
Tento článok sa zameriava na problematiku invalidity na Slovensku, s dôrazom na najčastejšie príčiny a ich dopad na získanie invalidného dôchodku. Okrem všeobecne známych informácií o počte invalidov a kategóriách príčin invalidity, prinášame aj dáta zo Sociálnej poisťovne, ktoré umožňujú lepšie pochopiť, aká je najčastejšia príčina invalidity v konkrétnej vekovej kategórii a pohlaví. Dôležitou súčasťou je aj diskusia o praktickom dopade týchto informácií, najmä pri uzatváraní životného poistenia.
Počet novovzniknutých invalidov na Slovensku sa dlhodobo pohybuje okolo 20 000 ročne. Celkový počet invalidných dôchodcov sa za posledných 15 rokov ustálil v rozmedzí 215 000 až 250 000. Zaujímavý je pomer medzi novopriznanými čiastočnými a plnými invalidmi. Za posledných 10 rokov je priemer pomeru plných invalidov voči čiastočným invalidom 30% vs. 70%.
Medzi 5 najčastejších kategórií chorôb, ktoré sú príčinou plnej invalidity, patrí:
V roku 2024 tvorili tieto kategórie až vyše 86% všetkých prípadov plnej invalidity, pričom až 58% všetkých plných invalidov majú na svedomí nádorové ochorenia.
Pri čiastočnej invalidite sú príčiny rozdelené proporčnejšie, ale aj tu výrazne vyčnieva jedna kategória. 6 kategórií chorôb zapríčinilo čiastočnú invaliditu takmer 77% všetkých čiastočných invalidov.
Prečítajte si tiež: Ďalšia diagnóza a dôchodok
Pri uzatváraní zmluvy rizikového životného poistenia sa môže stať, že poisťovňa vylúči nejakú diagnózu. V takom prípade je dôležité zvážiť, či poistnú zmluvu s výlukou uzatvoriť alebo nie. Dáta o najčastejších príčinách invalidity môžu pomôcť pri rozhodovaní.
V tabuľke nižšie sú oficiálne údaje Sociálnej poisťovne za rok 2023 o počte priznaných invalidov na Slovensku podľa konkrétnych diagnóz, pohlavia, veku a stupňa invalidity. Tým pádom si viete pozrieť aké sú najčastejšie príčiny invalidity vo vašej vekovej kategórií (treba kliknúť na tú šípku nad vekovou kategóriou a zotriediť zostupne). Alebo si viete vo vyhľadávacom poli nájsť diagnózu, ktorú vám poisťovňa vylúčila, aby ste si pozreli, koľkým ľuďom na Slovensku s rovnakou diagnózou priznali invaliditu. Keď tam nájdete hodnotu v pár kusoch, viete, že výluka pri invalidite, ktorú ste dostali nie je vážna a môžete si takúto zmluvu s čistým svedomím uzatvoriť. A toto je obrovská pomoc pri rozhodovaní!
Pre efektívne zobrazovanie som nastavil ohraničenie zobrazenia na 400 diagnóz. Vždy dbajte na to, aby vaše poistenie obsahovalo akýkoľvek stupeň invalidity t.j. už od 41% a zároveň sa snažte, aby aspoň časť z poistnej sumy bola konštantná.
Slabozrakosť je stav, ktorý sa nedá napraviť okuliarmi ani operáciou. Je natoľko závažná, že sťažuje každodenné činnosti. Slabozrakosť je trvalá porucha zraku, ktorú nemôžete korigovať okuliarmi, kontaktnými šošovkami alebo operáciou. Pojmy ako "slabozraký" a "nevidiaci" spadajú pod širšie označenie slabého videnia. Slabé videnie môže zahŕňať rôzne typy zrakových porúch; nielen krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť, ale aj stratu periférneho videnia, slepú škvrnu alebo rozmazané videnie. Slabé videnie nie je úplná slepota - časť zraku zostáva. Služby rehabilitácie zraku pomáhajú ľuďom so slabým zrakom čo najlepšie využiť to, čo majú.
Štandardným testom zrakovej ostrosti je Snellenova očná tabuľka. Meria jasnosť vášho videnia na vzdialenosť 20 metrov od objektu. Ak je vaše skóre 20/70, znamená to, že vaše videnie na 20 stôp je ako normálne videnie na 70 stôp. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikuje toto skóre ako stredne ťažkú poruchu zraku alebo stredne ťažkú slabozrakosť. Nie je to však jediné skóre, ktoré oční špecialisti posudzujú. Ďalšie typy testov merajú iné aspekty vášho zraku. Napríklad test zorného poľa meria rozsah vášho videnia zo strany na stranu.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na psychiatriu a invaliditu
Niektorí ľudia majú v testoch zraku nízke skóre, ale svoju poruchu sú schopní korigovať okuliarmi, kontaktnými šošovkami alebo operáciou. Ak sa vďaka týmto zákrokom vaše výsledky v testoch zvýšia, nemáte slabé videnie.
Medzi najčastejšie príčiny slabozrakosti patria:
Oftalmológ môže diagnostikovať vašu poruchu zraku pomocou rôznych testov zraku. Povie vám, o aký problém ide, aká je jeho závažnosť a či je liečiteľný alebo nie. Prijatie tejto diagnózy môže byť ťažké, najmä ak ste nevedeli, že vám hrozí nezvratná strata zraku. Pravdepodobne budete mať celý rad reakcií, od šoku a zmätku až po otupenie, popieranie, hnev alebo smútok.
Keď navštívite optometristu, ktorý sa špecializuje na slabozrakosť, urobí vám špeciálny druh vyšetrenia nazývaný vyšetrenie slabozrakosti. Poskytovateľ vám tiež vyšetrí oči a zrak, aby zistil akékoľvek zmeny vášho stavu. Na základe výsledkov vyšetrenia vám špecialista na slabozrakosť navrhne individuálny plán liečby, ktorý rieši vaše špecifické ťažkosti a potreby.
Liečba slabozrakosti sa nazýva rehabilitácia zraku. Cieľom liečby je maximalizovať váš zrak na maximum a inak vám pomôcť žiť čo najnezávislejšie so zrakom, ktorý máte. Najlepším spôsobom, ako zabrániť trvalej strate zraku, je dodržiavať pravidelné očné prehliadky a okamžite navštíviť svojho lekára, ak si všimnete niečo nezvyčajné. Nie každého so slabým zrakom trápia rehabilitačné služby, ale väčšina ľudí by z nich mohla mať veľký úžitok. Prispôsobiť sa zdravotnému postihnutiu nie je jednoduché, ale je to jednoduchšie, ak sa o to nepokúšate sami. Pamätajte, že bez ohľadu na to, aké sú vaše problémy, niekto iný tam vonku im už čelil.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a celiakia: Ako na to?
Na základe vašej konkrétnej diagnózy, vašej finančnej situácie a ďalších faktorov môžete mať nárok na invalidné dávky. Rôzne vlády majú rôzne kritériá na získanie dávok. Hoci sa to občas začína už pri narodení, väčšina ľudí stráca zrak postupne - často tak postupne, že si to ani neuvedomujú. Nikto sa necíti byť pripravený na život so slabým zrakom, ale mnohí pred vami sa úspešne prispôsobili a pomohli si vyčistiť cestu vpred.
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 1. Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Na zamestnanca podľa prvej vety sa § 4 ods.
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak.
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
Poistenec má nárok na nemocenské dávky, ak splnil podmienky stanovené zákonom. Medzi tieto podmienky patrí zaplatenie poistného na nemocenské poistenie včas a v správnej výške. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52.