Členský príspevok neziskovej organizácie: Podmienka financovania športu na Slovensku

Vyberanie ročného členského príspevku v neziskových organizáciách, najmä v športe, je téma, ktorá vyvoláva rôzne otázky. Často sa vníma ako zásah do združovacieho práva, no v skutočnosti má priniesť do športu väčšiu transparentnosť, nové systémy riadenia a aktívnu účasť subjektov pri správe a organizácii športu. Tento článok sa zameriava na objasnenie tejto problematiky v kontexte slovenského športu a legislatívy.

Všeobecný úvod

Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o športe“) upravuje vyberanie ročného členského príspevku. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako neprimeraný zásah do združovacieho práva dotknutých subjektov. Opak je však pravdou, nakoľko Zákonom o športe deklarované ciele a s nimi súvisiace právne mechanizmy majú do športu priniesť väčšiu prehľadnosť, nové systémy správy a riadenia športu prostredníctvom subjektov v športe, a predovšetkým snahu po aktívnej účasti jednotlivých nosných subjektov pri správe, organizácii a riadení toho-ktorého športu.

Koho sa vyberanie členského príspevku týka?

Vyberanie členského príspevku sa dotýka subjektov v športe, ktoré majú právnu formu občianskych združení založených podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej aj “Zákon o združovaní občanov”). Praktické skúsenosti a znalosť reálnych vzťahov v športe ukazujú, že takýchto subjektov je v športe väčšina (viac ako 90%). Členmi týchto občianskych združení môžu byť fyzické aj právnické osoby.

Významné dopady (ne)vyberania členského príspevku podľa Zákona o športe

Vyberanie členského príspevku je prejavom dvoch základných myšlienok Zákona o športe:

1. Snaha o filtráciu subjektov: Cieľom je oddeliť subjekty, ktoré sa aktívne nezúčastňujú na správe a riadení športovej organizácie. Vyberanie príspevku preveruje "aktívne" členstvo.
2. Kvalitatívna podmienka pre verejné prostriedky: Členský príspevok je podmienkou pre uchádzanie sa o verejné financie. Subjekt, ktorý žiada o verejné financie, preukazuje svoje kvalitatívne vlastnosti, a to, že združuje aktívnych členov, ktorí akceptujú členské príspevky ako zákonný predpoklad. Takáto športová organizácia prezentuje, že jej členská základňa je “zdravá” a “živá”, čo je dôkaz, že je “hodná” verejného financovania.

Je dôležité zdôrazniť, že vyberanie členského príspevku nie je povinnosťou všetkých občianskych združení v športe. Je to zákonná podmienka iba pre tie subjekty, ktoré majú záujem na financovaní ich športovej činnosti z verejných prostriedkov. Táto spojitosť medzi povinnosťou vyberania členského príspevku a verejným financovaním športu dokazuje proporcionalitu zavedeného členského príspevku ako nástroja aktívnej spoluúčasti na nákladoch činnosti, správe a riadení slovenského športu.

Prečítajte si tiež: Hospodárenie Spoločného obecného úradu Golianovo

Postupnosť podľa Zákona o športe

Pre lepšie pochopenie kontextu je potrebné uviesť niektoré ustanovenia Zákona o športe:

• § 8 ods. 1: Športovou organizáciou je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť. Športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy.
• § 9 ods. 1: Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov, vyberá od svojich členov ročný členský príspevok na svoju činnosť.
• § 67 ods. 2 písm. c): Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov stráca športová organizácia, ktorá ako prijímateľ verejných prostriedkov nevyberá ročný členský príspevok od osôb s jej príslušnosťou podľa § 9 ods. 1.
• § 50 ods. 4 písm. a): Súčasťou zmluvy o sponzorstve v športe je výpis z informačného systému športu o spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sponzorovaného.
• § 2 ods. 1 Zákona o združovaní občanov: Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa v nich.
• § 2 ods. 2 Zákona o združovaní občanov: Členmi združení môžu byť aj právnické osoby.

