Denný stacionár pre seniorov Monika: Recenzie a pohľad do zariadenia

Alzheimerova choroba predstavuje obrovskú výzvu pre jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Na Slovensku trpí týmto ochorením takmer šesťdesiattisíc ľudí, čo si vyžaduje komplexnú a dostupnú starostlivosť. Denné stacionáre pre seniorov, ako je aj stacionár Monika, zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore pacientov a ich rodín. Tento článok sa zameriava na pohľad do fungovania denného stacionára pre seniorov a na skúsenosti s ním spojené.

Lokalita a prvé dojmy

Navigácia k dennému stacionáru Monika vedie do hustej panelákovej zástavby, kde je parkovanie komplikované. Prvotný dojem z okolia môže vyvolať pochybnosti o vhodnosti miesta pre ľudí s Alzheimerovou chorobou. Avšak za rohom paneláka sa nachádza budova bývalej materskej školy obklopená stromami a s typickým žlto-červeným plotom, čo naznačuje prostredie vhodné pre seniorov. Nápis na ružovej fasáde uisťuje, že ste na správnom mieste.

Kapacita a dostupnosť

V malej kancelárii plnej papierov a zakladačov sa dozvedáme, že stacionár má kapacitu pätnásť klientov, no reálne ich je sedemnásť. Niektorí klienti nechodia každý deň, ale len na dva alebo tri dni v týždni. Službu využívajú aj opatrovatelia ako odľahčovaciu službu na jeden deň v týždni, aby si mohli oddýchnuť. Na mesto veľkosti Trnavy sa počet klientov zdá malý, keďže ide o jediné denné centrum podobného zamerania v okolí. Stacionár prijíma klientov nielen z Trnavy, ale aj z okolitých dedín.

História a význam denného stacionára

Hoci stacionár poskytuje svoje služby už dvadsať rokov, v minulosti sa ocitol na hrane zatvorenia pre malý záujem. Riaditeľka zdôrazňuje, že dôležitá je informovanosť ľudí o výhodách denného stacionára pre pacientov s Alzheimerovou chorobou. V začiatkoch ľudia nerozumeli konceptu denného stacionára a hľadali celoročný pobyt. Čas však ukázal, že táto služba pomáha rodinám zostať spolu a zvládnuť starostlivosť o svojich blízkych. Ak pacient začne navštevovať stacionár včas, v počiatočnom štádiu ochorenia, pobyt ho stabilizuje. Zo skúseností zamestnancov stacionára vyplýva, že klienti si dlhšie udržia sebestačnosť a zomierajú ako mobilní pacienti v rodine. Kvalita života seniora a jeho rodiny je pri návšteve denného stacionára neporovnateľne lepšia.

Výzvy domácej starostlivosti

Starostlivosť o príbuzného s Alzheimerovou chorobou je mimoriadne náročná. Andrea Tóthová hovorí, že človek, ktorý sa pre to rozhodne a zvládne to do konca, je vyčerpaný a potrebuje psychiatrickú pomoc. Opatrovateľ nespí, nechutí mu jesť, má depresie a je smutný. Nemôže sa venovať svojim záľubám a talentom, pretože na prvom mieste je chorý príbuzný. Umiestnenie chorého do celoročnej starostlivosti v zariadení môže viesť k rýchlemu progresu choroby a úmrtiu, pretože sa dostáva do neznámeho prostredia a vzťahov, odtrhnutý od svojej rodiny a zázemia.

Prečítajte si tiež: Denný stacionár Hlavná 17

Zamestnanci a ich prístup

V stacionári pracujú kvalifikovaní zamestnanci, ktorí svoju prácu robia so srdcom napriek nie veľmi vysokému zárobku. Pani Martinka je pôvodne zdravotná sestra a doplnila si pedagogické minimum. Jej kolegyňa Monika pracuje v centre už osemnásť rokov od skončenia nadstavby so zameraním na špeciálnu pedagogiku zdravotníkov. Obe by svoju prácu nemenili, pretože im prináša pestrosť a krásne vzťahy so starkými. Monika spomína, ako ju pri nástupe do práce brali ako vlastnú vnučku. Pani Milka, ktorá do stacionára chodí mesiac, hovorí, že tieto úžasné stvorenia sú jej ako dcéry, ktoré nikdy nemala.

