
Počet prípadov, keď Slováci nedokážu splácať svoje dlhy, narastá. Osobný bankrot sa tak stáva témou, ktorá rezonuje v mnohých domácnostiach. Tento článok sa zameriava na to, čo osobný bankrot skutočne znamená, aké podmienky treba splniť, a aké sú alternatívy pre tých, ktorí sa ocitli v zložitej finančnej situácii.
Dve slová, "osobný bankrot," často vyvolávajú obavy u tých, ktorí zápasia s dlhmi. Pre mnohých ľudí je svet financií a práva komplikovaný, a preto sa na túto tému pozrieme bližšie. Cieľom je objasniť, čo si ľudia často mylne predstavujú pod pojmom osobný bankrot, aká je skutočnosť, a aké ďalšie možnosti oddlženia existujú.
Základným rozdielom medzi dlžníkmi (tými, ktorí si požičiavajú) a veriteľmi (tými, ktorí požičiavajú) je informačná prevaha na strane veriteľov. Banky a nebankové spoločnosti majú rozsiahle znalosti o systéme, ktoré využívajú. Tento nepomer síl spôsobuje, že klienti sú v slabšej pozícii. Vyrovnanie tohto pomeru je možné dosiahnuť s pomocou odborníka, ktorý poskytne potrebné informácie a poradenstvo.
Každý klient finančných služieb si zaslúži férové jednanie a prístup k informáciám. Nekalé obchodné praktiky a nezákonné konanie zo strany predajcov finančných služieb sú neprijateľné. Informácie a ich pochopenie sú kľúčové pre vyrovnanie síl medzi klientmi a finančnými inštitúciami. Cieľom by malo byť, aby klienti boli vnímaní ako silní partneri, voči ktorým sa nemožno správať neférovo.
Téma osobného bankrotu je čoraz aktuálnejšia v dôsledku rastúceho počtu nesplácaných dlhov. Mnohí ľudia sa obávajú rastúcich úrokových sadzieb, ktoré môžu viesť k zvýšeniu splátok úverov pri refixácii. Podľa údajov Národnej banky Slovenska čaká v rokoch 2023 až 2025 refixácia hypotéky viac ako 300-tisíc Slovákov. Financovanie spotreby a bývania úvermi sa stalo štandardom, ale mnohí ľudia si neuvedomujú dôsledky krátkozrakých rozhodnutí. Osobný bankrot nemusí byť pre každého vhodným riešením, najmä ak sú nároky bánk, nebankových a inkasných spoločností sporné.
Prečítajte si tiež: Zmeny v evidencii nehnuteľností
Ak máte problémy so splácaním hypotéky, je dôležité konať preventívne a nenechať situáciu zájsť až do bankrotu. Nechajte si preveriť zákonnosť zmluvy, aby ste zistili, či neobsahuje chyby, ktoré by mohli byť vo váš prospech.
Podmienky osobného bankrotu upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Medzi hlavné podmienky patrí:
Osobný bankrot je často prezentovaný ako rýchle a jednoduché riešenie na zbavenie sa dlhov, čo vytvára skreslenú predstavu o jeho podmienkach a dopadoch. Proces podávania návrhov na osobný bankrot je výlučne v kompetencii pracovísk Centra právnej pomoci, ktoré je personálne aj odborne poddimenzované. To môže viesť k mechanickému posudzovaniu návrhov bez hlbšej analýzy zmluvnej dokumentácie a zisťovania podstatných okolností na strane dlžníka. Pre mnohých ľudí osobný bankrot nemusí byť vhodným riešením, pretože je založený na sporných nárokoch bánk, nebankových a inkasných spoločností, alebo nezbavuje dlžníkov všetkých dlhov.
Pred rozhodnutím o osobnom bankrote je potrebné zvážiť niekoľko otázok:
Predtým, ako sa rozhodnete pre osobný bankrot, je nevyhnutné podrobne preskúmať štruktúru a pôvod vašich dlhov. Základom je mať prehľad o tom, komu, koľko a na základe čoho dlžíte. Mnohým dlžníkom chýba zmluvná dokumentácia s bankou alebo nebankovou spoločnosťou, čo im znemožňuje získať jasný obraz o ich situácii. Je dôležité zabezpečiť si kópie týchto dokumentov, aby ste mohli urobiť kvalifikovanú právnu analýzu a pripraviť návrhy na oddlženie.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Manželia zo stredného Slovenska zvažovali osobný bankrot, pretože banky a nebankovky od nich požadovali viac ako 40.000 eur. Po kontrole úverových zmlúv a preverení doterajších úhrad sa podnikli individuálne právne kroky. Dlhy manželov sa podarilo znížiť o dve tretiny a na zvyšok dlhov sa vyjednal únosný splátkový kalendár, vďaka čomu sa osobný bankrot stal nezaujímavým.
Súdna prax ukazuje, že aj úverové zmluvy najväčších bánk na Slovensku môžu obsahovať chyby, čo vedie k zamietaniu alebo znižovaniu nárokov bánk. Súdy však nekontrolujú úverové zmluvy automaticky, preto je dôležité, aby bol dlžník iniciatívny a vyhľadal odbornú pomoc. Medzi najčastejšie chyby patrí:
Kritickým momentom je doručenie platobného rozkazu zo súdu. Od dňa prevzatia začína plynúť 15-dňová lehota na podanie odporu. Ak sa včas podá vecne odôvodnený odpor, súd platobný rozkaz zruší a pokračuje v konaní. Ak sa však odpor nepodá včas, platobný rozkaz sa stáva exekučným titulom.