Základný princíp financovania z verejných prostriedkov

Jeden zo základných princípov Zákona o športe hovorí: "KAŽDÝ, KTO CHCE NA SVOJU ZÁUJMOVÚ ČINNOSŤ VYKONÁVANÚ V RÁMCI OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA ZÍSKAŤ VEREJNÉ PROSTRIEDKY, MUSÍ PREUKÁZAŤ, ŽE AJ SÁM PRISPIEVA NA TÚTO ČINNOSŤ FORMOU ROČNÉHO ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU". Predpokladá sa povinná finančná spoluúčasť členov občianskeho združenia (fyzických alebo právnických osôb) na nákladoch činnosti, ktorá má byť podporená z verejných prostriedkov, prípadne ak má byť na činnosť občianskeho združenia poskytnuté sponzorské, ktoré pri uplatnení daňových benefitov = uplatnenie poskytnutého sponzorského ako nákladov u sponzora, má taktiež negatívny dopad na verejné prostriedky v dôsledku zníženia výberu dane z príjmov od sponzora.

So splnením podmienky vyberať členské príspevky od členov občianskeho združenia (športovej organizácie) je teda v Zákone o športe spojená nielen možnosť čerpať/poskytnúť verejné prostriedky ale aj možnosť poskytnúť sponzorské občianskemu združeniu (športovej organizácii) s daňovými benefitmi na strane sponzora.

Vývoj právnej úpravy princípu v návrhu Zákona o športe

Tento princíp bol v návrhu Zákona o športe upravený od začiatku a bol s ním všeobecný súhlas (športové hnutie, ministerstvá, média, poslanecké kluby), zrejme preto, lebo je logický a férový k občanom i firmám, ktorých dane a poplatky sa prerozdeľujú do športu formou verejných prostriedkov športovým organizáciám - občianskym združeniam na ich záujmovú činnosť.

Po diskusiách, ktoré k textácii tohto princípu v návrhu zákona prebehli na verejných dišputách a iných formálnych i neformálnych stretnutiach so zástupcami športového hnutia, v rámci odbornej pracovnej skupiny, ale aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania, či na pôde parlamentu pri prezentovaní návrhu zákona poslaneckým klubom, došlo aj k viacerým úpravám znenia tohto princípu, podstata však ostala nezmenená. Pôvodne napríklad bola v návrhu zákona určená minimálna výška členského príspevku fyzických osôb vo výške 2,- € a právnických osôb vo výške 10,- €. Tieto sumy však boli z návrhu zákona o športe vypustené a teda je na rozhodnutí každého “športového” občianskeho združenia, akú výšku členského príspevku si schváli, t.j. hoci to bude 1 € - bude to prejavom hore uvádzaných princípov a zásad správnej a dobrej správy a riadenia športu na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Členstvo Nitry v K8

Situácia v športovom hnutí

V mnohých športoch sa členské príspevky od členov občianskeho združenia - športového klubu, ktorí sú zároveň aj členmi športového zväzu, vyberajú už dlhé roky, pretože je to prirodzený prvok pri právnej forme občianskeho združenia, ktorej podstatou je, že sa občania, t.j. fyzické osoby združia za účelom vykonávania svojej záujmovej činnosti. To isté platí v prípadoch, ak je členom združenia právnická osoba.

Napríklad v atletike platí individuálny člen (fyzická osoba) členský príspevok tri razy a to (i) vo svojom atletickom klube, ktorého je členom (klub spravidla má formu občianskeho združenia), v (ii) oblastnom atletickom zväze alebo aj v asociácii športových klubov a v (iii) Slovenskom atletickom zväze. Klub (vo forme právnickej osoby) platí členské v (i) oblastnom atletickom zväze i v (ii) Slovenskom atletickom zväze. Tento mechanizmus je nastavený v súlade so základnými myšlienkami Zákona o športe, keďže ide o dve odlišné občianske združenia vykonávajúce športovú činnosť, ktoré majú síce v mnohom podobné ciele činnosti, ale vykonávajú svoju činnosť samostatne a žiadajú o verejné prostriedky od štátu, resp. obce alebo VÚC samostatne, pričom o svojich prostriedkoch získaných z verejných prostriedkov alebo aj ako sponzorské rozhodujú samostatne. Zákon o združovaní občanov pripustil, aby členmi občianskeho združenia boli aj osoby právnické a táto úprava de facto umožnila v niektorých občianskych združeniach typu “oblastný zväz”, “krajský zväz” alebo “regionálny zväz” vznik anomálie, že členmi týchto zväzov sú takmer výhradne kluby a prípadne zväzy nižšej úrovne (ak si odmyslíme čestných členov), t.j. právnické osoby, hoci ide o právnu formu, ktorá má slúžiť primárne na združovanie občanov.

