Vlastníctvo Zaväzuje: Význam a Dôsledky Vlastníctva na Slovensku

Vlastníctvo, či už ide o byt v bytovom dome alebo rozsiahly pozemok, so sebou prináša nielen práva, ale aj záväzky. Táto skutočnosť je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že vlastníctvo zaväzuje. Čo to však v praxi znamená a aké povinnosti z toho pre vlastníkov vyplývajú?

Úvod do Zodpovednosti Vlastníka

Začnime citátom poľského básnika a prekladateľa Juliana Tuwima, ktorý na tému, čo je zodpovednosť, povedal, že „zodpovednosť je to, čo druhí majú niesť na svojich pleciach“. V mnohých situáciách sa stáva, že je oveľa ľahšie a pohodlnejšie nechať zodpovednosť na iných ľuďoch. Je to však správne rozhodnutie? Obdobne by o takomto prenose zodpovednosti, resp. vzdania sa vlastného rozhodnutia mohli hovoriť mnohí, ktorí sa stretávajú s vlastníkmi bytov v bytových domoch na schôdzach vlastníkov. Prečo je ťažké, predovšetkým v bytových domoch, v ktorých sa nachádza viac bytov, zabezpečiť, aby na schôdzi vlastníkov, ktorá slúži na rozhodovanie o starostlivosti o bytový dom, bol dostatočný počet vlastníkov tak, aby rozhodovali rozhodnou väčšinou všetkých?

Vlastníctvo Bytu v Bytovom Dome: Práva a Povinnosti

Vlastníctvo bytu v bytovom dome zaväzuje k primeranej miere zodpovednosti v rovine ekonomickej, ale aj v rovine spoločenskej. Rozhodovanie vlastníka o svojom majetku v bytovom dome je zároveň rozhodovaním aj o spoločnom vlastníctve všetkých vlastníkov bytov. Bytový dom nie je atomizovaný súbor samostatných bytových jednotiek. Zdalo by sa, že spoločným majetkom sú len spoločné priestory, spoločné zariadenia a spoločné rozvody. Ak by sme si všetky tieto súčasti patriace do samotnej podstaty bytového domu odmysleli, ostali by nám len nenosné priečky, vnútorné výplne otvorov a zariadenie bytu. Až následne by mala nasledovať pozornosť a príslušný diel zodpovednosti za svoj priestor v byte. Ale podľa skúseností je to často presne naopak. Riadna a dlhodobá starostlivosť o bytový dom, využívanie existujúcich možností podpory a zodpovedné rozhodovanie je predpokladom na udržateľnosť kvalitného bývania.

Prevažná časť bytov v bytových domoch je v súkromnom vlastníctve, to znamená, že domácnosti obývajú byty, ktoré sú zároveň v ich vlastníctve. V ideálnom prípade to tak aj skutočne je. V ostatnom čase sa však predovšetkým vo väčších mestách, v ktorých je veľký dopyt po bývaní, stretávame s kategóriou tzv. investičných bytov, resp. Jedným z hlavných znakov týchto bytov je to, že vlastník ich prenecháva za odplatu nájomníkom. Z hľadiska Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2020, ako aj iných koncepčných dokumentov by to predstavovalo želateľný jav, vytvárajúci súkromný nájomný sektor, prispievajúci na zvýšenie dostupnosti bývania.

Prvým je zodpovednosť za svoj majetok a adekvátny podiel na starostlivosti o bytový dom. Predovšetkým pri správe a pri rozhodovaní prenechávajú vlastníci rozhodovanie na nájomníkov prostredníctvom splnomocnenia. Je však pri takomto prenose výkonu vlastníckych práv skutočne zabezpečené, aby nájomník rozhodoval iba v záujme vlastníka, resp. Ďalším otáznikom je vzájomné spolužitie v bytovom dome. Na základe skúseností vieme, že vzájomné rešpektovanie a prispôsobenie sa pravidlám fungovania bytového domu predstavuje veľký problém. Dokonca z viacerých diskusií s obyvateľmi bytových domov, so správcami bytových domov a s ďalšími partnermi, ktorí pôsobia v tejto oblasti, vyplýva, že samotný domový poriadok je len akousi „povinnou jazdou“. V tejto súvislosti rád používam ako príklad zákaz fajčenia v reštaurácii. Všetci, ktorí sa v nej chcú nachádzať, sa musia jednoducho tomuto pravidlu prispôsobiť.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta dôchodok na Slovensku?

