Ako zvládnuť prácu a starostlivosť o dieťa s poruchou učenia

Špecifické vývinové poruchy učenia predstavujú výzvu pre rodiny aj pre vzdelávací systém. Tento článok sa zameriava na to, ako zvládnuť prácu a starostlivosť o dieťa s poruchou učenia. Poskytuje praktické rady a stratégie pre rodičov a učiteľov, ako podporiť rozvoj detí s dyslexiou, dysgrafiou, dysortografiou, dyskalkúliou, ADHD a ďalšími poruchami. Cieľom je pomôcť deťom dosiahnuť úspech v škole a v živote, a zároveň minimalizovať stres a frustráciu pre všetky zúčastnené strany.

Identifikácia a pochopenie porúch učenia

Ak má vaše dieťa niektorú z porúch učenia, pravdepodobne vám to prezradí samo - nepriamo svojím správaním alebo výsledkami v škole. Avšak nie pri každej zmene správania či zhoršení známok musí ísť automaticky o špecifickú poruchu. Pokiaľ u vás začalo vznikať podozrenie, že by vaše dieťa mohlo mať poruchu učenia, pravdepodobne vo vašej domácnosti prišlo k jednému z týchto dvoch scenárov. Buď ste si najprv začali všímať zmeny a poruchy správania, a neskôr prišlo zlyhávanie v učení.

Zlyhávanie či zaostávanie za spolužiakmi patria medzi príznaky špecifickej poruchy učenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú sebaúctu dieťaťa. Tieto príznaky sú prirodzenou reakciou dieťaťa na to, keď samé vníma vlastné nedostatky a takisto aj negatívne hodnotenie svojej osoby od okolia - učiteľov, rodičov a spolužiakov. Je potrebné si uvedomiť, že takéto deti sú neustále vystavované stresu, sú často sklamané samy sebou, cítia beznádej a čím viac neúspechov majú, tým ťažšie sa z tohto kruhu dostávajú von. Práve preto potrebujú starostlivých, pozorných a chápavých rodičov. Ak chcete dieťaťu pomôcť, v prvom rade musíte čím skôr spoznať, či a akú poruchu má.

Typy porúch učenia

Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod.

Medzi najčastejšie poruchy učenia patria:

Prečítajte si tiež: Bývanie po rozvode: Ako je to s domom?

• Dyslexia (porucha čítania): Porucha postihuje rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu. Dieťa lúšti písmená, hláskuje, viazne spájanie písmen do slabík a slabík do slov. Dlho slabikuje, domýšľa slová, zamieňa písmená. Najčastejšie tvarovo a zvukovo podobné.
• Dysgrafia (porucha písania): Je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú (formálnu stránku) písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní.
• Dysortografia (porucha pravopisu): Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov.
• Dyskalkúlia (porucha matematických schopností): Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie, s výnimkou matematického faktora. Dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi. Matematickou manipuláciou rozumieme tvorenie skupín podľa nejakého spoločného znaku napr.
• ADD/ADHD (syndróm deficitu pozornosti s hyperaktivitou alebo bez nej): Patria do skupiny porúch správania. Ide o deti s priemernou až nadpriemernou inteligenciou, ktoré trpia poruchami učenia a správania v rozsahu od miernych po ťažké.

Príznaky porúch učenia

Príznaky porúch učenia sa môžu líšiť v závislosti od typu poruchy a veku dieťaťa. Medzi bežné príznaky patria:

• Ťažkosti s čítaním a porozumením textu
• Problémy s písaním a pravopisom
• Ťažkosti s matematikou a počítaním
• Problémy so sústredením a pozornosťou
• Hyperaktivita a impulzivita
• Ťažkosti s organizáciou a plánovaním
• Problémy s jemnou a hrubou motorikou
• Emočné problémy a problémy v správaní

Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, ak zistíte, že Vaše dieťa má ťažkosti s osvojením si písania, čítania, počítania a nachádzate v jeho prejavoch niektoré príznaky porúch učenia, oslovte triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga. Tí Vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú Vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu reedukáciu a terapiu (nápravnú starostlivosť).

Stratégie pre rodičov

Prvou úlohou dospelých osôb v okolí dieťaťa je povzbudiť jeho narušené sebavedomie a sebadôveru. Empatickým správaním mu preto pomôžete najviac. Zlyhávanie v učení a vo vzťahoch s ľuďmi v okolí je pre dieťa veľmi nepríjemné až bolestivé. V tomto procese by ste nemali vynechávať učiteľa, práve naopak - do riešenia problému by ste ho mali zahrnúť.