Zákon o združovaní občanov v § 16 predpokladá spoluprácu združení na platforme “Zmluvy o súčinnosti”. Združenia môžu medzi sebou uzavierať zmluvy o súčinnosti na dosiahnutie určitého cieľa, prípadne na uplatňovanie iného spoločného záujmu. Na platnosť zmluvy treba písomnú formu. Zmluvou o súčinnosti sa vymedzí účel súčinnosti, spôsob jej vykonávania, práva a povinnosti zúčastnených združení a prostriedky, ktorými na súčinnosť prispievajú. Zmluvou o súčinnosti sa môže vytvoriť zväz zúčastnených združení, ktorý je právnickou osobou. Pre zväz platia obdobne ustanovenia tohto zákona. Aj toto jej jedna z foriem vytvorenia zväzu, pri ktorej sa rovnako predpokladá, že združenia zúčastnené na vytvorení zväzu sa dohodnú na výške prostriedkov, ktorými budú prispievať na ich súčinnosť vykonávanú prostredníctvom zväzu.

Aká je situácie vo futbale

Uvedená situácia existuje aj vo futbale, v rámci ktorého sa doposiaľ členské príspevky od členov Slovenského futbalového zväzu celoplošne nevyberali. Čo sa týka fyzických osôb pôsobiacich v organizovanom futbale, najviac fyzických osôb sú členmi Slovenského futbalového zväzu a tieto budú platiť členské príspevky SFZ. V slovenskom futbale na oblastnej a regionálnej úrovni riadia futbal príslušné regionálne futbalové zväzy a oblastné futbalové zväzy. Tieto zväzy sú samostatnými právnickými osobami s vlastným IČO-m, ktoré majú právnu formu občianskeho združenia aj napriek tomu, že ich členmi sú takmer výhradne právnické osoby - kluby, a nie fyzické osoby, ak nerátame čestných členov.

V stanovách regionálnych futbalových zväzoch sa individuálne členstvo nepredpokladá, fyzické osoby sú členmi regionálneho futbalového zväzu viacmenej iba v rámci čestného členstva, takže športovci/hráči, funkcionári ani športoví odborníci členské príspevky regionálnemu futbalovému zväzu v zmysle stanov regionálneho futbalového zväzu a dikcie Zákona o športe uhrádzať nebudú. Členmi (riadnymi členmi) regionálnych futbalových zväzov sú futbalové (športové) kluby pôsobiace v regionálnych súťažiach, a oblastné futbalové zväzy z daného regiónu.

Prečítajte si tiež: Organizácia Červený Hrádok - členstvo

V oblastných futbalových zväzoch je situácia rôzna, v niektorých sa predpokladá aj individuálne členstvo fyzických osôb (napr. Trnava, Humenné), v niektorých oblastných futbalových zväzoch (napr. Lučenec, Rožňava) sa podľa stanov predpokladá iba riadne členstvo právnických osôb (klubov), pridružené členstvo (iných právnických osôb ako kluby pôsobiacich vo futbale v rámci príslušnej oblasti a čestné členstvo (fyzických osôb). Pri oblastných, krajských a regionálnych zväzoch, ktoré riadia na svojom území súťaže, ktorých riadenie im bolo zverené národným športovým zväzom, prípadne iné vlastné súťaže, sa javí byť praktické spojiť vyberanie členského príspevku s vyberaním štartovného od klubov súťažiacich v týchto súťažiach a okrem práva súťaženia spojiť vybratie členského príspevku s využívaním práv riadneho člena príslušného zväzu. Výber štartovného od klubov sa vykonáva vždy na začiatku súťažného ročníka a tak by nemuselo predstavovať administratívne ani účtovne vážnejší problém, ak by sa súčasťou štartovného stala aj položka členského príspevku členov uvedených zväzov (spravidla ide o kluby a zväzy nižšieho stupňa).

