Dane a odvody pre domácnosti: Zamestnancov, SZČO a dôchodcov

Tento článok sa zameriava na prehľad daní a odvodov, ktoré sa týkajú rôznych skupín obyvateľstva na Slovensku, a to zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a dôchodcov. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane zmien, ktoré nastanú v roku 2025.

Zmeny v odvodoch od roku 2025

Sociálna poisťovňa informuje, že od 1. januára 2025 sa menia minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie, čo sa dotkne samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb (DPO), zamestnávateľov a zamestnancov. Sociálna poisťovňa oznámi tieto zmeny priamo dotknutým osobám začiatkom roka.

Zmeny výšky odvodov pre SZČO a DPO

Pre SZČO a DPO sa zvýšia minimálne aj maximálne vymeriavacie základy nasledovne:

• Minimálny vymeriavací základ vzrastie zo súčasných 652 eur na 715 eur.
• Maximálny vymeriavací základ sa zvýši z 9 128 eur na 15 730 eur.

V dôsledku toho budú minimálne a maximálne poistné pre SZČO a DPO od 1. Platby za január 2025 musia byť vykonané do 10. februára 2025. Kalendár.

Zmeny pre zamestnávateľov a zamestnancov

Zmeny sa dotknú aj zamestnávateľov a zamestnancov, pričom minimálny vymeriavací základ sa na zamestnancov nevzťahuje. Ich vymeriavacím základom je skutočne zúčtovaný príjem za vykonanú prácu, avšak maximálny vymeriavací základ bude:

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ženy v domácnosti: čo treba vedieť

• 15 730 eur mesačne, pričom maximálne poistné pre zamestnanca bude 1 478,62 eura.

Vymeriavací základ zamestnávateľa bude rovnaký ako vymeriavací základ jeho zamestnanca. Maximálne poistné pre zamestnávateľa dosiahne:

• 3 838,11 eura mesačne, pričom poistné na úrazové poistenie nie je obmedzené maximálnou výškou.

Sociálna poisťovňa upozorňuje SZČO, DPO a zamestnávateľov na dôležitosť správneho nastavenia platieb. Okrem úpravy trvalých príkazov je potrebné venovať pozornosť všetkým potrebným údajom pri platbách, aby sa predišlo komplikáciám.

Tieto zmeny ovplyvnia výšku poistného, ktoré sa dotkne širokej skupiny poistencov.

Dane a odvody v roku 2014

Pre lepšie pochopenie problematiky si priblížime aj situáciu v roku 2014, ktorá nám poslúži ako porovnávací základ.

• Nezdaniteľná časť základu dane pre rok 2014 bola 3 803,33 €.
• Daňový bonus pre rok 2014 na 1 dieťa mesačne bol 21,41 €.
• Odvodové zaťaženie živnostníka bolo 33,15 %. V roku 2014 to bolo 133,42 € do Sociálnej poisťovne a 56,35 € do zdravotnej poisťovne.

Nezdaniteľná časť základu dane

Nezdaniteľná časť základu dane sa vypočíta ako 19,2-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Životné minimum pre výpočet dane za rok 2014 bolo vo výške 198,09 €. Preto nezdaniteľná časť základu dane pre rok 2014 bola 3 803,33 €. Životné minimum podľa zákona o životnom minime predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Prečítajte si tiež: Príspevky na opatrovanie seniorov

Medzi nezdaniteľné časti základu dane patria:

• Dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier).
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier).

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov (ZDP) bola v roku 2014 vo výške 3 803,33 €.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 ZDP závisela od jej/jeho vlastného príjmu:

• Ak manželka (manžel) nemala vlastný príjem, nezdaniteľná časť ZD ročne na manželku (manžela) bola 3 803,33 €.
• Ak manželka (manžel) mala vlastný príjem, nezdaniteľná časť ZD ročne na manželku (manžela) sa vypočítala ako rozdiel 63,4-násobku sumy platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížená o vlastný príjem manželky (manžela).

Nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 8 ZDP - zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) bola obmedzená. Táto nezdaniteľná časť nadobudla účinnosť od 1. 1. 2013 a platná bola do 31. 12. najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov). Suma nesmela presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok 2012. Priemerná mzda bola 805 €.

V prípade, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení zákona č. 252/2012 Z. z., ktorá bola uplatnená ako nezdaniteľná časť základu dane, napr. zmluva o starobnom dôchodkovom sporení nebola právoplatná, daňovník bol povinný túto sumu vysporiadať. Bol povinný zvýšiť si základ dane (§ 11 ods. 9 ZDP).

Prečítajte si tiež: Možnosti práce ako spoločníčka

Nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 10 ZDP - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier). Od januára 2014 sa zaviedla nová nezdaniteľná časť ZD - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorá sa mohla uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2014. Daňovník si mohol túto nezdaniteľnú časť ZD uplatniť vo výške preukázateľne zaplatených príspevkov za zdaňovacie obdobie roku 2014. Obsahom zmeny muselo byť zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy. Daňovník nemohol mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona č. 650/2004 Z. z. Výber z doplnkového dôchodkového sporenia bol možný až v 62. roku života.

Daňový bonus

Daňový bonus je podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov suma, ktorou sa znižuje daň. Počas roka mal zamestnanec nárok na mesačný daňový bonus v prípade, ak jeho hrubé zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov dosiahli aspoň polovicu mesačnej minimálnej mzdy.

Suma daňového bonusu na 1 dieťa mesačne sa počas celého roka 2015 nemenila. Zmena nastala až 1. januára 2016, a to na základe zmeny sumy životného minima, ktorá by mala byť 1.

Zamestnanecká prémia

Zamestnanecká prémia je príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý je poskytovaný na základe podmienok, ktoré určuje zákon č. 595/2003 Z. z. Zamestnanecká prémia je záporná daň. Nárok na prémiu vznikal zamestnancovi, ktorý mal základ dane menší, ako bola suma nezdaniteľnej časti na daňovníka, t. j. 3 803,33 €. Jeho vypočítaná daňová povinnosť bola rovná nule, čiže nemal žiadnu daňovú povinnosť voči štátu.

Daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie musel mať príjem minimálne 6-násobok minimálnej mzdy (6 x 352) a maximálne 12-násobok minimálnej mzdy (12 x 352). Zamestnaneckou prémiou bola suma, ktorá sa vypočítala 19 % sadzbou dane z rozdielu nezdaniteľnej čiastky základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 2.

Daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie musel mať príjem minimálne 12-násobok minimálnej mzdy (12 x 352 = 4 224 €) a viac. Zamestnanecká prémia sa vypočítala ako 19 % z rozdielu nezdaniteľnej čiastky základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a základu dane (reálneho) vypočítaného podľa § 5 ods. 2.

Cena práce a čistá mzda

Čistá mzda je príjem zamestnanca, ktorý dostane. Cena práce tvorí hrubú mzdu zamestnanca navýšenú o odvody do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne hradené zamestnávateľom. Odvody zamestnávateľa boli 35,2 %. Príjem zamestnanca sa znížil o odvody do SP a ZP, odpočítala sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 316,94 € a vypočítal sa základ dane. Zo základu dane sa vypočítala 19 % daň z príjmov. Pri ročnom zúčtovaní dane z príjmov FO sa brala do úvahy ročná suma nezdaniteľnej časti základu dane.

Dôchodkové poistenie

Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia, ktoré od 1. januára 2004 zaviedol zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Patrí sem:

• Starobné poistenie - poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia.
• Invalidné poistenie - poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

Nemocenské poistenie

Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Poistenie v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku, po splnení všetkých podmienok na priznanie, vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov, resp. štyroch mesiacov.

Garančné poistenie

Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Úrazové poistenie

Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce. Preto, na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa

Zamestnanec v pracovnom pomere mal odvody vo výške 13,4 % z hrubej mzdy (do SP 9,4 % a do ZP 4 %). Zamestnávateľ zaňho platil odvody 35,2 % z hrubej mzdy.

