
Článok sa zaoberá problematikou dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v II. pilieri a ich zohľadňovaním na daňové účely. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave, podmienkach a postupoch súvisiacich s týmito príspevkami, a to s ohľadom na platnú legislatívu a zmeny, ktoré nastali v posledných rokoch. Právny stav je analyzovaný v rozsahu od 1. januára do 31. decembra. Dátum publikácie článku je 14. júna.
V kontexte dôchodkového systému Slovenskej republiky zohráva II. pilier dôležitú úlohu v zabezpečení príjmu v starobe. Popri povinných príspevkoch, ktoré sú odvádzané z hrubej mzdy zamestnanca alebo z hrubého mesačného zisku živnostníka, existuje aj možnosť platenia dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (SDS). Tieto príspevky predstavujú pre sporiteľov príležitosť navýšiť si svoje dôchodkové úspory a potenciálne tak zvýšiť výšku dôchodku vyplácaného z II. piliera.
Dobrovoľné príspevky na SDS majú priamy vplyv na výšku dôchodkových úspor sporiteľov v II. pilieri a ovplyvňujú výšku dôchodku vyplácaného z II. piliera. Dôležité je zdôrazniť, že tieto príspevky neovplyvňujú obdobie povinnosti sporiť na dôchodok v II. pilieri, čo je podmienka vzniku nároku na dôchodok z II. piliera (podľa § 30 Zákona o starobnom dôchodkovom sporení (ZSDS) je to podmienka dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení (ZSP) a získania najmenej 10 rokov starobného dôchodkového sporenia v II. pilieri).
Právny rámec dobrovoľných príspevkov na SDS je upravený predovšetkým v Zákone o starobnom dôchodkovom sporení (ZSDS) a v Zákone o dani z príjmov (ZDP).
Podľa § 20 ZSDS sú príspevky na SDS rozdelené na povinné a dobrovoľné. Dobrovoľné príspevky sú definované ako príspevky podľa § 20 písm. b) ZSDS. Podmienkou pre platenie dobrovoľných príspevkov je uzatvorenie dohody s príslušnou DSS o platení dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „dohoda s DSS“).
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Dobrovoľné príspevky na SDS boli do daňového obdobia roku 2016 daňovo zvýhodnené v rámci limitu ustanoveného podľa ZDP. V § 2 písm. w) ZDP sa ustanovil pojem dobrovoľný príspevok na SDS. Od 1. januára do 31. decembra do roku 2016 bola suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS novou nezdaniteľnou časťou základu dane (NČZD), a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka zisteného z jeho príjmov podľa § 5 (príjmy zo závislej činnosti) alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti), alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto jeho príjmov.
Suma dobrovoľných príspevkov na SDS na účely uplatnenia NČZD nesmela presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádzal kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.
V priebehu rokov dochádzalo k viacerým zmenám v II. pilieri, ktoré mali vplyv aj na dobrovoľné príspevky a ich daňové zohľadňovanie.
Ak sa sporiteľ (zamestnanec) dohodne so zamestnávateľom, že dobrovoľné príspevky na SDS za neho bude zasielať zamestnávateľ, tak zamestnávateľ je povinný postupovať podľa vykonávacieho predpisu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) k spôsobu zasielania dobrovoľných príspevkov na SDS zamestnávateľom do príslušnej DSS. Pre rok 2013 bol vykonávacím predpisom vyhláška MPSVR SR č. 16/2013 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. februára 2013.
Podľa § 65 ZSDS je zamestnávateľ povinný so zamestnancom uzatvoriť písomnú dohodu o odvádzaní dobrovoľných príspevkov a spolu s každou platbou zasielať príslušnej DSS rozpis dobrovoľných príspevkov za jeho zamestnancov v štruktúre, ktorú ustanovuje príloha vyhlášky.
Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca
Zamestnávateľ je povinný:
Zamestnávateľ zasiela príslušnej DSS rozpis dobrovoľných príspevkov na SDS elektronickým prenosom dát bezpečnou komunikáciou chránenou prostredníctvom protokolu podľa § 9 písm. d) výnosu MF SR č. 312/2010 Z. z. Údaje nevyhnutné na identifikáciu platby dobrovoľných príspevkov na SDS sú skutočnosťou potrebnou na ich odvádzanie. Súhlas zamestnanca s ich poskytovaním zamestnávateľom príslušnej DSS je súčasťou písomnej dohody so zamestnávateľom podľa § 65 ods.
Zo znenia vyhlášky MPSVR SR č. 16/2013 Z. z. vyplýva, že ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí sú zúčastnení na sporení v II. pilieri, môže zasielať príspevky za každého zamestnanca formou individuálnej platby, ak zamestnáva nižší počet takýchto zamestnancov. V opačnom prípade zasiela spolu s každou hromadnou platbou aj rozpis dobrovoľných príspevkov na SDS za zamestnancov v štruktúre stanovenej vo vyhláške podľa vzoru rozpisu uvedeného vo vyhláške.
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľnosti) nezakladá nárok na uplatnenie NČZD.
Základ dane daňovníka sa neznižuje o NČZD na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku, je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku (§ 11 ods. 6 ZDP).
Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je odvodená zo sumy životného minima. Od roku 2020 sa ročná nezdaniteľná časť počíta ako 21-násobok platného mesačného životného minima.
Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane sa uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý nepresahuje určitú hranicu (v roku 2025 je to 25 426,27 € a v roku 2026 je to 26 083,13 €). Pri vyšších príjmoch dochádza k postupnému kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka podľa stanovených vzorcov.
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane aj vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, a to iba zo základu dane aktívnych príjmov. Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať stanovené podmienky, ako napríklad zaplatenie príspevkov na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 a preukázanie zaplatenia príspevku dokladom od doplnkovej dôchodkovej sporiteľne. Preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je podľa § 11 ods. 8 ZDP možné odpočítať od základu dane maximálne do výšky 180 eur za zdaňovacie obdobie.
Dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v II. pilieri predstavujú pre sporiteľov možnosť aktívne ovplyvňovať výšku svojich budúcich dôchodkových príjmov. Hoci daňové zvýhodnenie týchto príspevkov bolo zrušené, stále platí, že zvyšujú dôchodkové úspory sporiteľov. Zamestnávatelia, ktorí odvádzajú dobrovoľné príspevky za svojich zamestnancov, sú povinní dodržiavať stanovené postupy a viesť evidenciu potrebnú pre správne zohľadnenie týchto príspevkov na daňové účely. Je dôležité sledovať aktuálne zmeny v legislatíve a prispôsobovať sa im, aby bolo možné využiť všetky dostupné možnosti na optimalizáciu dôchodkového zabezpečenia.
tags: #dochodcovia #2 #pilier #zaklad #dane