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že pri zväzoch sa ponúkajú aj iné formy právnických osôb ako je napríklad združenie právnických osôb (napr. Únia ligových klubov) alebo aj obchodná spoločnosť, či nezisková organizácia, pri ktorých sa členské príspevky nevyberajú. Ďalšou možnosťou je začleniť zväzové štruktúry pod národný športový zväz ako organizačné súčasti bez právnej subjektivity, čím by sa však zväzy do značnej miery vzdali svojej autonómie a ekonomickej samostatnosti, preto takéto riešenie zrejme nebudú chcieť využiť.

Ako vyzerá členstvo vo väčšine slovenských športových klubov

(Nielen) Vo futbalových kluboch je situácia taká, že mnohé kluby s právnou formou občianskeho združenia majú iba niekoľko členov (zakladatelia združenia a členovia orgánov združenia), hráči spravidla nie sú členmi občianskeho združenia (klubu), v ktorom sú registrovaní ako hráči a teda v týchto kluboch - občianskych združeniach členské príspevky do športového klubu budú platiť iba tí, ktorí sa o občianske združenie “starajú” a boli za členov združenia prijatí v súlade so stanovami na základe prihlášky a po splnení podmienok pre vznik člen…

Členské príspevky v iných neziskových organizáciách

Členské príspevky nie sú výhradou len športových organizácií. Mnohé mimovládne neziskové organizácie (napríklad združenia) môžu vyberať členské príspevky od svojich členov. Členský príspevok je suma, ktorá sa platí za možnosť byť členom určitej organizácie a prípadne využívať jej služby. Uhradenie členského poplatku v určenej lehote môže byť aj podmienkou na ďalšie trvanie členstva (t. j. nezaplatenie členského príspevku môže znamenať pozastavenie alebo aj zánik členstva). Príspevok môže byť platený jednorazovo pri vzniku členstva, alebo aj opakovane (napr. ročne).

Príklady z praxe

• Poľovnícka organizácia: Ak má poľovnícka organizácia v stanovách uloženú povinnosť platiť členské príspevky, tieto príspevky sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP.
• Detský klub: Detský klub, ktorý zakladá nové občianske združenie, môže financovať svoju činnosť z členských príspevkov a asignovanej dane.
• Združenie na podporu výrobcov: Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je členom záujmového združenia právnických osôb, môže uhrádzať členský príspevok.

Financovanie neziskových organizácií a členské príspevky

Financovanie neziskových organizácií je vo väčšine prípadov viaczdrojové. Okrem klienta sa na financovaní podieľa darca, ktorým môže byť právnická osoba, fyzická osoba, štát, samospráva. Dôležitým predpokladom pre dobré fungovanie neziskových organizácií je efektivita a transparentnosť pri využívaní prijatých zdrojov a súčasne použitie všetkých príjmov na úhradu nákladov v súlade s cieľmi a poslaním organizácie.

Príjmy neziskových organizácií

Príjmy neziskových organizácií možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

1. Finančné príjmy s protihodnotou: Príjem prijatý za protihodnotu, ako napríklad tržby za vlastné výkony a tovar, tržby z predaja a prenájmu majetku.
2. Príjmy bez protihodnoty: Finančné dary a príspevky, vrátane dotácií z verejného sektora, príspevkov z podielu zaplatenej dane (2 %) a príspevkov z verejných zbierok.
3. Nefinančné príjmy: Prijaté zásoby, služby alebo dlhodobý majetok, ktoré sa zaúčtujú na základe darovacích zmlúv.
4. Príjmy do fondov: Fondy tvorené v zmysle osobitných právnych predpisov, napríklad nadačné fondy v nadáciách.

Účtovanie členských príspevkov

Členské príspevky sa účtujú v závislosti od ich charakteru. Ak sú príjmom neziskovej organizácie od jej členov, účtujú sa ako výnosy. Ak nezisková organizácia platí členské príspevky inej organizácii, účtujú sa ako náklady.

Dotácie a členské príspevky

Zákon č. 91/2010 Z. z. upravuje dotácie pre organizácie cestovného ruchu. Dotáciu možno použiť na podporu členstva v medzinárodnej organizácii v sociálnej oblasti, a to na úhradu členského príspevku, cestovných náhrad, mzdy zamestnanca, výdavkov na energie, nájomné a prekladateľské služby.

tags: #clensky #prispevok #neziskova #organizacia