Dom Charitas Božej Prozreteľnosti: História a poslanie

Dom Charitas Božej Prozreteľnosti je inštitúcia s bohatou históriou a hlbokým duchovným poslaním. V tomto článku sa pozrieme na jeho pôvod, činnosť a vplyv na spoločnosť, ako aj na príbehy ľudí, ktorí ho formovali a ktorým slúži.

Korene a zakladateľ: Svätý Jozef Benedikt Cottolengo

Príbeh Domu Charitas Božej Prozreteľnosti sa začína so svätým Jozefom Benediktom Cottolengom, kňazom, ktorý sa narodil v roku 1786 v severnom Taliansku. Už od malička prejavoval lásku k blížnym a silnú vieru, ktorú mu vštepovala jeho matka. Zlomovým momentom v jeho živote bola tragická udalosť v roku 1827, keď bol svedkom smrti tehotnej ženy, ktorej odmietli pomoc v nemocniciach pre jej chudobu. Táto udalosť ho hlboko zasiahla a podnietila k činu.

V roku 1828 Cottolengo predal svoj majetok a otvoril v Turíne malý útulok pre chorých a chudobných. Tento skromný začiatok sa postupne rozrástol do rozsiahleho diela známeho ako Malý dom Božej prozreteľnosti (Piccola Casa della Divina Provvidenza), známeho aj pod jeho menom Cottolengo. Dom sa stal útočiskom pre chorých, chudobných, siroty, starých ľudí a osoby s rôznym postihnutím.

Cottolengo veril v Božiu prozreteľnosť a lásku ako základné piliere jeho diela. Sám nemal nič, ale veril, že ak budú hľadať najprv Božie kráľovstvo, Boh sa postará o všetky ich potreby. Jeho dôvera bola taká silná, že v jednej známej príhode vyhodil posledné mince, ktoré mala sestra v kuchyni, z okna, aby demonštroval, že sa majú spoliehať výlučne na Božiu pomoc.

Štruktúra a činnosť Malého domu Božej Prozreteľnosti

Aby zabezpečil trvalú starostlivosť o zverencov Piccola Casa, svätý Jozef Benedikt založil štrnásť rehoľných kongregácií, vrátane Bratov svätého Vincenta a Dcér svätého Vincenta (známych aj ako Vincentínske sestry). Tieto spoločenstvá sa venovali rôznym formám pomoci, od ošetrovania chorých a opatrovania starých, cez výchovu sirot a starostlivosť o telesne a duševne postihnutých. Založil aj kontemplatívne rády, ktorých modlitby mali vyprosovať Božie požehnanie pre celú charitatívnu činnosť.

Prečítajte si tiež: Domáca ošetrovateľská starostlivosť

Z tohto domu sa postupne vyvinula nemocnica s približne 2 000 lôžkami. Členovia tohto náboženského spoločenstva, ktoré zahŕňa kňazov, bratov a sestry žijúce zasväteným životom, sa zasvätili Bohu vo službe najmarginalizovanejším ľuďom. Kongregácia bratov sv. Jozefa Cottolenga je laickou náboženskou rodinou, ktorej členovia sa zasvätili Bohu v službe najmarginalizovanejším ľuďom. Bola založená v roku 1833 a v roku 1965 ju ako náboženský ústav pontifikálneho práva schválilo Apoštolské sídlo. Bratia sú si vedomí, že sú skromnými nástrojmi Božej Prozreteľnosti. Ich záväzkom je vteliť lásku k prozreteľnému Bohu vo všetkých aktivitách Malého domu Božej Prozreteľnosti a ich osobitnou misiou je nasledovať príklad Ježiša, ktorý vedie k darovaniu, zdieľaniu a obetovaniu vlastného života v prospech týchto trpiacich ľudí.

Apoštolát spočíva v pomáhaní osobám postihnutým neliečiteľnými chorobami, mentálne postihnutým, telesne postihnutým a tiež tým, ktorí sú vo vážnych a pokročilých štádiách utrpenia a nemajú nikoho, kto by sa o nich staral.

Dom Charitas v Trstenej a podomová návšteva kaplnky Panny Márie

V Trstenej sa nachádza Dom Charitas sv. Františka z Assisi, ktorý sa zapísal do Združenia Zázračnej medaily. Prostredníctvom prijatia kaplnky sa snažia vytvárať modlitbové spoločenstvo v duchu kresťanskej lásky. V posledných rokoch sa vďaka rehoľným sestrám dcéram kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul na Orave rozšírila podomová návšteva kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily.