Odvody študenta na dohodu

Na dohodu o brigádnickej práci študenta mohol pracovať žiak strednej školy alebo študent dennej formy vysokoškolského štúdia, ale najviac do ukončenia kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil vek 26 rokov.

Hranica príjmu študenta, ktorý mal vek do 18 rokov, bol príjem 68 €. Hranica príjmu študenta, ktorý mal vyšší vek ako 18 rokov, bol príjem 159 €. Tieto sumy platili do 31. decembra 2014.

Študent si mohol uplatniť výnimku z dôchodkového poistenia. V prípade, že si ju uplatnil, tak dôchodkové poistenie platil len zo sumy prevyšujúcej 200 €. Študent zaplatil 7 % odvodov len zo sumy prevyšujúcej 200 €. Zamestnávateľ zaplatil 21,75 % na dôchodkové poistenie pri uplatnení výnimky, ale len zo sumy prevyšujúcej 200 €. Z dohody o brigádnickej práci študenta sa zdravotné odvody neplatili.

Odvody dohodára

V tabuľke sú uvedené odvody zamestnanca - „dohodára“, ktorý pracoval na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným alebo nepravidelným príjmom a ktorý nebol poberateľom žiadneho dôchodku. Pravidelný príjem bol príjem z dohody, ktorý sa vyplácal pravidelne po každom odpracovanom mesiaci.

Odvody dôchodcu na dohodu

V tabuľke sú uvedené odvody zamestnanca (dôchodcu, ktorý dovŕšil dôchodkový vek) - „dohodára“, ktorý pracoval na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti a ktorý bol poberateľom starobného alebo výsluhového dôchodku. Invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a nemocenské poistenie tieto osoby neplatili. Neplatil ich ani zamestnávateľ, ktorý ich zamestnával.

Osoby, ktoré poberali invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, neplatili nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Zdravotný odvod neplatil ani zamestnanec, ani zamestnávateľ. Platili dôchodkové poistenie (starobné a invalidné).

Pri dohodách s pravidelným príjmom sa neplatilo invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Dôchodca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok, alebo výsluhový dôchodok a mal nepravidelný príjem, platil iba starobné poistenie vo výške 4 %.

Výnimka pre dlhodobo nezamestnaných

Od 1. novembra 2013 sa zaviedla v sociálnom a zdravotnom poistení výnimka, a to pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaných občanov. Zamestnanec neplatil žiadny odvod do SP počas prvého roka zamestnania. Zdravotný odvod neplatil ani zamestnanec, ani zamestnávateľ. Platil ho štát, ako keby bol vedený v evidencii na úrade práce.

Výpočet dane z príjmu FO

Daň z príjmu FO sa počítala ako 19 % zo základu dane daňovníka.

Povinné poistenie SZČO

Od 1. júla 2014 bola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená osoba, ktorej brutto príjem za rok 2013 bol vyšší ako 4 830 €. Od 1. júla 2015 bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená osoba, ktorej brutto príjem za rok 2014 bude vyšší ako 4 944 €.

Daňová povinnosť živnostníka

Daňová povinnosť u živnostníka (SZČO) sa vypočítala 19 % zo základu dane.

Porovnanie daňovo-odvodového zaťaženia

Pre porovnanie daňovo-odvodového zaťaženia pri minimálnej mzde sme zvolili pre obe osoby konštantný hrubý mesačný príjem vo výške minimálnej mzdy 352 €. Aby sme vylúčili vplyv ostatných nezdaniteľných častí základu dane, vychádzali sme z predpokladu, že manžel (manželka) majú svoj príjem a daňovník (zamestnanec) neplatí dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) a neplatí príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier).