Komunikácia a spolupráca

Dôležitá je komunikácia s učiteľmi, špeciálnymi pedagógmi a ďalšími odborníkmi. Pravidelné stretnutia a otvorená komunikácia pomáhajú zabezpečiť, aby všetci pracovali na spoločných cieľoch. Spolupráca medzi školou a rodinou je kľúčová pre úspech dieťaťa.

Podpora a povzbudzovanie

Povzbudenie, pochvala a ocenenie sú dôležité pre budovanie sebavedomia dieťaťa. Pripravte činnosti, ktoré by dieťa mohlo urobiť dobre a potom využiť pochvalu a ocenenie. Zamerajte sa na silné stránky dieťaťa a pomôžte mu rozvíjať jeho talenty.

Prečítajte si tiež: Širšie súvislosti

Stanovenie pravidiel a režimu

Stanoviť si systém, poriadok a pravidlá pre prácu s dieťaťom. Dovoľte dieťaťu, aby sa na určovaní pravidiel mohlo podieľať. Pravidlá dajte na viditeľné miesto. Pred konkrétnou úlohou si dané zásady zopakujte. Pravidelný režim je pre dieťa dôležitý, nekľud je často vyvolaný neistotou, očakávaním niečoho neznámeho. Deti potrebujú stereotypy, rituály, ktoré prehlbujú ich pocit bezpečia, čo je jedna zo základných ľudských psychických potrieb. Ak je nemožné režim dodržať, je vhodné dieťa dopredu informovať, čo sa bude diať a čo sa od neho očakáva. Časté a náhle zmeny neprispievajú k ukľudneniu.

Vytvorenie vhodného prostredia na učenie

Pomôžte dieťaťu s úpravou pomôcok a priestoru, napr. tým, že pomôcky pre príslušný predmet obalíte do rovnako farebných papierov. Vylúčiť všetky vedľajšie rušivé vplyvy, ak je to možné. S dieťaťom pracujeme len pri dobrom sústredení. Dlhšiu dobu môžeme pracovať s dieťaťom len vtedy, keď má záujem, ktorý podnecuje a udržuje pozornosť. Zasadací poriadok v triede /domáce miesto na prípravu do školy/ - miesto, kde jeho pozornosť je čo najmenej odpútavaná vedľajšími rušivými podnetmi /nástenky, okno, stôl učiteľa../. Osvedčila sa prvá lavica, sám v lavici, kľudné okolie. Nevyhnutné pomôcky na pracovnom stole - ostatné veci odložiť.

Práca s poruchou pozornosti a hyperaktivitou

• Krátke úlohy a prestávky: Málo a často, zamestnávať dieťa krátkymi úlohami. Týmto deťom vyhovuje skôr učenie nárazového typu, ako sústavné zaťažovanie pozornosti. Pri práci je potrebné dávať prestávky, úlohy rýchlejšie striedať.
• Pohybové uvoľnenie: Dbať na pohybové uvoľnenie dieťaťa, ak je to vhodné, dovoľte mu pri práci stáť, ležať, kľačať atď.
• Relaxácia a dychové cvičenia: Dostatok priestoru venovať aj odpočinku, relaxácii /položiť hlavu, zvrieť oči, ľahnúť si na koberec../. Vhodné sú aj dychové a uvoľňujúce cvičenia.
• Striedanie činností: Na ovplyvnenie aktivity dobre pôsobí striedanie činností /interval 5 - 10 až 15 min./ Pri striedaní nesmie nasledovať činnosť podobného druhu, dlhšie práce rozdeliť a vložiť inú činnosť, potom sa vrátiťk pôvodnej na dokončenie.

Špeciálne pomôcky a terapie

V dnešnej dobe poznáme veľa možností, ako podporiť rozvoj kognitívnych schopností detí s poruchami učenia či správania.

• Pohybová terapia: Táto forma rozvíja kognitívne schopnosti dieťaťa ako pamäť, myslenie, reč, vnímanie, predstavivosť. Správny pohybový vývin zabezpečí fungovanie kognitívnych schopností. Takáto terapia sa využíva hlavne u detí s poruchami učenia, s ADHD, autizmom a poruchami správania.
• Dramaterapia: Tzv. terapia divadlom alebo prvkami, ktorú sú spojené s divadelným umením. Tieto terapie sa využívajú aj na Slovensku a v spolupráci s odborníkmi sú v „boji“ proti poruchám učenia veľmi účinné. Sú postavené tak, aby boli aj pre najmenších zaujímavé a pútavé.

