
Doplatenie poistného na dôchodkové poistenie je možnosť, ako si spätne navýšiť budúci dôchodok. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je možné doplatiť si poistné na dôchodok, a na to, ako to môže ovplyvniť výšku vášho dôchodku.
Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení mali zamestnanci s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. f) možnosť doplatiť si poistné na dôchodkové poistenie. Táto možnosť nie je časovo obmedzená počtom rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca.
Podľa § 138 ods. 16 zákona platí, že minimálny vymeriavací základ pri doplácaní poistného je najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad, pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €.
Maximálny vymeriavací základ je určený podľa § 138 ods. 6 zákona a platí v roku, za ktorý sa poistné dopláca. Je to najviac 7-násobok priemernej mzdy. Avšak, pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy.
Zaujímavosťou je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. To znamená, že dodatočné doplatenie poistného je "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre doplatky pri dôchodku
Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za tento rok doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. Všeobecne platí, že sa viac oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než roky okolo roku 2020.
Pri posudzovaní nároku na dôchodok a výšky dôchodku je dôležité, či sa do doby dôchodkového poistenia (odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Napríklad, podľa § 66 ods. 1 písm. b) sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r. 1991).
Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri doplatení invalidného dôchodku
Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka.
Povinná školská dochádzka bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Prečítajte si tiež: Dôchodok a evidencia na úrade práce
tags: #doplatenie #priznaného #dôchodku #podmienky