej, ale málokto má možnosť nahliadnuť do čísiel, ktoré trh s obilninami charakterizujú podrobnejšie. Uvedený príspevok vychádza z údajov zo situačnej a výhľadovej správy „Obilniny“ vypracovanej na NPPC - VÚEPP koncom minulého roka. Pre relevantný pohľad na súčasnú situáciu boli údaje zaktualizované na základe dostupných údajov štátneho a rezortného výkazníctva k 30. 3. 2015 a poznatkov autorky.

Sebestačnosť v obilninách

Pestovateľské plochy obilnín zaberajú z celkovej výmery ornej pôdy Slovenska viac ako 50 percent. Z hľadiska jednotlivých druhov obilnín má dominantné postavenie pšenica, ktorej plochy z celkovej výmery obilnín v rokoch 2010 - 14 dosahovali 48 - 50 percent, potom nasleduje kukurica s 24 - 30 percentami. Jačmeň sa podieľal na celkovej výmere od 16 do 19,5 percent a raž od 1,8 do 2,9 percent. Od roku 2004 do roku 2014 sa síce zaznamenal pokles pestovateľských plôch obilnín o štyri percentá, ale pozitívny posun sa zaznamenal pri potravinárskej pšenici vzhľadom na jej nárast plôch a produkcie. Výraznejší pokles zberových plôch a následne produkcie jačmeňa a raže súvisí okrem nárastu plôch kukurice s úbytkom hospodárskych zvierat, t. j s poklesom potravinárskeho a krmivárskeho použitia. Nezanedbateľná je i konkurencia olejnín. Podobnú štruktúru ako pestovateľské plochy mala v rokoch 2010 - 14 i celková produkcia obilnín, na ktorej sa najväčším percentom podieľala pšenica - v priemere 45,1 percent, kukurica s 37 percentami, jačmeň so 14,2 percentami a raž s 1,6 percentom.

Podľa ŠÚ SR sa obilniny v roku 2013 podieľali na hrubej rastlinnej produkcii (v b. c.) 48,2 percentami a na hrubej poľnohospodárskej produkcii 26,9 percentami. V porovnaní s rokom 2004 sa tento podiel zvýšil pri hrubej rastlinnej produkcii o 2,7 p. b. a pri hrubej poľnohospodárskej produkcii spolu o 3,8 p. b. Vývoj produkcie a domáceho použitia obilnín poukazuje na prebytok obilnín na domácom agropotravinárskom trhu. Miera sebestačnosti pri obilninách v roku 2013 - 14 dosiahla 126,9 percent, z toho až 154,5 percent pri pšenici, ako dominantnej surovine do mlynského priemyslu. Ešte vyššia sebestačnosť sa dosiahla pri raži - 197,5 percent, pri ovse 141,6 percent, pri kukurici 105,.7 percent, pri jačmeni 101,4 percent.

Rekordný rok pre obilniny (2013)

Jedným z úspešných rokov z hľadiska dosiahnutej produkcie obilnín bol rok 2013, keď vplyvom priaznivých klimatických podmienok počas vegetácie sa zvýšili priemerné úrody obilnín spolu z 1 ha o 17,2 percent na 4,49 ton. Celkovo sa urodilo 3 412-tis. ton zrna obilnín, čo bolo viac o 12,4 percenta (376,2-tis. t) ako v predchádzajúcom roku. Z jednotlivých komodít sa zvýšila produkcia pšenice o 32,1 percent (409-tis. t), raže o 75 percent (37,1-tis. t) a produkcia ostatných obilnín o 12,8 percent (2,6-tis. t). Znížila sa produkcia ovsa o 9,2 percent (3,1-tis. t), jačmeňa o 5,2 percent (24,4-tis. t) a kukurice na zrno o 4 percentá (47,0-tis. t). Na celkovej produkcii obilnín, 3 412,0-tis. ton, sa podieľala pšenica 49,4 percentami, kukurica 32,9 percentami, jačmeň 13,1 percentami, raž 2,5 percentami, ostatné obilniny 1,2 percentom a najmenej ovos 0,9 percentom.

Zvýšenie produkcie sa prejavilo na zvýšení celkovej ponuky obilnín pre použitie na domácom agropotravinárskom trhu a na vývoz. Táto sa zvýšila medziročne o 3,7 percent (158,1-tis. t) a prevýšila dopyt po obilninách o 12,6 percent. Ponuka raže sa zvýšila o 44,2 percent, pšenice o 14,1 percent, ostatných obilnín o 6,5 percent, ovsa o 5,6 percent, jačmeňa o 0,7 percenta. Domáca spotreba obilnín sa zvýšila o 2,6 percent (69,0-tis. t), pričom sa zvýšila ostatná spotreba (nepotravinárska) o 10,3 percent (47,8-tis. t), vývoz o 25,8 percent (248,6-tis. t), osivárska o 9,6 percent (16,7-tis. t), potravinárska o 0,4 percent (4,6-tis. t). K použitiu pre nasledujúci rok zostal na zásobách ku koncu hospodárskeho roka nižší objem zrna obilnín o 24 percent. Najvyšší podiel na zásobách predstavovala kukurica - 38,5 percenta, potom nasledovala pšenica 25,8 percenta, raž 13 percent, jačmeň 12,5 percent a ovos 5,3 percent.