Medzi najväčších hráčov na bankovom trhu patria Slovenská sporiteľňa a Všeobecná úverová banka. Zlyhané úvery od Slovenskej sporiteľne často vymáha spoločnosť EOS KSI Slovensko, zatiaľ čo pri Všeobecnej úverovej banke sa často objavuje vymáhanie cez spoločnosť Intrum Slovakia. Ďalšou bankou, ktorá pomerne často vymáha zlyhané úvery, je Poštová banka (365.bank).
Predstava súdneho sporu s bankou môže byť pre mnohých tiesnivá, ale pravidlá na ochranu finančných spotrebiteľov zmenili situáciu. S pomocou spotrebiteľských združení sa môžu poškodení klienti organizovať a spájať, čo im dáva silnejšiu vyjednávaciu pozíciu a posilňuje ich dôkaznú silu. To vedie k úspechom v súdnych konaniach a motivuje banky k férovejšiemu postupu voči klientom.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
Nedostatočná právna regulácia v minulosti a prudko sa meniaca právna úprava spôsobili, že banky, pod tlakom konkurenčného boja s nebankovými spoločnosťami, často išli pri predaji úverov za hranu zákona, čo dnes vedie k množstvu chybných úverových zmlúv.
Banky včas nezachytili sprísňujúce sa podmienky pri skúmaní bonity klientov, čo sa bude v nasledujúcich rokoch významne podpisovať pod nepriznávanie nárokov bánk v súdnych konaniach.
V minulosti boli snahy o vytvorenie orgánu, ktorý by monitoroval neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a nekalé obchodné praktiky. Existuje Komisia pre posudzovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá už zhromaždila rozhodnutia súdov zachytávajúce neprijateľné zmluvné podmienky aj v úverových zmluvách.
Národná banka Slovenska udelila pokuty spoločnostiam EOS Slovensko Finance a EOS KSI Slovensko za ich praktiky.
Právna úprava osobného bankrotu sa nachádza v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Osobný bankrot sa skladá z dvoch fáz: konkurzné konanie a oddlženie.
Osobný bankrot prináša možnosť začať odznova, ale zároveň predstavuje zásah do práv veriteľov. Pri stanovovaní podmienok na vyhlásenie bankrotu je nutné zohľadňovať záujmy dlžníka aj veriteľov.
Podmienka uhradenia preddavku vo výške 663,88 € a minimálna hodnota majetku sú často kritizované, pretože mnohí dlžníci takouto sumou nedisponujú.
Osobný bankrot nie je vhodný pre každého. Súd nemôže vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka, ktorý neuhradí preddavok alebo nemá majetok aspoň v hodnote 1.659,70 €.
Rezort spravodlivosti pripravuje zmeny v osobných bankrotoch. Niektoré pohľadávky, ako napríklad výživné na maloleté dieťa alebo pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, sa ani po oddlžení nestanú nevymáhateľnými. Dlžník sa bude môcť domáhať oddlženia len raz za 10 rokov. Zavedie sa nová alternatíva prvej fázy osobného bankrotu - splátkový kalendár.
Medzi iné spôsoby riešenia finančnej tiesne patrí uzatváranie dohôd s veriteľmi alebo branie úverov za účelom refinancovania predchádzajúcich dlhov. Tieto spôsoby však nemusia byť vždy výhodné a môžu predstavovať len dočasné riešenie.
Novela zákona počíta s tým, že dlžníka musí povinne zastupovať advokát alebo Centrum právnej pomoci, čo zabezpečí kvalifikovanú právnu pomoc a vysvetlenie celého priebehu procesu osobného bankrotu.
Súčasná právna úprava dbá na ochranu veriteľov a poskytuje im určitú mieru právnej ochrany. Za súčasného nastavenia podmienok a celého procesu osobného bankrotu nie sú namieste obavy veriteľov z toho, že by sa dlžníci úmyselne dovádzali k osobnému bankrotu.
Proces osobného bankrotu sa skladá z dvoch fáz - konkurzu a oddlženia. Počas fázy oddlženia sú všetky úkony dlžníka pod dohľadom správcu a dlžník musí konať tak, aby v čo najväčšej miere uspokojil pohľadávky svojich veriteľov.
S novelou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného od 1.3.2017 sa stretávame s oddlžovacím konaním po novom, prostredníctvom ktorého sa fyzické osoby - dlžníci môžu legálnym spôsobom zbaviť svojich dlhov.
Oddlženie konkurzom je vhodné pre dlžníkov, ktorí nevlastnia žiaden majetok a majú problémy s prácou a pravidelným príjmom. Oddlženie prostredníctvom splátkového kalendára je vhodné pre tých dlžníkov, ktorí si chcú ponechať svoj majetok a majú dostatočne vysoké príjmy na to, aby splácali svoje dlhy podľa splátkového kalendára určeného súdom.
Právna úprava osobného bankrotu v ustanovení § 166c ZKR vymenúva tzv. nedotknuté pohľadávky, medzi ktoré patrí napríklad nepeňažná pohľadávka.
Po úvodnej konzultácii doručí dlžník požadované dokumenty, na základe ktorých advokátska kancelária vypracuje návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Po vypracovaní návrhu doručí dlžník návrh Centru právnej pomoci, spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci a životopisom dlžníka. Centrum právnej pomoci poskytne dlžníkovi pôžičku na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov vo výške 500 eur. Po spracovaní žiadostí podá Centrum právnej pomoci návrh na súd.
Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára má dlžník právo uplatniť si nepostihnuteľnú časť obydlia.
Súd môže zrušiť oddlženie dlžníka z dôvodu nedodržania poctivého zámeru.
Osobný bankrot výrazne ovplyvňuje úverovú bonitu. Po bankrote sa oplatí zamerať na zodpovedné finančné správanie, pravidelné sporenie, vyhýbanie sa zbytočným dlhom a vytváranie rezervy na nečakané výdavky.