Nerád by som však generalizoval a ani nie je mojím cieľom hádzať všetkých do jedného vreca. Ale z podnetov verejnosti, s ktorými sa stretávame, niekedy vychádzajú na svetlo úplne absurdné, flagrantné porušovania nielen domového poriadku, ale aj skutky, ktoré sa priečia zdravému rozumu. Predstavte si, že by sa v bytovom dome takto zachovali všetci vlastníci. Dôsledkom takého správania by mohlo byť také statické porušenie stavebných konštrukcií bytového domu, ktoré by mohlo skončiť až jeho deštrukciou.

Ekonomická Zodpovednosť a Fond Opravy

Poďme radšej k najpodstatnejšej časti zodpovednosti vlastníka, ktorá môže prispieť ku skvalitneniu bývania. Dostatok týchto zdrojov predstavuje základný predpoklad na dlhodobé udržiavanie kvalitného bývania, v prípade potreby väčších investícií s cieľom obnovy a modernizácie bytových domov. Súbor vyššie spomínaných elementov núti vlastníka, aby sa správal primerane zodpovedne a nenechával riešenia iba na iných.

Kvalita Bývania a Vzájomné Vzťahy

Cieľom každého vlastníka, resp. obyvateľa bytového domu by malo byť kvalitné a spokojné bývanie, ktoré vytvára predpoklad na vlastnú realizáciu a prispieva k zdravému životnému prostrediu. Jednoducho by sa dalo povedať, nerob susedom to, čo nechceš, aby susedia robili tebe. Veľa parametrov bývania v bytovom dome je determinovaných finančnými možnosťami vlastníkov. V niektorých situáciách nám však ani dostatok finančných zdrojov nemusí zaručiť spokojné bývanie. Preto pri posudzovaní kvality bývania začnime každý sám sebou. Niekedy aj veľmi malá zmena dokáže výrazne ovplyvniť výsledný efekt hodnotenia kvality bývania.

Vlastníctvo Zaväzuje: Starostlivosť o Spoločný Majetok

Vlastníctvo zaväzuje, čo znamená, že vlastník (a rovnako aj spoluvlastník) je povinný sa o svoju vec riadne starať. Ak ste spoluvlastníkom bytového domu, ste povinný sa podieľať na údržbe, opravách a prípadných výmenách spoločných častí a zariadení domu. Na tejto údržbe, opravách a prípadných výmenách sa spoluvlastníci podieľajú práve prostredníctvom povinných príspevkov do fondu opráv.

O výške príspevkov rozhodujete ako vlastníci bytov a nebytových priestorov zákonom predpísaným spôsobom demokratickým hlasovaním. Na prijatie rozhodnutia je určený minimálny potrebný počet hlasov, takže sa nemôže stať, že o výške príspevkov rozhodne len určitá malá skupina vlastníkov. Príspevky musia byť závislé od výmery podlahovej plochy jednotlivých bytov a nebytových priestorov, musia zohľadniť, ako sa jednotlivé druhy priestorov (bytové a nebytové) podieľajú na využívaní spoločných častí a zariadení domu a napokon musia byť určené primerane podľa potrieb opráv a údržby v dome, teda tak, aby sa na jednej strane neakumulovalo vo fonde opráv zbytočne veľa prostriedkov a na strane druhej ani tak málo, aby to nestačilo na nevyhnutnú minimálnu údržbu a revízie.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o "bez agendy dôchodkového poistenia"

Obmedzenia Vlastníckeho Práva

Mnohí vlastníci sa cítia obmedzení rôznymi predpismi a nariadeniami, ktoré zasahujú do ich vlastníckeho práva. Odvolávajú sa pri tom na "nedotknuteľnosť vlastníctva". Je však vlastníctvo skutočne "nedotknuteľné"?