Klienti a zamestnanci Domu Charitas v Trstenej s hlbokým rešpektom a otvorenosťou srdca prijali prezentáciu o sv. Vincentovi de Paul. Sestrička Mária svojou osobnou odovzdanosťou, živým svedectvom, úctou a jednoduchým, milým výkladom naplnila celé spoločenstvo Domu Charitas. Panna Mária koná, osvecuje srdcia, ktoré sa jej otvoria, pôsobí a premieňa naše životy. Treba sa nechať viesť, len pravda nás oslobodí a pomôže dosiahnuť nebo. Cez odovzdanosť a nezištnú lásku v jednoduchosti a skrytosti môžeme robiť veľké veci, pre ktoré nás predurčil Pán.

Dom Charitas Božej Prozreteľnosti v Liptovskom Mikuláši

V Liptovskom Mikuláši sprevádzkovala Spišská katolícka charita denný stacionár a nocľaháreň. Nové priestory Domu Charitas Božej prozreteľnosti požehnal spišský diecézny biskup Štefan Sečka.

Prečítajte si tiež: O Charitas a detských domovoch

Charitný domov v Dolnom Smokovci

Charitný domov v Dolnom Smokovci je verejnosti už dlho známy ako miesto, kde ľudia môžu načerpať nielen fyzické, ale aj duševné sily. Počas roka ponúka pre ľudí vždy zaujímavú ponuku rôznych duchovno-rekreačných pobytov. V správe tohto domova došlo k viacerým zmenám. Správu domova po Slovenskej katolíckej charite preberá od 1. K zmene správy charitného domova v Smokovci do rúk Spišskej katolíckej charity sme pristúpili, aby bola zabezpečená už nevyhnutná rekonštrukcia. Cieľom je zachovať charitný domov ako miesto duchovnej i telesnej rekreácie v podmienkach vyhovujúcim súčasným (i budúcim) potrebám. Riaditeľ Spišskej katolíckej charity, Pavol Vilček vníma túto situáciu ako veľkú výzvu: „Keďže je to dielo otca biskupa Vojtaššáka, pre Spišskú katolícku charitu je to výzva. Chceme prestavať a rozšíriť dnešný charitný domov a postaviť nové zariadenia pre starých a aj pre deti. Charitný domov v Dolnom Smokovci má bohatú históriu. Jeho počiatky siahajú až do roku 1929, kedy otec biskup Vojtaššák kúpil tento domov pre potreby charity od grófa Karatsonyho. Pôvodne tu boli postavené dve budovy. Tretia stavba, dnešný charitný domov, bol postavený v roku 1938 ako ozdravovňa pre deti.

Odkaz svätého Jozefa Cottolenga a posolstvo pre dnešok

Svätý Jozef Benedikt Cottolengo zomrel 30. apríla 1842 v Chieri. Jeho posledné slová odrážali jeho hlbokú vieru a lásku k Bohu: "Zaradoval som sa, keď mi povedali: Poďme do domu Pánovho!" Jeho dielo, Malý dom Božej prozreteľnosti, naďalej existuje a pomáha núdznym v mnohých krajinách sveta.

V chudobných vždy videl Ježišovu tvár a nikdy sa k nim nesprával inak než s veľkou úctou a dôstojnosťou. Často vravel: „Chudobní sú Ježiš a my im musíme vždy slúžiť.“

Jeho život a dielo sú inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa snažia pomáhať blížnym v núdzi. Jeho neochvejná dôvera v Božiu prozreteľnosť a láska k chudobným sú príkladom, ktorý môže obohatiť aj náš život.

Modlitba k Svätému Jozefovi Benediktovi Cottolengovi

Bože, Ty si Svätému Jozefovi Benediktovi Cottolengovi dal srdce plné lásky a milosrdenstva. Prosíme Ťa, aby sme aj my, inšpirovaní jeho príkladom, dokázali pomáhať tým, ktorí to potrebujú, s rovnakou oddanosťou a pokorou. Svätý Jozef Benedikt Cottolengo, oroduj za nás, aby sme aj my mohli byť svedkami Kristovej lásky a pravdy.

Prečítajte si tiež: Ako ADOS Charitas pomáha deťom v núdzi?

Svätý Jozef Benedikt Cottolengo je patrónom chudobných, tých, ktorí chcú uľahčiť ľudské utrpenie, proti infekčným chorobám, proti cirhóze a ochoreniam pečene. Jeho motto znie: „Boh vie, čo robí; všetko pre naše dobro: modlime sa a dôverujme!“

Mariánska úcta a Frivald

Dejiny kostola vo Frivalde siahajú až do 13. storočia. Dosvedčujú to základy priamo sa otvárajúcej svätyne, objavené pri archeologických výkopových prácach v roku 1993. Vtedy sa našli aj úlomky hlinených nádob zo začiatku 15. storočia, v ktorých nosili vodu k stavbe kostola. Od polovice 12. storočia sa na neobývaných územiach Uhorska usadzovali Nemci, a pravdepodobne na začiatku 13. storočia založili mimo územia Rajca usadlosť Friwald (Frei-Wald = voľný les, alebo Früh-Wald = predtým les).

