Etiketa návštev: Od prvého stretnutia po kvety a darčeky

Spoločenská etiketa je dôležitá pre nadväzovanie a udržiavanie dobrých vzťahov. Návštevy sú jednou z foriem spoločenského styku, preto je dôležité vedieť, ako sa správať pri rôznych typoch návštev, od nástupných návštev až po návštevy chorých. Tento článok poskytuje komplexný prehľad etikety návštev, vrátane toho, ako sa ohlásiť, ako sa správať k hostiteľom a aké dary sú vhodné.

Návštevy v minulosti: Zdvorilosť v roku 1941

V spoločenskom živote mali zdvorilostné návštevy veľký význam. Nástupné návštevy boli považované za prvý krok pri nadväzovaní spoločenských stykov a prejav zdvorilosti, ktorý bolo potrebné odplatiť. Novomanželia alebo manželia, ktorí sa prisťahovali do nového bydliska, prostredníctvom nástupných návštev nadväzovali spoločenské styky. Okruh priateľov bol závislý od spoločenského postavenia muža. Pri nadväzovaní spoločenských stykov bolo dôležité informovať sa o miestnych zvykoch a zostaviť si zoznam rodín, s ktorými chceli novomanželia alebo manželia udržiavať spoločenské styky.

Manželia chodili spolu na návštevy len k manželom, zatiaľ čo slobodný muž alebo vdovec navštevoval sám. Ak mal vdovec dospelé dcéry, mohla sa na návšteve zúčastniť aj dáma. Ak mali manželia dospelé dcéry, nemali na nástupnú návštevu prísť s celým rodinným sprievodom, ale iba jedna dcéra, zvyčajne najstaršia alebo spoločensky významnejšia. Ostatné dcéry sa mali predstaviť až pri najbližšej príležitosti.

Čas návštevy

Najvhodnejší čas na oficiálne návštevy bol medzi 11:00 a 12:30, najčastejšie v nedeľu alebo vo sviatok. Menej formálne návštevy sa mohli uskutočniť aj popoludní medzi štvrtou a šiestou hodinou. Na nástupnú návštevu bol vhodný všedný deň okrem soboty, pretože pani domu bola zvyčajne zamestnaná upratovaním.

Na veľké sviatky sa nástupné návštevy nekonali, ani vo všedné dni pred týmito sviatkami, pretože domácnosti sa venovali prípravám na sviatky. U katolíkov sa na Vianoce nekonali návštevy, u evanjelikov zasa na Veľký piatok.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

U ľudí, na ktorých nám nezáležalo alebo s ktorými sme nechceli udržiavať spoločenské styky, sa povinná návšteva odkladala na tak dlho, ako to len pripúšťala zdvorilosť.

Muž, ktorý sa vybral na návštevu, musel byť bezchybne oblečený a upravený. Slobodný mladý muž, ktorý prišiel navštíviť domácu paniu, jej poslal svoju navštívenku, a až keď bol vyzvaný služobnou, že milostivá pani prosí, si odložil klobúk, palicu a prevlečník, a išiel za služobnou, ktorá mu otvorila dvere salóna, do ktorého vošiel bez zaklopania. Potichu zatvoril za sebou dvere, zľahka a elegantne sa uklonil a švihkým krokom išiel k domácej panej, ktorá mu mala vyjsť v ústrety. Dáma nemenovala svoje meno, ale podala návštevníkovi prívetivo ruku. Návštevník sa nad ruku naklonil a úctivo ju pobozkal. Až potom pozdravil návštevník ostatných členov rodiny a iných návštevníkov, ktorí boli práve prítomní. Ak sa s niektorými prítomnými nepoznal, mohol požiadať domácu paniu, aby ho predstavila. Domáca pani vyhovela jeho žiadosti a povedala: „Pán doktor Fraštacký prosí o česť soznámenia!“

Keď sa návštevník predstavil, domáca pani mu ponúkla stoličku a začal sa rozhovor. Ak bola pani domu sama, posadila sa na najpohodlnejšie miesto a návštevníkovi ponúkla miesto naproti. Ponúknutie miesta sa dialo pokynom ruky. Návštevník si však za nijakých okolností nesmel prv sadnúť ako pani domu. Návštevník si mal pri sadnutí počínať vkusne. Opierať sa o operadlo stolice alebo pohodlne sa roztiahnuť do klubovky nebolo prípustné, najmä nie pri obradných dopoludňajších návštevách.