Niektoré ľudskoprávne dokumenty hovoria o nedotknuteľnosti vlastníctva, Ústava SR ale tento pojem neobsahuje. Naša ústava upravuje právo všetkých vlastniť majetok, no súčasne uvádza, že vlastníctvo zaväzuje a sú s ním spojené aj povinnosti. Napríklad zákaz zneužitia vlastníctva proti právam iných a proti verejným záujmom chránených zákonom, ako aj zákaz výkonu vlastníckeho práva, ktorým by sa poškodzovalo ľudské zdravie, príroda, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Ústava taktiež uvádza, že medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených ústavou len zákonom. Občiansky zákonník uvádza, že vlastnícke právo sa realizuje len v medziach zákona.

Príklady Obmedzení Vlastníckeho Práva

Slovenský právny poriadok obsahuje mnoho zákonov, ktoré najčastejšie vo forme zákazov a povinností obmedzujú vlastnícke právo. Ide napríklad o tieto obmedzenia:

• zákaz drobenia pozemkov,
• zákonné vecné bremená (napr. zákon o energetike),
• povinnosť predávať nehnuteľnosť písomnou zmluvou,
• nevyhnutnosť zapísať zmenu vlastníka nehnuteľnosti do katastra,
• povinnosť dodržať náležitosti zmluvy o prevode bytu,
• zákaz obťažovať suseda nadmerným hlukom,
• povinnosť rešpektovať územný plán pri povoľovaní stavieb a mnohé ďalšie.

Ide teda o zákonné obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré sú v súlade s Ústavou SR. Tieto obmedzenia zabraňujú, aby sa vlastnícke právo zneužilo proti verejným záujmom chráneným zákonom. V prípade územného plánu sa chráni najmä verejný záujem na kvalitnom životnom prostredí. Napĺňa sa tým nielen funkcia územného plánu, ale práva všeobecne, keďže právo existuje práve preto, aby regulovalo ľudské správanie za účelom verejného dobra (verejného záujmu). Pri zákonných obmedzeniach teda vždy ide o verejný záujem a netreba ho nijako dokazovať.

Ďalším príkladom zákonného obmedzenia vlastníckeho práva je povinnosť zapisovať predaj nehnuteľnosti do katastra. V tomto prípade sa prejavuje verejný záujem na tom, aby bola pri nakladaní s nehnuteľnosťami zabezpečená väčšia právna istota a nevznikalo príliš veľa sporov. To sa zabezpečuje zverejňovaním údajov katastra, ako aj tým, že kataster kontroluje, či boli pri predaji nehnuteľnosti dodržané právne predpisy.

Prečítajte si tiež: Strata spôsobilosti na právne úkony

Obmedzenie Vlastníckeho Práva Zákonom a Rozhodnutím

Podľa ústavy možno medze základných práv (vrátane vlastníckeho práva) obmedziť iba zákonom. Ak by sme Ústavu SR vykladali doslovne, územné plány by nemohli obmedzovať vlastnícke právo a určovať, kde sa môže uskutočňovať výstavba alebo iná činnosť. Zároveň by však pri tomto výklade nebolo možné ani vydanie niektorých rozhodnutí (napríklad územného rozhodnutia), ktoré tiež nie sú zákonom, no obmedzujú vlastnícke právo (v územnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť napríklad požiadavky na architektonické riešenie stavby).

Ak teda obce ako stavebné úrady majú právomoc obmedzovať vlastnícke právo prostredníctvom rozhodnutí vydaných na základe zákona, nie je racionálny dôvod, aby obec ako samosprávny celok nemala možnosť obmedzovať vlastnícke právo prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia vydaného na základe zákona. Napokon, samotný územný plán obmedzuje vlastnícke právo nepriamo, prostredníctvom zákona.

Územný plán je určitá predstava o rozvoji územia, ktorá slúži ako inštrukcia pre stavebný úrad, stavebníka aj projektanta stavby. Povinnosť riadiť sa územným plánom však nevyplýva z územného plánu, ale zo Stavebného zákona. Je to podobné, ako pri technických normách, alebo pri vyhláške o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorá taktiež nie je zákonom, no svoju záväznosť od zákona odvodzuje. Rovnakým spôsobom Stavebný zákon odkazuje na územný plán a ukladá povinnosť dodržiavať ho pri povoľovaní stavieb, čím mu v podstate prepožičiava silu zákona.

