Detské domovy na Slovensku: Príspevky a možnosti

Detské domovy, dnes oficiálne centrá pre deti a rodiny, zohrávajú kľúčovú úlohu v živote detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich biologických rodinách. Tento článok sa zaoberá fungovaním týchto zariadení na Slovensku, príspevkami, ktoré poskytujú, a možnosťami, ktoré ponúkajú deťom a mladým dospelým po opustení domova. Prinášame pohľad na život v detskom domove, finančnú podporu, proces osamostatňovania sa a dôležitosť vzťahov.

Život v detskom domove a premena na centrum pre deti a rodiny

Detské domovy na Slovensku prešli v roku 2019 transformáciou na centrá pre deti a rodiny. Cieľom tejto zmeny bolo rozšíriť služby a zamerať sa na prácu s rodinami v teréne, aby sa predišlo umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti. Hoci názov sa zmenil, mnohé zariadenia, ako napríklad Detský charitný dom sv. Lujzy v Nitre, si ponechali svoje pôvodné označenie.

Hlavným cieľom centier pre deti a rodiny je predchádzať vyňatiu detí z ich prirodzeného prostredia. To znamená včasné podchytenie problémov v rodine a práca s ňou ešte pred umiestnením dieťaťa do centra. Každé zariadenie už predtým vykonávalo prácu v teréne, no teraz sa dôraz kladie na navýšenie týchto služieb.

Detský charitný dom sv. Lujzy sa stará o skupinu desiatich detí. Snažia sa o rodinnú výchovu, aby mali deti pocit bezpečia, ktorý im chýbal v biologickej rodine. Zamestnanci si prácu nosia aj domov, berú deti na pobyty a do svojich domovov na predĺžený víkend alebo aj na týždeň. Vzťahy sú tu nadštandardné.

Príspevky a podpora pre deti v centrách pre deti a rodiny

Deti v centrách pre deti a rodiny majú zabezpečené základné potreby, ako je strava, ošatenie a bývanie. Zariadenia sa snažia vytvárať pre deti rodinné prostredie a poskytovať im citovú podporu. Okrem toho majú deti prístup k vzdelávaniu a rôznym voľnočasovým aktivitám.

Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o detských jasliach a postihnutých deťoch

Finančná pomoc pre jednorodičov

Okrem podpory pre deti v centrách pre deti a rodiny existuje aj finančná pomoc pre jednorodičov. Tí môžu požiadať o finančný príspevok do 31. augusta. Tento príspevok je určený napríklad ako pomoc na zabezpečenie základných životných potrieb, ako sú potraviny či náklady na bývanie, hygienické, zdravotné a školské potreby, ale aj na zaplatenie voľnočasových aktivít či táborov pre deti. Súčasťou prihlášky je odporučenie od organizácie, ktorá Vás pozná.

Osamostatňovanie sa a život po opustení detského domova

Osamostatnenie sa po opustení detského domova je náročný proces. Mladí dospelí sa musia vyrovnať s mnohými výzvami, ako je hľadanie si bývania, zamestnania a zvládanie financií.

Príspevok na osamostatnenie

Po odchode z detského domova majú mladí dospelí nárok na finančný príspevok na osamostatnenie. Kedysi to bolo približne 600 eur.

Skúsenosti Tibora s osamostatňovaním sa

Tibor, otec troch detí, odišiel z detského domova už dávnejšie. Spomína si, že v čase jeho odchodu ich na odchod nikto nejako zvlášť nepripravoval. Zaujímala ho len čo najkratšia cesta z decáku k bankomatu, kde si mohol vybrať svoj finančný príspevok na osamostatnenie. Po odchode z domova sa dostal do zariadenia (domov na pol ceste) v Kremnici, kde mu tiež pridelili prácu a mohol tam bývať.

Tiborovi chýbali informácie. Nevedel si vypísať dávku v hmotnej núdzi. Prvým krokom bolo mať nejaký príjem. Ťažká situácia nastala, keď sa s manželkou vzali, Príspevok vo výške 60 Eur, na ktorý mal predtým nárok každý z nich, sa znížil na 90 Eur, keďže po svadbe boli považovaní za pár. Bývali v Kremnici, kde bolo práce veľmi málo. Keď si prácu našiel, nedokázal v nej vydržať, ani tých 8 bežných hodín. Ráno nedokázal vstať, chýbali sme pracovné návyky.