Pokles cien obilnín (okrem ovsa)

Snahou producentov je nielen obilie dorobiť, ale i úspešne dodať spracovateľskému priemyslu, resp. umiestniť časť produkcie za hranicami našej krajiny. Situáciu však ovplyvňuje množstvo faktorov, ako je veľkosť, resp. malosť nášho trhu a taktiež podobné výrobné podmienky v okolitých krajinách. Radosť z dosiahnutej dobrej úrody pestovateľom kazí speňažovanie úrody a pokles cien, za ktoré sa realizuje produkcia. V roku 2013 a 2014 poklesli medziročne ceny s výnimkou ovsa pri všetkých obilninárskych komoditách. Najvýraznejšie poklesla cena za kukuricu na zrno a za jačmeň potravinársky.

Z bilančných ukazovateľov vyplýva, že v rámci národného hospodárstva sa v hospodárskom roku 2013 - 14 z celkových zdrojov obilnín použilo na domácom trhu 88,8 percent zrna. Do zahraničia sa vyviezlo 27,5 percent obilnín, na kŕmne účely sa použilo 20 percent a na osivárske účely 4,3 percent zrna. V potravinárskom priemysle sa použilo 29,3 percenta obilnín, z toho mlynský priemysel absorboval 13 percent, z čoho 27,4 percent tvorila pšenica a 22,3 percent raž. Odhaduje sa, že na výrobu piva a sladu sa použilo 8 percent, v liehovarníckom priemysle 3,6 percent a v škrobárenskom priemysle sa použilo 4,7 percent obilných zŕn. Pozitívne je, že z dlhodobého hľadiska sa na celkovej domácej spotrebe zvyšuje podiel pšenice na potravinárske použitie, čo svedčí o raste jej kvality.

Čo sa týka výrobkov mlynského priemyslu, od roku 2011 objem vyrobenej pšeničnej, ražnej múky i cestovín na Slovensku klesá. V priemere rokov 2009 - 2013 sa ročne vyrobilo (podľa rezortného výkazníctva) 393,8-tis. ton pšeničnej a 24,2-tis. ton ražnej múky. Výroba cestovín dosiahla niečo cez 12-tis. ton. Výroba trvanlivého pečiva sa zvyšuje. Udivujúce však je, že zatiaľ čo podiel slovenských výrobkov mlynského priemyslu na domácom trhu klesá, na zahraničných trhoch so pšeničnou múkou a spracovanými obilnými zrnami dlhodobo dosahujeme komparatívnu výhodu.

Jednou z možností ako zrealizovať produkciu je i zvyšujúci sa trend nepotravinárskeho použitia obilnín. V ostatných troch rokoch pozorujeme na Slovensku zvýšenie spotreby obilnín na výrobu bioetanolu, najmä kukurice, čo čiastočne vysvetľuje i zvyšovanie pestovateľských plôch kukurice na zrno na Slovensku. V roku 2013 - 14 sa na tieto účely z disponibilných zdrojov obilnín odčerpalo 7,1 percent zrna, najmä kukurice.

Perspektíva odvetvia

Ešte úspešnejší ako rok 2013 - 14 sa z hľadiska predpokladanej ponuky obilnín, rysuje hospodársky rok 2014 - 15, keď sa zasiali obilniny na väčšej výmere ako v roku 2013 o 1,6 percent na 786,3-tis. ha. Nasvedčujú tomu údaje o definitívnych úrodách poľnohospodárskych plodín. Podľa ŠÚ SR sa v roku 2014 urodilo o 38 percent viac zrna obilnín ako v roku 2013. Najviac sa medziročne zvýšila produkcia kukurice o 61,5 percent na 1 814,1-tis. ton, jačmeňa o 51,5 percent na 675,9-tis. ton. Produkcia ovsa sa zvýšila o 26,6 percent na 38,7-tis. ton. Najmenej sa zvýšila produkcia pšenice o 23 percent na 2 072,4-tis. ton. Jedinou obilninou, ktorej produkcia dôsledkom poklesu zberovej plochy a úrodnosti z 1 ha medziročne poklesla bola raž a to o 38,1 percent na 53,5-tis. ton. Predpokladá sa, že pri doterajšom vývoji celkového použitia by celkové zdroje obilnín mohli prevýšiť použitie o 36,1 percent a dosiahnuť rekordných viac ako 5,7 mil. ton.

Z dosahovaných parametrov v pestovaní obilnín vyplýva, že toto odvetvie má na Slovensku dobrú perspektívu poskytovať dostatok surovín nielen pre domáci potravinársky (mlynský, škrobárenský, sladovnícky) priemysel, ale aj krmivársky a energetický priemysel.