Živnostník na odvodoch mesačne zaplatil štvornásobne viac ako zamestnanec. Zamestnancovi nevznikala daňová povinnosť voči štátu. Nezdaniteľná časť základu dane prevyšovala čiastkový základ dane. SZČO tiež nevznikala daňová povinnosť pri príjme 352 €. Uplatňovala si nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá bola vyššia ako samotný základ dane. Živnostník si mohol uplatniť aj paušálne výdavky 40 % z celkového ročného príjmu. Pri ročnom zúčtovaní dane z príjmov FO mal zamestnanec nárok na vrátenie zápornej dane prostredníctvom zamestnaneckej prémie v maximálnej výške 27,60 € za predpokladu konštantného hrubého príjmu za zdaňovacie obdobie 2014.

Pri zvýšení minimálnej mzdy v roku 2015 vznikla zamestnancovi daňová povinnosť 2,30 €, ale mal nárok na daňový bonus, ktorý bol znížený na 19,11 €. Daňová povinnosť SZČO ostala nulová.

Zamestnanec odviedol pri minimálnej mzde sociálne a zdravotné odvody vo výške 47,16 € (50,92 € v roku 2015). Zamestnávateľ uhradil za svojho zamestnanca odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne vo výške 35,2 %, t. j. 123,90 € (133,76 € v roku 2015). Celkové odvodové zaťaženie bolo 171,05 € (184,68 € v roku 2015). SZČO musela odvádzať sociálne a zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 402,50 € (412 € v roku 2015) a nie zo skutočného dosiahnutého príjmu na úrovni minimálnej mzdy. Porovnaním SZČO a zamestnanca s ohľadom na sociálne a zdravotné poistenie sme zistili, že celkové odvodové zaťaženie zamestnanca predstavovalo 171,05 € (184,68 € v roku 2015).

Porovnaním sme zistili, že lepší príjem mal zamestnanec, lebo živnostník mal vysoké odvodové zaťaženie. Ale nie každý z nás mohol byť zamestnaný. Nie každý si dokázal nájsť prácu.

Vychádzali sme z predpokladu, že maximálny vymeriavací základ, z ktorého uhrádzala SZČO odvody na zdravotné poistenie, bol naším konštantným hrubým mesačným príjmom vo výške 4 025 € pre obe osoby rovnako.

Pri každomesačnom príjme 4 025 €, t. j. ročne 48 300 € nemal nárok na nezdaniteľnú časť základu dane ani zamestnanec, ani živnostník. Mesačne si ju mohol uplatniť, ale pri ročnom zúčtovaní bola nezdaniteľná časť ZD už nulová. Zamestnanec mal daňovú povinnosť voči štátu vo výške 602,05 € a živnostník 322,54 €. Živnostník mal vyššiu odvodovú povinnosť a nižšiu daňovú povinnosť, ale pri celkovom hodnotení mal nižší čistý príjem, t. j. 1 804,68 €. Pri ročnom zúčtovaní už nebolo pre živnostníka výhodné uplatniť si 40 % paušálne výdavky.

Vychádzali sme z predpokladu, že maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa uhrádzali odvody na zdravotné poistenie, bol naším konštantným hrubým mesačným príjmom vo výške 4 120 € pre všetky osoby rovnako. Osoby mali 1 dieťa, na ktoré si uplatňovali daňový bonus vo výške 21,41 €.

Pri každomesačnom príjme 4 120 €, t. j. Mesačne si ju mohol uplatniť, ale pri ročnom zúčtovaní bola nezdaniteľná časť ZD už nulová. Zamestnanec mal daňovú povinnosť voči štátu vo výške 596,27 € a živnostník 332,08 €. Živnostník mal vyššiu odvodovú povinnosť a nižšiu daňovú povinnosť, ale pri celkovom hodnotení mal nižší čistý príjem.

Zamestnávateľ uhradil za svojho zamestnanca odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne vo výške 35,2 %.

Čo je najvýhodnejšie?

Byť zamestnaný? Byť živnostníkom? Každý si musí vybrať sám a podľa svojich predstáv a možností. Platíte si sociálne poistenie sami alebo ho za vás hradí zamestnávateľ?

Nová transakčná daň od apríla 2025

Od apríla 2025 nadobudne účinnosť nová transakčná daň. SZČO budú musieť všetky platby realizovať z podnikateľských účtov.

tags: #dane #a #odvody #pre #domacnosti #zamestnancov