Denné stacionáre v Kysuckom Novom Meste a ich hodnotenie

Úvod

Plánovanie sociálnych služieb je aktuálna téma na Slovensku, a to ako na národnej, tak aj na miestnej úrovni. Zákon o sociálnych službách upravuje komunitný rozvoj a komunitné plánovanie, kde obce vypracúvajú komunitné plány a samosprávne kraje koncepcie rozvoja sociálnych služieb. Tieto plány majú uspokojovať potreby obyvateľov v komunite a riadia sa národnými prioritami rozvoja sociálnych služieb. Dôležitým zdrojom informácií pri tvorbe týchto plánov sú validné výstupy z výskumov. Tento článok sa zameriava na hodnotenie denných stacionárov, pričom využíva dáta z výskumu realizovaného v Žilinskom samosprávnom kraji v roku 2019.

Metodológia výskumu

Výskum sa zameral na zistenie, ktoré sociálne služby (služby pre seniorov, služby pre občanov so zdravotným postihnutím a služby krízovej intervencie) občania využívajú a ako sú s nimi spokojní, a tiež o ktoré služby by mali občania záujem v najbližších 5 rokoch. Do výskumu sa zapojilo 1 840 respondentov zo Žilinského samosprávneho kraja, ktorý má 11 okresov, 19 miest a 296 obcí. Priemerný vek respondentov bol 60,33 rokov. Z hľadiska ekonomického postavenia prevažovali dôchodcovia (59,9 %) a zamestnanci (24,2 %). Väčšina respondentov žije v byte v osobnom vlastníctve (45,8 %) alebo v zariadení sociálnych služieb (32,3 %).

Využívanie a spokojnosť so sociálnymi službami

Výskum zistil, že 34 % respondentov nevyužíva žiadne poradenstvo (sociálne, právne, psychologické). Naopak, poradenstvo využíva 31,8 % respondentov, pričom najviac sú spokojní a veľmi spokojní. Z hľadiska využívania konkrétnych sociálnych služieb pre seniorov, 25,3 % využíva stravovanie pre dôchodcov, 12,2 % denný stacionár, 10,7 % denné centrum, 17 % opatrovateľskú službu, 14,4 % prepravnú službu, 10,7 % signalizáciu potreby pomoci, 12 % požičiavanie pomôcok, 9,6 % zariadenie opatrovateľskej služby na krátkodobý pobyt, 24,8 % zariadenie pre seniorov a 20,6 % špecializované zariadenie. Až 27,3 % respondentov nevyužíva žiadnu nami ponúkanú sociálnu službu. Najspokojnejší sú respondenti so zariadeniami pre seniorov, stravovaním pre seniorov a denným centrom. Naopak, najmenej spokojní sú so zariadeniami opatrovateľskej služby, denným stacionárom a signalizáciou potreby pomoci.

Denné stacionáre - detailnejší pohľad

Denný stacionár využíva 12,2 % respondentov. Spokojnosť s dennými stacionármi je relatívne nízka v porovnaní s inými službami pre seniorov. Je to dôležitý poznatok, ktorý by mal viesť k hlbšej analýze dôvodov nespokojnosti a k návrhu opatrení na zlepšenie kvality poskytovaných služieb.

Plánované využívanie sociálnych služieb v budúcnosti

Pre plánovanie sociálnych služieb je dôležité zistiť, ktoré služby by občania chceli využívať v budúcnosti. Najviac respondentov (456) uvažuje o využití stravovania pre dôchodcov, nasleduje zariadenie pre seniorov a opatrovateľská služba. Najmenej respondentov uvažuje o využití denného centra a prepravnej služby. Z hľadiska služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, najviac respondentov uvažuje o využití domova sociálnych služieb, požičovne pomôcok a prepravnej služby. Z hľadiska služieb krízovej intervencie, najviac respondentov uvažuje o využití zariadenia núdzového bývania, komunitného centra a terénnej krízovej intervencie.

Prečítajte si tiež: Denný stacionár Hlavná 17

Prediktory využívania sociálnych služieb pre seniorov

Výskum identifikoval demografické charakteristiky, ktoré predikujú plánované využívanie sociálnych služieb pre seniorov. Zloženie domácnosti, vek a okres majú najsilnejší vplyv. Manželia žijúci v domácnosti bez detí a vo vyššom veku (nad 67 rokov) najčastejšie plánujú využívať tieto služby. Respondenti z Kysuckého Nového Mesta a Námestova v 93,1 % neplánujú využívať sociálne služby.