Pri výbere pomôcok je dôležité konzultovať s odborníkmi, ako sú učitelia, špeciálni pedagógovia alebo terapeuti. Každé dieťa má iné potreby a preferencie.

Riešenie emocionálnych problémov

Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní…zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí.

Prečítajte si tiež: Riaditeľky materských škôl: Prečo končia?

• Terapeutická intervencia: Využitie terapeutickej intervencie ako súčasti praktickej práce s deťmi s poruchou učenia. Menej pozornosti sa venuje problematike zvládania sekundárnych následkov porúch učenia a ich dosahu na osobnosť, motiváciu dieťaťa, jeho vzťahy a kvalitu jeho života. V súvislosti so zvládaním vyššie zmienených následkov, vstupuje do popredia potreba terapeutickej starostlivosti.
• Kognitívno-behaviorálna terapia: Ronenová (2000) vo svojom prístupe k deťom s ťažkosťami v oblasti učenia preferuje a uplatňuje princípy kognitívno-behaviorálnej terapie. V terapii sa zameriava na dva hlavné ciele: 1. dosiahnutie zmeny v správaní a 2. prijatie seba samého. Kognitívno-behaviorálna terapia predstavuje súbor stratégií, ktoré majú za cieľ kognitívne, emočné a sociálne zmeny a zmenu správania.

Dôslednosť a trpezlivosť

Dôležitá je dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť. V prvých dňoch Vášho úsilia o zmenu správania a dodržanie stanovených pravidiel sa určite stane, že Vaše dieťa nezareaguje podľa Vašich predstáv. Ak budete dôslední, je predpoklad, že sa v priebehu dvoch týždňov dočkáte pozitívnych zmien. Po uplynutí niekoľkých ďalších týždňov sa pokrok zase zastaví. Vaše dieťa bude opäť skúšať, čo si môže dovoliť. Tiež môže dôjsť k regresii. Niekedy môžete mať pocit, že postupujete systémom jeden krok vpred, dva vzad. Naučme sa ťažkosti predvídať, predchádzať nevhodnému správaniu zo strany dieťaťa. Dôležité je to najmä pri výletoch, rodinných návštevách, v divadlo atď.

Stratégie pre učiteľov

Skutočná kvalita učiteľa sa prejaví práve v tom, aký postoj zaujme k problémovému dieťaťu. Každý žiak s poruchami učenia, určitými príznakmi porúch, prípadne niektorými prejavmi správania, si vyžaduje od učiteľa i rodiča cielenú premyslenú starostlivosť, trpezlivosť a pomoc. Je to zväčša beh na dlhšie trate.

Individualizácia výučby

Každé dieťa je svojim spôsobom originálne, neexistuje jeden jednoduchý predpis, ako s týmito deťmi pracovať. Vždy je nutné vychádzať z konkrétneho prípadu, metódy a formy individualizovať. Citlivo individualizovať výber prostriedkov a metód, ktorými chceme zaistiť úspešnosť žiakov s poruchami učenia. Dať žiakovi k dispozícii pomôcky, ktoré mu pomôžu prekonať prejavy špecifickej poruchy učenia (napr.

Vzdelávanie integrovane

Žiak s poruchou učenia sa vzdeláva v bežnej triede formou integrácie - začlenenia, reedukačnú (nápravnú) starostlivosť realizuje školský špeciálny pedagóg, ak škola nezamestnáva špeciálneho pedagóga, žiak dochádza na reedukačné cvičenia do centra poradenstva (CPPPaP, CŠPP), má vypracovaný Individuálny vzdelávací program (IVP), učiteľ volí primerané metódy a formy preverovania vedomostí žiaka, rešpektuje Metodický pokyn na hodnotenie žiakov základnej školy schválený MŠ SR (Príloha č. 2 - Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole).

Hodnotenie a klasifikácia

Pravidelné cvičenia, ale i bežné písomné práce a ústne odpovede, sú v škole hodnotené. Zo strany učiteľa je dôležité dať dieťaťu najavo, že hodnotenie je prirodzeným ukončením každej činnosti. Je obzretím sa za seba, súhrnným pohľadom na vykonané dielo. Hodnotenie v tom najširšom zmysle je vlastne porovnávaním, rozlišovaním lepšieho a horšieho výkonu. Pri hodnotení treba brať ohľad na postihnutie. U dieťaťa s poruchou učenia však ide o porovnanie vlastného výkonu (predtým a teraz), nie o porovnanie s výkonmi ostatných spolužiakov. Cieľom hodnotenia každého žiaka by malo byť motivovanie k lepšiemu výkonu. Žiak s poruchami učenia sa dopracuje k svojim výkonom zväčša ťažšie ako iní spolužiaci. O to citlivejšie vníma hodnotenie svojej práce. Nezabúdajme, že žiaka s vývinovými poruchami učenia treba v prvom rade iným spôsobom vzdelávať, až potom inak hodnotiť.