Územný Plán a Vyvlastnenie

Územný plán obce, presnejšie jeho záväzná časť, je schvaľovaný všeobecne záväzným nariadením, t. j. vo forme právneho predpisu. Povinnosť rešpektovať územný plán vyplýva zo Stavebného zákona, prostredníctvom ktorého územný plán určuje práva a povinnosti vlastníka a tým určuje zákonný obsah (rozsah) vlastníckeho práva, t. j. jeho zákonné medze.

Na druhej strane vyvlastnenie a nútené obmedzenie vlastníckeho práva predstavujú obmedzenie alebo odňatie zákonom vymedzeného obsahu vlastníckeho práva, ktoré sa realizujú vo forme individuálneho právneho aktu (napr. rozhodnutím okresného úradu o vyvlastnení). Schválením územného plánu sa zákonný obsah (rozsah) vlastníckeho práva určuje, kým v prípade vyvlastnenia sa mení nositeľ vlastníckeho práva (obsah sa nemení) a v prípade núteného obmedzenia vlastníckeho práva sa obmedzuje zákonný obsah vlastníckeho práva (ktorý už bol určený zákonom a sprostredkovane aj územným plánom). Územný plán teda nie je formou vyvlastnenia, ani núteného obmedzenia vlastníckeho práva.

Rozdiely Medzi Územným Plánom, Vyvlastnením a Obmedzením Vlastníckeho Práva

Vyvlastnenia a nútené obmedzenie vlastníckeho práva sa od územného plánu odlišujú týmto:

1. Rozdielna forma - územný plán je normatívny právny akt (právny predpis), ktorý svoju záväznosť odvodzuje od zákona, kým vyvlastnenie a nútené obmedzenie vlastníckeho práva sa uskutočňuje vo forme individuálneho právneho aktu, t. j. rozhodnutia.
2. Rozdielne účinky - schválením územného plánu sa nepriamo určuje zákonný obsah (rozsah) vlastníckeho práva, a to komplexne v celom území. Vyvlastnením sa nemení obsah vlastníckeho práva, ale osoba vlastníka, a to iba vo vzťahu k určitému čiastkovému zámeru (napr. z dôvodu výstavby diaľnice). V prípade núteného obmedzenia vlastníckeho práva sa obmedzuje zákonný obsah vlastníckeho práva, ale opäť len vo vzťahu k určitému čiastkovému zámeru.
3. Povinnosť náhrady - za vyvlastnenie a nútené obmedzenie patrí náhrada, za obmedzenia vyplývajúce z územného plánu podľa platnej právnej úpravy náhrada nepatrí.
4. Preukazovanie verejného záujmu - pri obmedzeniach vyplývajúcich z územného plánu nie je potrebné dokazovať verejný záujem, keďže zákon (od ktorého územný plán odvodzuje svoju záväznosť) ako aj samotný územný plán sú prejavy vôle ľudu (jeho zástupcov) a vždy reprezentujú verejný záujem.

Možnosť Požadovať Náhradu za Obmedzenia

Územný plán teda nie je možné považovať za vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva podľa Ústavy SR, a teda je len na vôli zákonodarcu, či za tieto obmedzenia poskytne náhradu alebo nie. V súčasnosti ju neposkytuje.

Judikatúra a Vlastnícke Právo

Z judikatúry vyplýva, že zákonné určenie charakteru a účelu pozemku môže ovplyvňovať jeho cenu, nie je však obmedzením vlastníckeho práva. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody.

Diskusia o Územnom Pláne a Intertemporálnych Ustanoveniach

Územné plánovanie má prospektívny charakter, rieši a upravuje vzťahy do budúcnosti tak, aby mohlo dochádzať k rozvoju daného územia. Ak bol územný plán prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, tak sa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti nastávajú účinky nepravej retroaktivity tak, že ešte právoplatne neskončené konania nesmú byť v rozpore s jeho záväznou časťou. Je potrebné zdôrazniť, že dobromyseľnosť účastníka sa týka predovšetkým skutkových okolností prípadu a nemožno sa jej dovolávať ohľadne povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré nadobudlo účinnosť v priebehu odvolacieho konania.