Prečítajte si tiež: Odborná detská rehabilitácia

Tibor si uvedomil, že jediné bohatstvo človeka je rodina. A čo nebolo dopriate jemu, chce on dopriať svojim deťom. Teraz obsluhuje stroj na výrobu sójových potravín. Žije vo Zvolene a má troch synov. Dodnes je v kontakte s vychovávateľmi centier pre deti a rodiny. Každá jeho spomienka je spätá s detským domovom. Nikdy však nebol naučený dávať najavo emócie.

Program BUDDY

Program BUDDY je forma pomoci pre deti z detských domovov. Vyškolený BUDDY pravidelne, dlhodobo a dobrovoľne trávi voľný čas s konkrétnym dieťaťom mimo inštitúcie. Tieto deti majú už z domu traumy, na ktoré sa nabaľuje šok z odtrhnutia od rodiny. Následne sa ocitajú v nepodnetnom prostredí inštitúcie, kde žijú v skupine s inými deťmi.

Účastníci programu BUDDY hovoria o svojich skúsenostiach:

• „Menej sa hanbím. Mám menší stres, keď napr. „Mám pocit, že dostávam lásku.“
• „Náš vzťah je priateľský. Dôverný. Ja jej neradím. Iba ju smerujem. Vnímam, že sme na jednej úrovni. Ona a ja.“
• „Učím sa, že maličkosti ako pozornosť, pár milých slov a to, že niekto je tam pre nás, sú oveľa dôležitejšie ako čokoľvek iné.“
• „Všetko, čo robíme, ma baví. Som rada hlavne za to, že som s ňou. Aj keby sme mali len sedieť a nudiť sa…“
• „Prínosom je v prvom rade to, že deti vďaka tomuto programu majú osobu, ktorá im venuje svoju plnú pozornosť a nemusia sa o ňu deliť s ostatnými deťmi v skupine.“
• „Silno si uvedomujem, že úprimné priateľstvá a podporujúca a milujúca rodina nie sú v živote samozrejmosťou. Práve preto, že som si v mladosti vybudovala kvalitné vzťahy, mám potrebu dopriať a posunúť to ďalej. Túžim byť pre niekoho rovnako dobrou priateľkou, tak ako sú moji priatelia a rodina mne.“
• „Začala som byť viac zhovorčivá, usmievavá.“
• „Ukázala mi, že život sa dá prežiť aj inak a nie trápením.“
• „Každý by mal raz za čas vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Najcennejší je čas, ktorý niekomu darujeme - máme ho všetci tak málo, každý sa niekam ženie a povie si, že toto by nestíhal. Dá sa to bez problémov.“
• „Som lepší poslucháč. Som trpezlivejšia.“
• „Som menej drzá ako predtým.“
• „Sme veľmi radi, že program BUDDY funguje aj v našich končinách. Dieťaťu to prináša veľa pozitivity, spokojnosti, zmysluplné trávenie času, otváranie nových obzorov voči okoliu… Zo skúsenosti vidíme, že tento program má pre dieťa zmysel. Dokáže byť šťastné.“
• „Chápe ma, vie mi pomôcť, povzbudzuje ma. Vždy si na mňa nájde čas.“
• „Pomôcť dieťaťu tým, že mu dáme svoj čas, je to najkrajšie!“

Detský domov „Margarétka“ v Lučenci

Detský domov „Margarétka“ poskytuje starostlivosť nahrádzajúcu prirodzené rodinné prostredie formou celoročného pobytu pre deti od 0 - 18 rokov ich veku a ďalej až do osamostatnenia najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov veku. Zariadenie je zriadené za účelom vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzovanie a odstraňovanie negatívnych vplyvov v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z.

Detský domov „Margarétka“ začal svoje fungovanie dňa 01.01.2010, aj keď akreditáciu od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny získal už v auguste 2009. Detský domov „Margarétka“ je zriadený ako domov detí s kapacitou 20 detí, ktoré sú umiestnené v profesionálnych rodinách. Celkovo poskytol pomoc 75 ohrozeným maloletým deťom, pričom 28 detí sa podarilo vrátiť späť do biologickej rodiny, 11 bolo zverených do náhradnej starostlivosti (pestúnstvo, NRS, osvojenie), a ostatným deťom bola nariadená ústavná starostlivosť v inom DeD.

Prečítajte si tiež: Prehľad dávok na Slovensku

Profesionálna rodina má najväčší význam v tom, že umožňuje dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí dieťaťu zabezpečujú celodennú starostlivosť. V detskom domove sa snažia čo najviac priblížiť rodinnému prostrediu, poskytnúť deťom pocit istoty a citové zázemie. Na prvé miesto teda kladú možnosť dieťaťu zažiť výchovu a lásku v skutočnej rodine.