Denný program

Denný program v stacionári začína po príchode bežnou debatou o tom, ako sa kto vyspal, čo jedol, čo sa udialo večer predtým, kto mal návštevu a čo videli v televízii. Starkí sledujú televízne vedomostné súťaže a majú dobrý prehľad. Dôležité je, aby si zachovali sviežu pamäť, preto sú mnohé cvičenia zamerané na jej podporu. Prvé cvičenie je modlitba ruženca, ktorú si sami vybrali. Tí, ktorí sa nechcú alebo nevedia modliť, môžu čítať, ležať alebo len ticho sledovať. Na úmysly k modlitbe ruženca majú špeciálnu škatuľku, z ktorej losujú, za čo alebo koho sa budú modliť. Ľudia dokonca volajú do stacionára a žiadajú, aby ich dali do škatuľky. Pre starkých je to povzbudenie, že sú užitoční vďaka modlitbe za iných. Po desiatej nasledujú cvičenia na kognitívne schopnosti a jemnú motoriku. V stacionári majú aj paniu, ktorá už nezvláda jesť príborom, len lyžicou. Zamestnanci musia byť vnímaví a inšpiratívni, brať každého ako individualitu. Tam, kde je možné motoriku alebo pamäť posunúť a udržať, robia všetko pre to, aby to ostalo aspoň také, aké to je. Po cvičení chodia na prechádzky po okolí a snažia sa obnoviť predcovidové zvyky, ako napríklad návšteva svätej omše alebo obľúbenej cukrárne. Chodia len do tej istej cukrárne, aby si klienti ľahšie zvykli a prijali prostredie za svoje. Sociálne styky sú pre nich dôležité aj mimo stacionára, pretože príbuzní majú strach vziať ich niekam "do sveta" po zmene ich správania.

Terapeutická miestnosť a tréning pamäti

V terapeutickej miestnosti prebieha tréning pamäti. Hra na tréning mien a motoriky spočíva v hádzaní lopty vybranému človeku a povedaní jeho mena. Hra pomáha aj novej klientke, pani Martuške, naučiť sa mená ostatných. Prekvapuje svižnosť pána Tibora, ktorý vládze len s jednou rukou. Polovica dám v stacionári je elegantná, upravená, s nalakovanými nechtami a make-upom. Napriek veku si udržujú svoj šmrnc. Medzi klientmi sú bývalé učiteľky zo škôlky, sestrička z pôrodnice a gynekológie, predavačka, fotografka a servírka. Pán Jaroslav, bývalý majster tlačiar, polygraf a hokejový tréner, spomína na časy, keď trénoval deti, no teraz nemôže ísť nikam sám, pretože si nepamätá, čo urobí. Raz dokonca zabudol na zapnutý plyn.

Obed a komunikácia

Obed im rozvážajú z mesta a o čistotu priestorov sa stará pani cez aktivačnú službu. Pri stole prebieha živá debata. Pani Mária sa pýta na muzikoterapiu, ktorá bude až zajtra. Pani Milka sa sťažuje na ťažké diktáty od vnuka, ktorými si cvičí pamäť a rozum. Popoludní ich čaká krátky kvíz a oddych. Deň sa končí modlitbou Korunky Božieho milosrdenstva. Pre zamestnancov stacionára nasleduje druhé kolo: rozhovory s príbuznými, ktorí sú vďační za informácie o tom, ako sa ich blízkym darilo. Pobyt v stacionári seniorov unaví a večer sú doma pokojní a nepotrebujú toľko rozprávať. Hovoriť s chorými na Alzheimera nie je jednoduché, pretože sa vracajú v rozprávaní k tomu istému, čo je pre domácich únavné. S rodinami klientov komunikujú často, aj oni potrebujú sprevádzanie a usmernenie. Spoločne oslavujú Vianoce a v lete grilujú.

Dôležitosť dôstojného dožitia

Za dvadsať rokov existencie stacionára sa zamestnanci veľa naučili. Riaditeľka zdôrazňuje, že staroba nemusí byť forma úpadku, ale dôstojné dožitie s tými schopnosťami a možnosťami, ktoré starý človek má. Preto je dôležité ich nájsť, vytiahnuť a pomôcť mu, aby mal záver života pekný. Aj keď je to pri Alzheimerovej chorobe náročné, pacient aj jeho rodina to môžu prežiť radostne. Všetci v stacionári sú pripravení učiť rodiny, ako prijímať prejavy tohto ochorenia a porozumieť, že to, čo sa deje, nerobia ich blízki naschvál. Potrebné je prijať to ako prejav ochorenia, potom sa to ľahšie nesie. Riaditeľka odporúča aj humor, nie vysmievanie, ale nadľahčenie.

Prečítajte si tiež: Sprievodca denným stacionárom Piešťany

Príbeh panej z nástenky

Na nástenke vo vstupných priestoroch stacionára visí fotografia panej, ktorá sa na každého usmieva. Jej príbeh bol školou aj pre zamestnancov stacionára. Prišla v čase, keď stacionáru hrozilo zatvorenie pre nízku obsadenosť. V tejto situácii sa rozhodli modliť k Panne Márii o pomoc. O pár dní prišla do stacionára pani po cievnej príhode, ktorú priviezol vnuk. Ťažšie chodila a nevládala rozprávať. Vnuk sa bál nechať ju samu doma. Pani prišla v septembri. Pred Vianocami volajú do centra kňaza, aby starkých vyspovedal. Vtedy sa pani rozplakala, chytila riaditeľke ruku a bozkávala ju. Po príhode prosila len o jednu vec - aby sa mohla vyspovedať. Bola si istá, že túto vec jej vnuk nevybaví a do kostola nevládala ísť. Keď mala prísť do stacionára, mala strach, kam to ide. Celú cestu sa modlila a prosila Pannu Máriu o pomoc. Prvé, čo jej v centre povedali, bolo pozvanie na modlitbu.