Zdá sa, že pri zmenách hmotnoprávnych noriem v správnom práve intertemporálne ustanovenia spravidla ustanovujú, že žiadosti v už prebiehajúcich konaniach sa posudzujú podľa doterajšej úpravy. Ak podám žiadosť o vydanie verejnoprávneho oprávnenia, na ktoré pri splnení hmotnoprávnych podmienok je právny nárok, môžem legitímne očakávať, že oprávnenie mi bude vydané. Momentom podania žiadosti som totiž splnil všetky podmienky, ktoré zákon pre vydanie daného oprávnenia predpokladá. Skutočnosť, že počas trvania správneho konania (ktorého dĺžku som spravidla ani nemohol priamo ovplyvniť) dôjde k zmene hmotnoprávnej úpravy, by nemala zasahovať do mojej pozície. Preto by som ako defaultné pravidlo pri absencii intertemporálnych ustanovení v správnom práve hmotnom argumentoval, že už prebiehajúce konania sa majú dokončiť podľa doterajších predpisov.

Ak intertemporálne ustanovenia daného predpisu výslovne ustanovujú, že aj prebiehajúce konania sa majú dokončiť podľa nových predpisov, ide o separátnu diskusiu. Túto intertemporálnu úpravu by bolo potrebné preskúmať z hľadiska súladu s Ústavou a zrejme by niektorých prípadoch takáto úprava mohla byť odôvodnená. Avšak pri absencii intertemporálnej úpravy by som argumentoval akousi variáciou zásady in dubio mitius alebo in dubio pro libertate - teda v prospech pozície občana, ktorý v čase iniciovania správneho konania mal dôvod legitímne očakávať, že ak spĺňa v tom čase účinné hmotnoprávne podmienky, bude jeho žiadosti vyhovené.

Príklady z Praxe: Obmedzenia Vlastníckeho Práva

Skúsim povrchný príklad - kúpite si auto diesel, v dobrej viere predpokladáte, že ním budete jazdiť kam potrebujete. Samospráva sa rozhodne obmedziť vjazd dieselov do centra mesta. Obmezí Vaše právo užívať automobil. Skúsim príklad z praxe - kúpite si pozemok s právom výstavby na 50% plochy pozemku. Podáte si žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere. Počas konania však nadobudne platnosť a účinnosť nový územný plán, ktorý po zohľadnení všetkých územnoplánovacích podkladov výstavbu na Vašom pozemku zakazuje. Dôvod na vyvlastnenie nie je. Ale dôvod na zákaz výstavby môže byť rôzny (ochranné pásmo, zosuvové územie, záplavové územie … )Ktoré právo má prednosť? Právo vlastníka, ktorý v čase podania žiadosti spĺňal podmienky pôvodného územného plánu? Alebo má prednosť verejný záujem, vyjadrený pravidlami v novom územnom pláne?

Možno nejestvuje paušálna odpoveď ako riešiť všetky prípady rovnakým postupom. Prechodné ustanovenia stavebných predpisov riešia len ktoré procesné postupy sa použijú pre už začaté konania. Legislatíva však nerieši ktoré konania budú posúdené s predošlým, už neplatným územným plánom. Platí teda, že rozhodnute správneho orgánu musí byť v súlade s platným a účinným územným plánom, čiže s verejným záujmom, v čase jeho vydania.

Vlastnícke Právo a Verejný Záujem

Staviate proti sebe vlastnícke právo a obmedzenia vo verejnom záujme. Avšak tieto obmedzenia sú súčasťou obsahu vlastníckeho práva ("vlastnícke právo zaväzuje"). Takže nejede o nejaké dve odporujúce si normy či práva, ale stále o to isté vlastnícke právo, ktoré je vo verejnom záujme obmedzené od počiatku a aj následnými zmenami predpisov. Zákon vymedzuje v akom rozsahu môže vlastník vykonať svoje právo a a aké práva a povinnosti sa s vlastníctvom spájajú. Jednou z povinností je aj dodržať územný plán, teda normu ktorá v danom území môže definovať ďalšie obmedzenia. Územný plán je ako akýkoľvek iný predpis - zavádza sa práve na to aby zavádzal nové práva a povinnosti a vždy je niekto po jeho prijatí obmedzený alebo prípadne sa jeho oprávnenia rozširujú.