V profesionálnych rodinách/samostatnej skupine sa pracuje s klientmi - t.j. - maloletými deťmi, ktoré boli vyňaté zo svojich biologických rodín na základe nariadenia ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia, alebo výchovného opatrenia. Okrem individuálnej sociálnej práce a poradenstva sa poskytuje profesionálnym rodičom/vychovávateľom skupinová sociálna práca na supervíznych stretnutiach.

Práca Detskeho charitného domova sv. Lujzy s rodinami

Detský charitný dom sv. Lujzy úzko spolupracuje s rodinami detí, ktoré sú v ich starostlivosti. Dušana Bucová, ktorá v domove pracuje už vyše 10 rokov, hovorí, že rodina je súčasťou dieťaťa a ak sú rodičia nažive a ochotní spolupracovať, pracujú s nimi, aj blízkymi príbuznými.

Zamestnanci domova sa snažia zistiť, čo by sa dalo napraviť, aby dieťa mohlo byť v rodine. Pretože nech sa snažia akokoľvek, prostredie detského domova nie je prirodzené.

Veľmi sa tešia, keď ich mama navštívi, hoci aj po pol roku, no potom majú problém dostať sa z tej radosti. A čím je dieťa mladšie, tým ťažšie to znáša. Staršie deti už vedia posúdiť, že ich mama spravila chybu, sú kritickejšie. No rodičia deťom nepovedia, ako to bolo naozaj, prečo boli vyňaté z rodiny. Potom sú zamestnanci domova tí zlí, ktorí za to môžu. S tým sa však dokážu zmieriť. Pre nich je veľmi dôležité nehaniť ich rodičov. Snažia sa, aby deti pochopili, prečo k situácii došlo, a aby rodičom odpustili. Kým sa nezmieria s tým, ako to bolo a prečo, budú stále bojovať - s nimi, ľuďmi naokolo, s kamarátmi.

Vzťahy s rodinou sú veľmi dôležité. Počas pobytu sa o deti postarajú, zabezpečia, čo je potrebné, ale čo potom? Deti z rodín to majú ľahšie. Aj keď sa s rodičmi pohádajú, môžu sa vrátiť, rodičia odpustia. Keď sa však mladý dospelý rozhodne odísť z detského domova, vrátiť sa už nemôže.

Podmienky pre zotrvanie v detskom domove po 18. narodeninách

Ak chce dieťa ostať v detskom domove aj po 18. narodeninách, ak študuje, ostáva v centre, ale aj keď nemá problém s pravidlami, môže tu ostať do 25 roku života, hradí si len ubytovanie a stravu.

Už od 15. veku, aj skôr, pretože niektoré deti sa samy zaujímajú, prebieha plánovanie. Rozprávajú sa s nimi o tom, čo by chceli robiť, učíme ich finančnej gramotnosti. Deti to majú po odchode z centra ťažké. Kým sú tu, všetci ich ochraňujú a i keď niečo spravia, nemôžeme ich potrestať.

Mýty a predsudky o deťoch z detských domovov

S detským domovom býva stále spájaná polepšovňa, akoby to bolo niečo podobné. Kedysi sa hovorilo, že ak budeš zlý, pôjdeš do detského domova. To, samozrejme, nie je pravda. Deti sú tu, lebo rodičia niečo nezvládli.

V našom prostredí sa hovorí o tom, že deti z detských domovov sú často šikanované. Stávajú sa u nás klamstvá a krádeže, ale to sa všetko odvíja od toho, v akom prostredí vyrastali.

Najčastejší argument proti adopcii, s ktorým sa stretávame, je, že nepoznáme gény dieťaťa, pretože sa ráta s tým, že dieťa, hoci svojich biologických rodičov nepozná, má ich správanie v génoch. Ak niekto zvažuje možnosť pestúnskej starostlivosti alebo adopcie, musí byť s tým vysporiadaný.

Ako môže verejnosť pomôcť

Detské domovy a centrá pre deti a rodiny potrebujú pomoc verejnosti. Najlepšia je finančná pomoc. Dostávajú síce príspevok od štátu, no ten nepostačí na všetko.

Ľudia často chcú niečo darovať, potom sa s deťmi odfotiť, aby mali o tom doklad. Alebo že ľudia pred Vianocami upratujú a všetko, čo nepotrebujú, donesú sem. Posúvame to do sociálneho šatníka Domu charity sv. Rafaela, ktorý taktiež patrí pod Diecéznu charitu Nitra.

Šanca na návrat

Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie.

Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).

tags: #detské #domovy #na #slovensku #príspevky #možnosti