Prediktory využívania sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím

Zloženie domácnosti a čistý mesačný príjem sú najsilnejšími prediktormi plánovaného využívania sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Manželia žijúci v domácnosti bez detí a domácnosti s nižším príjmom častejšie plánujú využívať tieto služby.

Prediktory využívania sociálnych služieb krízovej intervencie

Čistý mesačný príjem a vek sú najsilnejšími prediktormi plánovaného využívania služieb krízovej intervencie. Respondenti s nižším príjmom (menej ako 401 - 600 €) a vo veku 67 - 77 rokov častejšie plánujú využívať tieto služby.

Dostupnosť sociálnych služieb v mestách

Výskum sa tiež zameral na dostupnosť informácií o sociálnych službách na webových stránkach miest. Z 58 analyzovaných miest, 55 miest poskytuje informácie o sociálnych službách na svojich webových stránkach, pričom 41 miest poskytuje aj prelinkovanie na samostatné stránky zariadení. Medzi mestá, ktoré poskytujú informácie, patria napríklad Banská Bystrica, Bratislava, Žilina a Trenčín. Naopak, mestá ako Čadca, Dolný Kubín, Košice a Ružomberok neposkytujú dáta o sociálnych službách na svojich webových stránkach. Niektoré mestá, ako napríklad Michalovce a Pezinok, poskytujú len čiastočné informácie a kontakty.

Denné stacionáre v kontexte Kysuckého Nového Mesta

S ohľadom na zistenia, že respondenti z Kysuckého Nového Mesta v 93,1 % neplánujú využívať sociálne služby pre seniorov, je dôležité analyzovať situáciu v tomto meste detailnejšie. Je potrebné zistiť, či je to spôsobené nedostatočnou informovanosťou o dostupných službách, nízkou kvalitou poskytovaných služieb, alebo inými faktormi. Vzhľadom na relatívnu nespokojnosť s dennými stacionármi v rámci celého Žilinského samosprávneho kraja, je možné, že aj v Kysuckom Novom Meste existuje priestor na zlepšenie tejto služby.

Prečítajte si tiež: Sprievodca denným stacionárom Piešťany

Možné zlepšenia v dennom stacionári

Na základe zistení výskumu a všeobecných poznatkov o poskytovaní sociálnych služieb, je možné navrhnúť niekoľko oblastí, v ktorých by sa dali denné stacionáre zlepšiť:

1. Zlepšenie informovanosti: Zabezpečiť, aby boli informácie o dennom stacionári ľahko dostupné pre cieľovú skupinu, napríklad prostredníctvom webovej stránky mesta, letákov, informačných stretnutí a spolupráce s lekármi a ďalšími odborníkmi.
2. Prispôsobenie služieb potrebám klientov: Zistiť, aké sú konkrétne potreby a očakávania klientov denného stacionára, a prispôsobiť tomu program a aktivity. Môže ísť napríklad o rôzne záujmové krúžky, terapeutické aktivity, kultúrne podujatia, alebo možnosť zapojenia sa do dobrovoľníckych aktivít.
3. Zabezpečenie kvalitného personálu: Personál denného stacionára by mal mať nielen odborné znalosti a zručnosti, ale aj empatický prístup a schopnosť vytvárať pozitívnu atmosféru. Dôležité je aj pravidelné vzdelávanie personálu a supervízia.
4. Zlepšenie priestorových podmienok: Priestory denného stacionára by mali byť bezpečné, prístupné a príjemné. Dôležité je, aby boli dobre vybavené a umožňovali rôzne aktivity.
5. Spolupráca s rodinami klientov: Pravidelná komunikácia s rodinami klientov a zapojenie ich do diania v dennom stacionári môže prispieť k lepšej spokojnosti a k efektívnejšiemu poskytovaniu služieb.
6. Monitorovanie a hodnotenie kvality: Pravidelné monitorovanie a hodnotenie kvality poskytovaných služieb je dôležité pre identifikáciu silných a slabých stránok a pre návrh opatrení na zlepšenie.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

tags: #denný #stacionár #knm #hodnotenia