Vlastníctvo ako Zodpovednosť: Kultúrnosť a Charakter Krajiny

Nepatrím medzi tých čo si myslia že najlepším vlastníkom je štát. Nie je lebo vo svojej anonymnosti nenesie za vlastníctvo nijakú osobnú neprenosnú zodpovednosť. Pokladám vlastníctvo za jedno zo základných ľudských práv a slobôd. Nepatrím však ani medzi tých čo si myslia že majiteľ si môže robiť so svojím vlastníctvom čo chce. To je otázka kultúrnosti a charakteru krajiny. Preto ma tak znepokojuje keď vidím ako barbarsky sa v poslednom čase správajú vlastníci k svojmu majetku a to bez ohľadu na to či ide o súkromných vlastníkov samosprávu alebo štátnu správu.

Základná je otázka prečo sa dnes môžu ničiť hodnoty ktoré sa kultivovali stáročia? Odpovedí je niekoľko. Prvá sa týka pôvodu dnešného majetku a spôsobu jeho nadobudnutia. Za posledných sedemdesiat rokov bola najčastejšou formou pri rozsiahlych zmenách majetku krádež. Začala sa arizáciou pokračovala znárodnením a notoricky sa zopakovala v privatizácii. Cez predaj podnikov až po dnešné Interblue spočíva v obrovskom nepomere medzi predajnou a kúpnou cenou a spája sa s korumpovaním štátnej a samosprávnej moci. Majetok chápu novovodobí kondotiéri ako korisť a narábajú s ním ako dobyvatelia na spálenom území.

Druhá odpoveď sa týka základnej miery kultúrnosti spoločnosti a ľudského charakteru. Noví majitelia sa správajú ako novodobí barbari. Beztrestnú nekultúrnosť prejavujú nehanebne ako v Ríme cisára Calligulu - to je prípad nezmyselného snežného póla na Štrbskom plese. Ani táto odpoveď však nie je uspokojivá. Bavili sme sa o tom s Ernestom Valkom a aký je už páv povedal: „Cha to je jednoduché - článok 20 bod (3) Ústavy: Vlastníctvo zaväzuje.“ Mieru kultúrnosti nestanovuje zaopatrovateľský štát ktorý v anonymite opatrení a nariadení nie je a nemôže byť zo svojej povahy sociálny. Sociálnu mieru kultúrnosti tvorí sama povaha vlastníctva. Ústava slobodného štátu to potom zakotvuje ako základné ľudské právo.

Vlastníctvo nemožno nechať beztrestne schátrať ako pri zakladaní požiarov aby sa mohli bez povolenia búrať budovy nemožno ho zneužívať na ujmu práv iných ako na bratislavskom nábreží okolo PKO jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie ako v prípade pezinskej skládky ani prírodu ako pri tatranskej zonácii ako aj kultúrne pamiatky architektúru tvoriacu našu kultúrnu pamäť životné prostredie a tvár krajiny.

Spoluvlastníctvo: Podielové a Bezpodielové

Spoluvlastníctvo môže byť podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Pojem spoluvlastníctvo je upravené v Občianskom zákonníku. Vlastníkom veci môže byť jedna alebo viacero osôb. V prípade, ak nejakú vec vlastní jedna osoba, ide o výlučné vlastníctvo. Formy spoluvlastníctva poznáme dve, ide o podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo, tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Tu treba uviesť, že bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť, ako je z jeho samého názvu zrejmé, iba medzi manželmi. Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi fyzickými osobami, medzi fyzickými osobami a právnickými osobami a medzi fyzickými osobami a štátom, ktorý sa môže stať podielovým spoluvlastníkom najmä na základe dedenia, darovania, prípadne na základe prepadnutia spoluvlastníckeho podielu uložením trestu prepadnutia majetku podľa príslušného paragrafu Trestného zákona.

Práva a Povinnosti Vlastníka

Základným predpokladom výkonu vlastníckeho práva je, že jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Znamená to, že vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránených zákonom. V Občianskom zákonníku je priamo obmedzený výkon vlastníckeho práva, kde vlastník vecí sa musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

#

tags: #vlastnictvo #zavazuje #vyznam