Voľba nového vedenia SPPK v roku 2015

Delegáti XXVIII. Valného zhromaždenia SPPK si 23. apríla 2015 zvolili na ďalšie tri roky nové vedenie SPPK. Za Milana Semančíka hlasovali všetci delegáti valného zhromaždenia. Okrem neho potvrdili vo funkciách aj oboch doterajších podpredsedov komory - Alexandra Pastoreka (zodpovedného za prvovýrobu) a Dušana Janíčka (zodpovedného za potravinárstvo).

Prioroty novozvoleného predsedu SPPK Milana Semančíka:

• Implementácia nariadení a predpisov, vyplývajúcich z novej SPP, najmä príprava metodiky, a skoré vypísanie výziev na čerpanie podporných prostriedkov z PRV na roky 2014 - 2020.
• Objektivizácia pravidiel, vrátane úpravy podmienok verejného obstarávania, ako aj transparentnosť posudzovania žiadostí o nenávratné finančné príspevky.
• Efektívna činnosť Poľnohospodárskej platobnej agentúry, najmä vykonávanie kontrol zo strany PPA, ako aj vyplatenie priamych platieb v roku 2015, pričom dôležité je odstránenie problému tzv. dvojitých deklarácií.
• Otvorenie PRV a zmenu podmienok nastavených platieb v znevýhodnených podmienkach a zabezpečenie redistribúcie finančných prostriedkov, ušetrených z degresivity priamych platieb a z degresivity platieb zo znevýhodnených oblastí (ANC), a ich opätovné použitie v opatrení ANC.
• Požadovanie od vlády, aby umožnila vyššie národné spolufinancovanie opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky na úroveň, ktorá sa priblíži okolitým štátom.
• Zabezpečenie prípravy záchranných opatrení pre prípad silných negatívnych dopadov v prípade krízy pre sektor výroby mlieka po zrušení mliečnych kvót.
• Podpora predaja domácich potravín na pultoch veľkých obchodných reťazcov, prostredníctvom ktorých sa realizuje viac ako 85 % predaja potravín v podmienkach SR.
• Vypracovanie Koncepcie odbytu agropotravinárskych produktov.
• Dohodnutie systému spoločnej podpory agropotravinárskych výrobkov s označením „Značka kvality SK“ a jednotná celonárodná komunikácia a podpora predaja slovenských výrobkov.
• Vytvorenie systémových opatrení na riešenie hlavne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárskej výrobe.
• Prijatie jednoznačných opatrení na úrovni EÚ, zakazujúce používanie nekalých praktík na trhu s potravinami.
• Podrobenie činnosti obchodných reťazcov regulácii - podobne ako v prípade prirodzených monopolov.

Členovia Predstavenstva SPPK a Dozornej rady SPPK

Delegáti valného zhromaždenia volili aj členov Predstavenstva SPPK a Dozornej rady SPPK. Aj v tomto prípade zachovali kontinuitu, pretože oba volené orgány budú pokračovať v takmer nezmenenom zložení. Novými členmi Predstavenstva SPPK sa stali MUDr. Marián Šolty a Ing. Marián Kohút.

Priority zvolených členov:

• Alexander Pastorek: Obhajoba záujmov členov, ale aj záujmy rezortu. Obhajovanie dôležitosti a nevyhnutnosti produkovania živočíšnych komodít v budúcom období.
• Dušan Janíček: Pozdvihnúť potravinárstvo, a to aj v očiach verejnosti.
• Oliver Šiatkovský: Plnenie uznesení, aktívna práca, ako v predstavenstve tak aj v regióne, a budeme hľadať aj možnosti presadenia povinnej registrácie, prípadne členstva v SPPK.
• Marián Kohút: Dať dokopy pomery v Žilinskom kraji.
• Slavomír Moravčík: Rekonštrukcia a v modernizácia výrobných odvetví, ktoré máme, ale napríklad aj v zavádzaní nových výrobkov. Ďalej musíme pracovať na zvýšení cien pekárskych a cukrárskych výrobkov vzhľadom na hospodárske výsledky, ktoré väčšina pekárni dosiahla v minulom období, ale aj v súčasnosti.
• Ján Király: Dodržiavať stanovy našej komory, dôsledne kontrolovať rozpočet komory, ale aj činnosť regionálnych komôr a regionálnych komôr so štatútom. Chceme zároveň prispieť k tomu, aby sme skĺbili názorové rozdiely v zmysle prijatého uznesenia tak, aby sa zachovala jednotnosť SPPK.

Právne predpisy

• Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z.
• Zákona č. 116/1990 Z.z.
• §659 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka resp. príslušných ustanovení zákona č. 278/1993 Z.z.
• § 631 až §634 Občianskeho zákonníka resp. §539 až §565 Obchodného zákonníka t.j.
• §558 až §600 Občianskeho zákonníka resp. §409 až §470 Obchodného zákonníka t.j.
• Zákona č. 595/2003 Z.z.

tags: #clensky #prispevok #regionalna #polnohospodarska #a #potravinova