Prvopočiatky mariánskej úcty sú spojené so svätou Kingou, dcérou uhorského kráľa Bela IV., manželkou poľského kráľa Boleslava. Podľa legendy pri krste 5. marca 1234 zázračne vyriekla slová pôstnej antifóny „Ave Regina coelorum, ave Domina Angelorum…“ v preklade „Zdravas, Kráľovná nebeská, zdravas, Pani anjelská…“ Po manželovej smrti žila v kláštore s kostolom Najsvätejšej Trojice v Starom Sączi, zomrela v júli 1292 v povesti svätosti. V r. 1410 počas prusko-poľskej vojny vojská uhorského vojvodu Stibora vypálili tento kláštor spolu s mestom. Po prehratej vojne začal na znak pokánia zakladať kláštory a kostoly, zasvätené Panne Márii. V roku 1413 si jeho verný sluha Michal Walach zakúpil vo Frivalde dedičné šoltýske právo, aj on na znak pokánia postavil väčší kostol, zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov, pričom sa na slávnosť Najsvätejšej Trojice konala každoročne kajúca púť.

Okolo roku 1480 dali vyhotoviť sochu Panny Márie s Jezuliatkom na rukách, ktorá sa stala milostivou sochou. V roku 1560 bol Frivald rajeckou filiálkou. V roku 1569 získal lietavské panstvo František Thurzo, zať Mikuláša Kostku. Pretože prešiel na protestantizmus, aj Rajec s filiálkami sa stali protestantskými. Dňa 15. júla 1699 vykonal vizitáciu vo Frivalde trenčiansky archidiakon a ilavský farár Ján Fridecký. Najstaršími písanými dokumentmi o frivaldskej farnosti sú matriky z roku 1698, ktoré viedol Ján Letavský. Tento kňaz bol predtým kaplánom na lietavskom hrade. Priniesol so sebou aj časť knižnice, z ktorej sa niekoľko kníh zachovalo až doposiaľ. Z tých čias sa zachovala legenda o tom, ako prišlo Rákocziho vojsko i do Frivaldu a odvlieklo milostivú sochu do Sliezska. Vojakov odprevádzali aj niektorí Frivalďania, ktorí sa nechceli rozlúčiť s milovanou sochou.

V rokoch 1729-1733 pôsobil vo farnosti farár Andrej Najzer. Na príhovor nebeskej Matky sa náhle uzdravil z nebezpečnej choroby. Z vďačnosti dal namaľovať obrázok s rozmermi 22x31 cm, ktorý znázorňuje chorého človeka, ktorý leží na posteli s baldachýnom a so zopnutými rukami sa utieka k milostivej soche. V tých rokoch dal farár obnoviť kostol. V júni 1732 vydláždili kostol kamennými štvorcovými platňami. Na priečelie kostola nechali namaľovať pápežský znak, obraz svätého Jána Nepomuckého, fragment „svätý Peter uprostred morských vôd“ a chronostichon udávajúci rok 1733. V tom roku dal Andrej Jozef Najzer taktiež vyhotoviť barokový oltár. Podľa inventára boli v kostole tri zarámované obrazy: „Anjel strážca“, „Svätý Ignác“ a „Svätý František Xaverský“, taktiež štyri obrazy Panny Márie, štyri sochy Panny Márie, a jeden obraz Sedembolestnej Panny Márie. Na oltári so 16 anjelmi stála bohato pozlátená socha Panny Márie, na pravej ruke držala Jezuliatko a v ľavej ruke mala žezlo.

Nitriansky biskup Ján Gustini-Zubrohlavský uvádza v kánonickej vizitácii v roku 1767: „Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“

V roku 1805 sa na príhovor Matky Božej Frivaldskej náhle uzdravil z ťažkej choroby Peter Andrej Huljak, rodák z Rajca, rehoľník-piarista, neskorší stredoškolský profesor.

Združenie Zázračnej medaily a jeho poslanie

Združenie Zázračnej medaily bolo založené pápežom Piom IX. 21. júna 1847 na podklade zjavení Panny Márie sv. Kataríne Labouré, ktoré mala v roku 1830. Zo začiatku malo iba miestny charakter - bolo založené iba pre Paríž (Dom sv. Lazára). Pápež sv. Pius X. 8. Združenie si kladie za cieľ preukázať náležitú úctu Panne Márii pre vlastné posvätenie a ako prostriedok apoštolátu. Aby sa stala skutočnosťou myšlienka sv. Panna Mária rozdáva veľa milostí, mnohí vydávajú svedectvá o jej pomoci. Panna Mária, Matka nášho Pána, prijímame a vítame ťa s pokorou, dôverou a láskou.