Navštevovanie chorých

V niektorých prípadoch bolo navštevovanie chorých nielen kresťanskou povinnosťou, ale aj spoločenskou potrebou. Navštevovali sa iba blízki príbuzní a veľmi dobrí priatelia. Vzdialení príbuzní a známi sa mali navštíviť, až keď sa zotavovali. Návšteva bola závislá od stavu pacienta. Keď bol chorý v kritickom stave, nemali sme ho návštevou obťažovať. V takomto prípade stačilo opýtať sa príslušníkov rodiny na pacientov stav. Tiež veľmi časté návštevy neboli na mieste. Keď sa však ukázala potreba chorého rozptyľovať, a pripúšťal to jeho zdravotný stav, boli prípustné aj návštevy častejšie. Návštevy sme nemali zbytočne predlžovať, aby pacienta neunavovali. So srdečnou účasťou sme mali vypočuť sťažnosti chorého a prívetivými slovami utešovať a rozptyľovať jeho starosti a zármutok. Jeho žaloby bolo treba brať vážne, ale museli sme ho vždy uisťovať, že sú to len prechodné symptómy, ktoré sa pominú a nastane uzdravenie. Zveličovať účasť rozličnými grimasami nebolo na mieste. Podobne ani plač, ktorý namiesto toho, aby pacienta priviedol na veselšie myšlienky, ešte zhoršil jeho náladu. Keď sa chorý uzdravil, bol povinný poďakovať sa svojim návštevníkom za pozornosť.

Návštevy dnes: Etiketa v roku 2024

Návšteva je polovičnou výnimkou z pravidla, ktoré hovorí, že „kam nás nepozvali, tak tam nejdeme“. Na návštevu bez pozvania občas môžeme ísť, ale iba k ľuďom, s ktorými sa poznáme veľmi dobre, napríklad k mame alebo k bratovi. K nim môžeme prísť aj bez formálneho pozvania, ale zásadne vždy po dohode. Nie je totiž nič príjemné, keď niekomu uprostred inej práce zazvoní pri dverách zvonček a za dverami je neohlásený hosť. Aby sme to celé zbytočne nedomotali, stačí, keď si zapamätáme, že na návštevy sa pozýva.

Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca

Pozvanie na návštevu

Pozvanie sa nedá odmietnuť, dá sa iba preložiť termín. Hostiteľ by sa nemal uraziť, keď pozvaný človek, pre iný program, s ktorým už nemôže nič urobiť, požiada o odklad návštevy. Inokedy je to však komplikovanejšie, ba nemožné, lebo pozvanie sa viaže napríklad na dátum sviatku, jubilea a podobne. Alebo ju nemožno preložiť pre niektorého z ďalších hostí. Keď pozveme priateľa, ktorý pricestoval na pár dní z Ameriky, a pri tej príležitosti pozveme aj ďalších ľudí, s ktorými sa rád stretne, asi ťažko preložíme dátum návštevy na termín po jeho odlete za oceán. Návšteva sa nedá odmietnuť najmä vtedy, keď nás pozvala spoločensky významnejšia osoba. Aj vtedy platí už povedané - s návštevou asi nespravíme nič, ale na dátume sa dá takmer vždy dohodnúť.

Čo na seba?