Financovanie a výzvy

Financie sú pre stacionár neustálou výzvou. Riaditeľka hovorí, že už mnohokrát to vyzeralo tak, že to finančne neustoja. Vtedy to dávajú do Božích rúk a Pán Boh sa o to vždy postaral špeciálnym spôsobom. Bez jeho vedenia a požehnania by to nerobila a ani by to neustála. Stacionár má podporu aj mesta Trnava. Sociálna sféra však nie je zlatá baňa a zákon je postavený divne. Často musia od obcí opakovane vymáhať príspevok, ktorý sú povinné zaplatiť za svojho občana. Je ťažké vyrobiť sociálny zákon, ktorý by dobre sedel pre všetkých a na všetky situácie. Mnohokrát by bolo lepšie prevziať pravidlá a spôsob zo zahraničia, ako sa snažiť za každú cenu vytvoriť vlastné pravidlá. Mnohé krajiny majú dlhšiu skúsenosť s prevádzkovaním takýchto zariadení a máme sa od nich čo učiť.

Záver

Denný stacionár pre seniorov Monika je miestom, kde sa stretávajú ľudia s Alzheimerovou chorobou a ich rodiny, aby našli pomoc, podporu a porozumenie. Napriek výzvam, ktorým stacionár čelí, zamestnanci s láskou a oddanosťou pracujú na tom, aby seniorom zabezpečili dôstojné a radostné dožitie. Príbehy klientov a ich rodín svedčia o dôležitosti a nenahraditeľnosti tejto služby.

Čas strávený v stacionári Monika núti zamyslieť sa nad tým, ako si vážiť život v každej podobe a ako mu dať šancu prostredníctvom prijatia, pomoci, edukácie, zákonov, dôstojných podmienok, financovania a dobrovoľníctva. Možno práve preto je čas začať si život vážiť taký, aký je. V každej podobe. A dať mu šancu: prijatím, pomocou, edukáciou, zákonmi, dôstojnými podmienkami a financovaním či dobrovoľníctvom nielen pre tento stacionár.

Ďalšie zariadenia sociálnych služieb na Slovensku:

• „FÉNIX”, Zariadenie sociálnych služieb Levice, Komenského ul.
• „JESEŇ ŽIVOTA“, Zariadenie sociálnych služieb Levice, Družstevnícka ul.
• „MÔJ DOMOV“, Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany, P. O.
• „PENZIÓN“, Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany, Čsl.
• Domov dôchodcov Milosrdného samaritána Močenok, Sv.
• Domov sociálnych služieb ,,Dúha" Svätý Peter, n.o., Mierová č.
• Komunita Kráľovnej pokoja, Sv.
• NÁDEJ Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb n.o. NÁRUČ n.o., Zváračská ul.
• OAZIS - Zariadenie sociálnych služieb, Ul.
• PROMERITAE QUIETI sv.
• SENIOR HOUSE n.o., Ul.
• Senires n. Zariadenie pre seniorov Komárno, Špitálska ul.

Príbeh lekára, ktorý sa venuje seniorom:

MUDr. (…) sa venuje seniorom už dlhé roky. Popri takmer 50-ročnej práci všeobecného lekára prevádzkuje agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ambulanciu pohotovostnej služby a venuje sa charitatívnej činnosti. Vždy mal záujem o starších ľudí a problematiku ochorení v staršom veku, preto si urobil nadstavbovú špecializáciu v odbore geriatria. Jeho životné krédo je, že čokoľvek robí, nikdy to nie je pre peniaze, ale pre úprimný záujem o pacientov. Popri lekárskej činnosti relaxuje v horách, turistike a lyžovaní. Je tiež dobrovoľným členom Horskej záchrannej služby a spoluzakladateľom Lions club Brezno Tále, charitatívnej organizácie, ktorá pomáha zdravotne postihnutým.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

Starostlivosť a služby v zariadeniach pre seniorov:

Zariadenia pre seniorov zabezpečujú ošetrovateľskú starostlivosť, stravu 5-6 krát denne a hygienu ráno, večer a podľa potreby aj inokedy. K dispozícii je zdravotná sestra, opatrovateľ, sociálny pracovník, rehabilitačný pracovník a psychológ. Ku klientom pristupujú individuálne a robia im sociálnu anamnézu, adaptačné a individuálne plány starostlivosti.

tags: #denný #stacionár #pre #seniorov #Monika #recenzie