Naša rodina sa chce modliť slovami, ktoré Duch Svätý vložil do úst sv. Nepoškvrnená Matka, je pre teba po­tešením žiť so svojimi deťmi. Naša dôvera nás privádza k tebe - našej Matke, lebo nás miluješ a chceš, aby sme cítili tvoj mocný príhovor u tvojho Syna a nášho Pána. Skrze neho nám sprostredkuješ milosti, ktoré potrebujeme. Mária, Matka naša, chceme prežívať tvoju prítomnosť uprostred nášho rodinného spoločenstva, aby si nás privádzala k Ježišovi; aby milosti, ktoré sálajú z tvojich rúk, vyplnili prázdnotu našich sŕdc; aby Ježiš, plod tvojho života, zničil plody nášho egoizmu a od­pustil nám naše previnenia.

Chceme ťa nasledovať v čnostiach tvojho života: v pokore, poslušnosti, jed­noduchosti, v láske a tak žiť v jednote medzi sebou, aj v jednote s tvojím Synom. Zverujeme ti celú našu rodinu - našu domácnosť. Buď jej Kráľovnou; túžime po tvojej prítomnosti vo všetkých chvíľach a okolnostiach života nášho rodinného spoločenstva. Ty, Poklad­nica milostí, si Matkou malých i veľkých každodenných záz­rakov, vyprosuj nám milosť neustále prežívať tvoju blízkosť a lásku. Buď sprostredkovateľkou cesty, ktorá nás neustále približuje ku Kristovi a vzorom čností, aby sme podľa tvojho príkladu žili dôstojne ako tvoje deti, aj ako bratia sestry v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.

Milovaná Panna Mária, tvojmu prečistému srdcu zasväcujeme náš domov i všetkých, ktorí v ňom bývajú! Nech sa náš dom, tak ako tvoj v Nazarete, stane oázou pokoja, a to plnením Božej vôle, konaním skutkov láskya odovzdaním sa do Božej prozreteľnosti. Nauč nás milovať členov našej rodiny a mať úctu ku každému človeku tak, ako nás miluje a učí Ježiš Kristus. Pomáhaj nám, aby sme žili ako kresťania a boli verní našej Katolíckej cirkvi. Najsvätejšia Panna, zahrň nás svojou nehou a skrze zasvätenie sa tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu, premeň naše srdcia i našu domácnosť na malé nebo.

Púť do Santiaga de Compostela

Svätojakubská cesta alebo nazývaná aj Camino de Santiago, existuje už niekoľko storočí, no medzinárodnú renesanciu zažila až v druhej polovici 20. storočia. Ľudia z celého sveta prichádzajú do Španielska a Francúzska, aby sa vydali na svoju púť do Santiaga de Compostela, k hrobu sv. Jakuba. V katedrále sú podľa legendárnej a písomne zaznamenanej tradície uložené ostatky svätého Jakuba, Kristovho učeníka, ktorý kázal v Španielsku. Vedľa cesty boli postupne umiestnené orientačné kamene, kamenné kríže, malé kaplnky a studničky. Neskôr boli zriadené aj kaplnky, kostoly a kláštory poskytujúce pútnikom prístrešie a jedlo. Prvý manuál pre putujúcich pochádza už z 12. storočia. Rukopis obsahuje kázne, správy o zázrakoch a liturgické texty spojené s osobou svätého Jakuba.

Púť odštartovala 9. septembra z Francúzkého mesta Lourdes. Už počas prvých dní bola veľmi náročná. V prvej etape bolo potrebné zvládnuť prevýšenie vyše 1.000 metrov. Každý deň púte bol iný, niekedy jednoduchší a príjemný, niekedy ťažký a bolestivý. Avšak každá púť je aj o bolesti, na ktorú si pútnik postupne "zvykne". Aj Pán Ježíš prišiel na tento svet, nie aby bolesť odstránil, ale aby jej dal zmysel. Tým zmyslom je bolesť obetovať za tých, ktorých máme radi.

V základnej výbave každého pútnika nesmú chýbať nádoby na vodu. Pitný režim je veľmi dôležitý a je potrebné ho dodržiavať, nielen počas púte. Počas celej cesty sú k dispozícií „čerpacie stanice“, v ktorých si môžete doplniť zásoby vody. Chýbať nesmie ani kvalitná obuv a oblečenie, isteže vhodne zvolené podľa počasia. Ďalším potrebným prvkom je svetlo, či už na mobile alebo baterka. Putovať sa začína ráno, ešte za tmy kedy je najlepšie kráčať za niekým kto svieti a udáva smer. Púť je o viere, o poznaní a sebapoznaní. Je bohatá na kultúrne pamiatky, históriu, mestečka a uličky v nich, domčeky, hrady a zámky. Netreba zabudnúť ani na krásy prírody a úžasnú atmosféru každého dňa. Podstatné však bolo stretnutie s Bohom.

tags: #dom #charitas #bozej #prozretelnosti #história