To závisí od viacerých faktorov. Prvým je dôvod návštevy. Inak sa oblečieme na oslavu šesťdesiatych narodenín svokra, inak na spoločnú ochutnávku vín, ktoré priatelia priviezli z dovolenky v Portugalsku. Druhým faktorom ovplyvňujúcim úroveň oblečenia je miesto, kam ideme. Vila generálneho riaditeľa, priateľa nášho priateľa, si žiada lepšie oblečenie ako návšteva na chate u švagra a jeho novej priateľky. Dôležitý je aj vzťah s hostiteľmi. Vo všeobecnosti platí, že sa oblečieme na úrovni ostatných hostí. Ak nejde o skutočne formálnu návštevu, organizovanú napríklad pri významnom jubileu hostiteľa, tmavý oblek a kravatu necháme doma.

Vítanie a zoznamovanie

Pri príchode, skôr než hostiteľom odovzdáme dary, sa s nimi zvítame. Toto poradie je správne preto, že sa ním nespomalí podávanie rúk a iné prejavy radosti zo stretnutia. Dary by si hostitelia mali po zvítaní pozrieť a podľa etikety pochváliť a prejaviť ohromenie z nášho vkusu. Proces ohromovania a prejavy nadšenia by sa však nemali odohrávať pri vchodových dverách.

Keď nás hostitelia uvedú medzi hostí, je na nás, novo prichádzajúcich, aby sme sa predstavili ako prví. V takejto situácii platí: predstavuje sa vždy ten, kto do miestnosti vstúpi. Samozrejme, najlepšie je, keď prichádzajúcich predstavia ostatným hostitelia. Hostia by si mali sadnúť až po hostiteľke. Za predpokladu, že to hostiteľka vie. Ak to netuší a iba starostlivo poletuje okolo hostí, mohlo by sa stať, že hostia by si pekne dlho postáli. Preto ak sa k tomu hostiteľka nemá a návšteve ponúkne: nech sa páči, sadnite si, jej ponuku rozhodne prijmeme.

Občerstvenie a večera

Poradie, v akom sa návšteva obsluhuje, vychádza tiež z poradia spoločenskej významnosti. Pri návštevách je to následnosť hosť - hostiteľ a potom už štandardne žena - starší - nadriadený. Aj keď hostiteľka naberie hosťom ako prvým, mali by sme počkať, kým budú mať naložené všetci. Jesť sa správne začína vtedy, keď začne jesť hostiteľka.

Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD

Hostiteľka alebo aj obaja hostitelia by mali byť súčasťou pozvaných hostí, nie obsluhujúcim personálom. Je preto výhodné, keď sa jedlá i nápoje podávajú formou bufetu. Iným riešením je, že hostiteľke pomôžu aj hostky, ktoré sú s ňou v najbližšom vzťahu. Rovnako môžu hostiteľke pomôcť aj s uprataním použitých tanierov a pohárov. Nie však s umývaním riadu, ktoré má, koniec koncov, aj tak nasledovať až po odchode návštevy.

Odchod

O tom, kedy sa návšteva skončí, rozhodujú výhradne len hostia. Je ňou osvedčené: Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe. Keď sa dokážeme vcítiť do roly hostiteľa, budeme vždy skvelým hosťom, ktorý vie, kedy je správny moment na odchod. Hosť, ktorý vie, kedy je ten správny čas rozlúčiť sa, bude vítaný aj v budúcnosti.

Kedy sa chodí na návštevu? Máme prísť presne alebo je povolená nejaká tolerancia?

Pri návšteve je začiatok mierne nepresný. Keď sa dohodneme na 19.00, správny čas nášho príchodu je naozaj o 19.00, prípadne krátko po devätnástej. Skôr však za žiadnych okolností! To radšej absolvujeme prechádzku po ulici, kde bývajú hostitelia, alebo si posedíme v aute pred ich domom. Naopak, neskôr ako 19.10 je už naozaj neskoro a nechať hostiteľov čakať sa nehodí. Dôvodom na porušenie desaťminútového limitu je iba vyššia moc, vtedy by sme hostiteľom mali aspoň poslať SMS, aby vedeli, že na nás nemusia čakať v pozore.