• Pravidlá pre učiteľa:

  • Dajme žiakovi možnosť zažiť úspech.
  • Oceňujme jeho snahu.
  • Postupujme so žiakom po malých krokoch, aby sme ho mali za čo pochváliť. Je to posilnenie jeho sebavedomia a motivácia k ďalším aktivitám.
  • Malé kroky nám pomôžu včas a presnejšie identifikovať problém.
  • Zo zistených chýb vychádzame pri tvorbe ďalších cvičení, s cieľom trénovať to, v čom žiak zlyháva.
  • Žiak má od začiatku poznať jasné pravidlá, čo v danej úlohe sledujeme, čo v rámci jeho poruchy tolerujeme a čo nie.
  • Jednotlivé chyby a nedostatky v hodnotenej práci si vždy spo- lu so žiakom vysvetlíme.
  • Známka nie je trest.

• Všeobecné zásady hodnotenia:

  • Učiteľ rešpektuje psychický a fyzický stav žiaka, závažnosť poruchy, ktorá má vplyv na úroveň a výsledky jeho práce v príslušnom predmete.
  • Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.
  • Pri hodnotení a klasifikácii žiaka je nevyhnutné postupovať podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga.
  • O spôsobe a možnostiach hodnotenia a klasifikácie triedny alebo vyučujúci učiteľ informuje zákonného zástupcu žiaka s vývinovými poruchami učenia po konzultácii so špeciálnym pedagógom.
  • Učiteľ taktne posudzuje úroveň vedomostí žiaka nielen v porovnaní s rovesníkmi, ale najmä v porovnaní s uplynulým obdobím, s ohľadom na predchádzajúce výkony samotného žiaka.

• Hodnotenie pri rôznych poruchách:

  • Žiakovi s dysgrafiou a dysortografiou umožňujeme prejavovať svoje vedomosti najmä ústnou formou. Pri písomnom prejave sa zameriavame na hodnotenie obsahovej stránky. V odôvodnených prípadoch ťažkej dysgrafie je vhodné vo vyšších ročníkoch tiež písanie na počítači.
  • Žiakovi s dyslexiou sprístupníme zadanie úlohy v zvukovej podobe v tých predmetoch a úlohách, kde sa od žiaka vyžaduje presné porozumenie písanému zadaniu (napr. slovné úlohy z matematiky, fyziky a pod.).
  • Žiak s dyslexiou, dysgrafiou, dysortografiou môže písať diktát alebo byť skúšaný písomnou formou z rôznych gramatických javov len za podmienky, ak bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi. Diktát hodnotíme slovne, spravidla vyčíslením počtu chýb, a pri hodnotení spolupracujeme so žiakom.
  • Pri súhrnnom vyjadrení hodnotenia žiaka s dyslexiou, dysgrafiou a dysortografiou známkou v predmete slovenský jazyk a cudzí jazyk berieme do úvahy výsledky, ktoré žiak dosahuje s pomocou kompenzačných pomôcok rovnocenne s výsledkami ostatných žiakov.
  • Žiakovi s dyskalkúliou umožníme používanie kompenzačných pomôcok podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga. Výsledky, ktoré žiak dosahuje týmto spôsobom, posudzujeme rovnocenne s výsledkami ostatných žiakov.
  • Žiakovi s vývinovými poruchami učenia pri overovaní vedomostí formou samostatnej práce s textom, vypracovávaní testov a pod. vo všetkých vyučovacích predmetoch poskytujeme dlhší čas ako ostatným žiakom.
  • Ak závažná vývinová porucha učenia nedovoľuje žiakovi zvládnuť cudzí jazyk, môže riaditeľ školy rozhodnúť o oslobodení žiaka od štúdia cudzieho jazyka. K rozhodnutiu pristúpi na základe odporúčania špeciálneho pedagóga a vyjadrenia zákonného zástupcu žiaka.
  • Pri hodnotení a klasifikácii u žiaka s vývinovými poruchami učenia hodnotíme jeho čiastkové výsledky podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Pri súhrnnom hodnotení sa o. i. zohľadní i jeho prístup k školskej práci v príslušnom predmete, ako aj domáca príprava na vyučovanie.