Sú nejaké pravidlá, v akom obalovom stave má byť kytica?

Papier je obal, z kytice ho dáme pred odovzdaním dole. Celofán býva súčasťou kytice, dotvára jej vzhľad, ten pred hostiteľkou tajiť nemusíme. Kytica odovzdaná v priehľadnom celofánovom obale je v poriadku, ak dotvára dizajn kytice.

Hostia niekedy prinesú hostiteľovi nápoj, ktorý by s ním radi ochutnali. Je toto očakávanie v poriadku?

Hostiteľ nemá povinnosť podeliť sa s hosťom o prinesený dar. Ako hostiteľ naloží s darčekom, ktorý od nás dostal, je na jeho rozhodnutí. Niekedy ani nie je vhodné, aby darované víno hneď otvoril. Prinesieme ho v „transportnej“ teplote a piť ho nevychladené by bolo barbarstvom. Dobrým riešením je, že hostiteľovi odplatíme pozvanie, a keď on príde na návštevu k nám, ponúkneme ho nápojom, ktorý máme radi a bude správne pripravený na podávanie pre hostí.

Pozdrav a slušnosť: Základ dobrých vzťahov

Slušnosť je elementárna výbava z doby ranného detstva. V dnešnej dobe slušnosť chýba. Ľuďom chýbajú už základné znalosti slušného správania. Väčšina ľudí si svoj problém ani neuvedomuje a robia pri pozdrave množstvo chýb. Tou najväčšou je, že sa nepozdravia vôbec. Keď prichádzame k osobe, ktorá nám je známa, snažíme sa s ňou nadviazať očný kontakt, usmejeme sa a nahlas sa pozdravíme. „Dobrý“ a „Zdravím“ nie je pozdrav, ak neviete či si s danou osobou tykáte alebo vykáte, radšej sa pozdravte „Dobrý deň“. Pozor! Menej významná osoba sa zdraví ako prvá, podriadený zdraví šéfa, muž ženu, mladší človek zdraví človeka staršieho. Pokiaľ druhá osoba (menej významná) sa nepozdraví z rôznych dôvodov, netreba mlčať. To, že niekto nie je slušný (alebo Vás nevidel) je jeho problém. Vy viete čo sa patrí, takže smelo do toho - pozdravte sa. Vo všeobecnosti platí, že pri vstupe do miestnosti sa vždy prvý zdraví vstupujúci. Nie je to jednoduché, ak sú v miestnosti neznámi ľudia, ale od Vášho pozdravu závisí veľa. Pozdrav má byť jasný, zreteľný, primerane hlasný, tón hlasu má byť priateľský a úctivý. Ak sa pozdravíte nesmelo, chladne a arogantne, nečakajte, že k Vám ľudia budú milí a priateľskí. Pokiaľ sedíme a niekto nás príde pozdraviť, zo stoličky sa postavíme a ak to situácia vyžaduje, podáme pri pozdrave aj ruku. K osobe sa pristupuje vždy spredu, to znamená, že blížiacu osobu, ktorá sa Vám chce pozdraviť, by ste mali zbadať skôr. Ďalšou samozrejmosťou je slušná odpoveď na pozdrav. Neodzdravenie sa je rovnaká neslušnosť ako nepozdravenie sa. Prirodzene pokiaľ vstúpite do miestnosti plnej zákazníkov, nečakajte ich zborovú odpoveď sprevádzanú úsmevom a potleskom. V takej situácií je pozdrav skôr formalitou a odpoveď skôr vecou pocitu. Pokiaľ sa neznámy na Vás pozerá, tak sa mu odzdravte, aj keď by ste sa mali odzdraviť ako jediný. Okrem pozdravu by ste bežne mali používať slová ako ďakujem, prosím a prepáč.

Predstavovanie sa

Pri spoločenských udalostiach sa očakáva, že sa hostia navzájom medzi sebou spoznajú. Pri predstavovaní má byť významnejšia osoba vo výhode, teda jej sa najprv predstaví menej významný človek, až potom sa predstaví ona jemu. Všeobecne známa osobnosť sa vôbec predstavovať nemusí, to iba jej sa predstavujú ostatní, menej známi ľudia. Ak sa chce zoznámiť muž so ženou, najprv sa predstaví on žene, až potom sa predstaví ona jemu. Ak sa zoznamujú dve vekovo nerovné osoby, predstaví sa najprv mladší človek staršiemu. V zamestnaní sa predstaví podriadený, napríklad nový zamestnanec, šéfovi.

Zoznamovanie je sprevádzané podaním rúk a treba pri tom dodržať rebríček spoločenskej dôležitosti. Žena, starší a nadriadení podávajú ruku ako prví. Vzdialenosť medzi ľuďmi pri podávaní rúk má byť primeraná, aby sa nikto nemusel predkláňať.

Ak chceme zoznámiť muža so ženou, najprv predstavíme muža žene, až potom sa predstaví ona jemu. Mladšieho človeka predstavíme staršiemu. V zamestnaní predstavíme podriadeného, napríklad nového zamestnanca, šéfovi, ale aj pred šéfom má prednosť hosť - zákazník, klient či spolupracovník alebo dodávateľ.

Keď sa stretnú dva manželské páry, situácia začína byť menej prehľadná. Poradie dôležitosti tu určuje spoločenské postavenie dvoch pánov. Podľa etikety sa najprv predstaví spoločensky menej významný muž druhému páru, hoci spoločne obom naraz. Následne im predstaví svoju partnerku (žena je vo výhode, predstavuje sa ako druhá). Potom sa predstaví spoločensky významnejší muž a až nakoniec jeho partnerka, ktorá je zo štvorice spoločensky najvýznamnejšou osobou (je žena a patrí k významnejšiemu páru).

Pri predstavovaní môže prejaviť svoje potešenie ten, kto je významnejší. Je dôležité vysloviť svoje meno zreteľne a dostatočne nahlas. Môžeme novému známemu podať svoju vizitku a zároveň môžeme poprosiť, aby nám svoje meno zopakoval. Predstaviť sa treba plným menom (a zložitejšie či cudzokrajné meno uľahčuje práve podanie vizitky) a ak je to vhodné a dôležité, dá sa pri predstavovaní spomenúť aj titul. Pri predstavovaní veľmi pomôže, ak sprostredkovateľ k menu pridá niečo navyše, napríklad profesiu či záľuby dvoch doteraz neznámych ľudí.

S oslovením mužov nie sú problémy, každý muž je v spoločnosti „pán“. U žien je to zložitejšie. V pracovnom kontakte je každá žena „pani“, hoci je slobodná a má dvadsať a kúsok. Aj mladú čašníčku je správne osloviť „pani“, povedať jej „slečna“ si podľa etikety môže dovoliť len pán vo veku jej starého otca. V súkromí oslovenie „slečna“ patrí mladej žene alebo aj žene, ktorá nie je vydatá. Ak niektorá staršia žena trvá na oslovení „slečna“, treba to rešpektovať. Rovnako, ak si niekto želá, aby ho oslovovali „pán inžinier“. Platí to aj v prípade, ak niekto radšej používa iné krstné meno či jeho verziu.

Aj pri tykaní platí základný spoločenský rebríček žena - starší - nadriadený. Tykanie môže navrhnúť len dôležitejšia osoba menej dôležitej osobe, teda žena navrhuje tykanie mužovi, starší mladšiemu a nadriadený svojmu podriadenému, nikdy nie naopak.

tags: #dochodcovia #prvé #stretnutie #kvety #etiketa