Metódy a stratégie výučby

• Vizuálne pomôcky: Používanie vizuálnych pomôcok, ako sú grafy, schémy a obrázky, môže pomôcť deťom lepšie porozumieť učivu.
• Multisenzorický prístup: Zapojenie viacerých zmyslov (zrak, sluch, hmat, pohyb) pri učení môže zlepšiť zapamätávanie a porozumenie.
• Práca s textom: V predmetoch, kde je žiak závislý na čítaní textu (prírodoveda, vlastiveda, geografia, dejepis, literatúra…) častejšie kontrolovať pochopenie textu, vyznačovať žiakovi najdôležitejšie fakty. Naučiť žiaka a jeho rodičov takto postupovať pri domácej príprave.
• Štruktúrovaný prístup: Poskytovanie jasných a štruktúrovaných inštrukcií môže pomôcť deťom s poruchami pozornosti a organizácie.

Využitie informačných technológií

Využívanie informačných technológií, ako sú počítače, tablety a špeciálny softvér, môže uľahčiť učenie a kompenzovať ťažkosti spojené s poruchami učenia.

Podpora sociálnych vzťahov

Podpora sociálnych vzťahov a inklúzie v triede je dôležitá pre budovanie sebavedomia a sociálnych zručností detí s poruchami učenia.

Prevencia negatívnych postojov

Nepripustite, aby u dieťaťa vznikol pocit menejcennosti. Dieťa si veľmi citlivo uvedomuje, že aj napriek snahe nedokáže to, čo ostatné deti. Nie je vhodné za prejavy hyperaktivity sa posmievať, trestať, mentorovať, dávať za príklad iného spolužiaka. Je potrebné naopak dať dostatok príležitostí k pohybovému uvoľneniu počas prestávok v učení, počas vyučovacej hodiny - zotrieť tabuľu, zobrať zošity, poliať kvety, odovzdať odkaz v inej triede, prebehnúť sa, zacvičiť si, zahrať krátku pohybovú hru. V škole je vhodné, aby dieťa sedelo čo najbližšie k učiteľovi, pokiaľ možno samo v lavici. Niektoré deti sa snažia upútavať pozornosť spolužiakov negatívnymi reakciami, provokovaním učiteľa, šaškovaním, atd. Je výborné, ak naučíme žiakov na tieto prejavy nereagovať. Skúsiť vysvetliť, prečo postupujeme takto, prečo potrebuje daný žiak podporu a pochopenie všetkých.

Prístup a očakávania

Podľa Matějčeka (1995) učitelia, ktorí očakávali od svojich žiakov z princípu dobré správanie a vysokú výkonnosť, sa k nim správali vrúcnejšie a láskavejšie, dôverovali im, častejšie ich povzbudzovali než učitelia, ktorí mali voči svojim žiakom negatívne očakávania.

Zdroje a podpora

Na prvom mieste je potrebné vyhľadať špeciálneho pedagóga, ktorý vás usmerní a poradí, ako máte ďalej postupovať. Ďalší odborníci, ktorí vám pomôžu pri správnom ovplyvňovaní stavu vášho dieťaťa, sú psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, neurológ a pediater. Dôležitá je ich vzájomná spolupráca takisto aj vaša aktívna komunikácia s nimi.

Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) a Centrá špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP)

Poruchy učenia patria v súčasnosti do okruhu najčastejšie riešených oblastí v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Štátny pedagogický ústav

Špecifiká vzdelávania žiakov s vývinovými poruchami učenia sú uvedené v Štátnom vzdelávacom programe pre žiakov s vývinovými poruchami učenia, ktorý schválilo MŠVVaŠ SR pod číslom 2016‑14 674/20281:15‑10F0 s platnosťou od 01. 09. 2016.

Online zdroje a literatúra

• Kuliferdo - Pracovné listy: Pracovný zošit pre žiakov 1. až 4. ročníka ZŠ na rozvíjanie špecifických funkcií - dyslexia, dysortografia, dysgrafia, dyskalkúlia.
• KAVALE-PAZLAROVÁ, M., PILAŘOVÁ, M.1999: Psychoterapeutické přístupy k dětem s LMD. Praha: Portál,1999.
• MATĚJČEK, Z. 1995: Dyslexie, specifické poruchy čtení. Jihočany: H&H, 1995.
• MIKULAJOVÁ,M. 2009: Jazykovo-kognitívne metódy prevencie a terapie dyslexie. Bratislava: Mabag, 2009.
• RONENOVÁ, T. 2000: Psychologická pomoc dětem v nesnázích. Praha : Portál, 2000.
• VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. 2011: Pedagogika pre učiteľov -2. Praha: Grada, 2011.

tags: #ako #zvládnuť #prácu #a #starostlivosť #o