Kvalita života seniorov v domovoch dôchodcov: Porovnanie Slovenska a Rakúska

Úvod

V súčasnej spoločnosti, kde sa neustále zvyšuje priemerný vek života, je kľúčové venovať pozornosť kvalite života seniorov, najmä tých, ktorí žijú v domovoch sociálnych služieb. Starnutie prináša so sebou zmeny v oblasti fyzického a psychického zdravia, ktoré ovplyvňujú celkovú kvalitu života. Kvalita života je komplexný koncept, ktorý zahŕňa nielen fyzické zdravie, ale aj duševné pocity a schopnosť zvládať bežné denné aktivity. Umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb môže byť pre seniorov zlomovým bodom, ktorý so sebou prináša určité riziká. Tento článok sa zameriava na porovnanie kvality života seniorov v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku, pričom využíva dotazník WHOQOL-OLD na zistenie ich spokojnosti v rôznych oblastiach života.

Kvalita života seniorov: Teoretický rámec

Kvalita života seniorov je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane zdravotného stavu, psychologických činiteľov, rodinného zázemia a sociálneho statusu. V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nie len cez fyzickú stránku ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života (Goppoldová, Dragomirecká, Motlová, Hájek, 2005). K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb (Határ, 2005). Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká (Hegy, 2004).

Cieľ a metodológia prieskumu

Cieľom prieskumu bolo zistiť úroveň kvality života seniorov a zistiť mieru spokojnosti seniorov s kvalitou života v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Prieskum sa snažil odpovedať na nasledovné otázky:

• Aká je kvalita života seniorov v domovoch sociálnych služieb na Slovensku?
• Aká je kvalita života seniorov v domovoch sociálnych služieb v Rakúsku?
• V ktorej doméne kvality života dosahujú seniori najnižšie skóre?
• V ktorej doméne kvality života dosahujú seniori najvyššie skóre?

Na zistenie kvality života seniorov bol použitý medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD (Dragomerická, Prajsová, 2009). Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie demografických položiek ako vek a pohlavie. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života.

Domény kvality života

Dotazník WHOQOL-OLD sa zameriava na šesť kľúčových domén kvality života:

Prečítajte si tiež: Starší ľudia a poruchy príjmu potravy

1. Fungovanie zmyslov: Táto doména sa zameriava na vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, zapojenie sa do rôznych činností a komunikáciu v spoločnosti. Doména Fungovanie zmyslov bola tvorená z odpovedí na otázky č.1, 2, 10 a 20.
2. Nezávislosť: Táto doména skúma, do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia, a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Doména Nezávislosť bola mapovaná otázkami č. 3, 4, 5 a 11.
3. Naplnenie: Táto doména sa zameriava na spokojnosť seniorov so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote ako aj na spokojnosť s vecami. Doména Naplnenia sa nám vyskladala z odpovedí na otázky č. 12, 13, 15, 19.
4. Sociálne zapojenie: Táto doména zisťuje, či majú seniori dostatok činností, aktivít, spokojnosť so spoločenským dianím ako aj s trávením voľného času. Sociálne zapojenie seniorov nám ukazujú odpovede z otázok č. 14, 16, 17, a 18.
5. Smrť a umieranie: Táto doména skúma, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Doménu smrť a umieranie nám prezentujú odpovede na otázky č. 6, 7, 8, 9.
6. Blízke vzťahy: Táto doména zisťuje, aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Poslednou doménou kvality života seniorov je Doména blízke vzťahy, ktorá je tvorená z odpovedí otázok č.

Každá vyššie spomínaná doména bola tvorená skórovaním jednotlivých odpovedí na štyri otázky. Skórovanie odpovedí jednotlivých domén prebehlo nasledovne: odpovede vôbec nie 1 bod, trochu 2 body, stredne 3 body, veľmi 4 body, maximálne 5 bodov. Z opačného konca Likertovskej škály sme hodnotili otázky ktoré boli položené opačne a to otázky č. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10. Pri analýze výsledkov oboch dotazníkov sme spočítali jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku v každom zariadení a následne sme vytvorili hrubé skóre jednotlivých domén.

Prieskumná vzorka

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 (100%) seniorov z toho 37 (49% ) v Slovenskej republike z toho 20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA. V Rakúsku vzorku tvorilo 39 (100%) seniorov boli zastúpení z dvoch zariadení. Prvá bola inštitúcia Hilfswerk Wiental z Pressbaum., kde bolo 20 (51%) seniorov, ktorým bola poskytovaná 24 hodinová domáca ošetrovateľská starostlivosť v ich vlastnom domácom prostredí a 19 (49%) respondentov tvorili seniori zo zariadenia RENNWEG z Viedni.

Výsledky prieskumu

Fungovanie zmyslov

Otázkami v rámci domény ,,Fungovanie zmyslov“ sme zisťovali vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, vplyv zmyslov na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov. Z tabuľky a grafu je zrejmé, že v doméne ,,Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.

Nezávislosť

Trochu markantnejšie rozdiely vidíme v posudzovaní domény ,,Nezávislosť“, v rámci ktorej sme zisťovali do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia, a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v rakúsku 3,31. Znamená to, že odpovede slovenských respondentov cirkulovali v rozmedzí od 2,54 do 2,91, čo znamená, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďou stredne alebo trochu. Seniori v rakúskych zariadeniach odpovedali v rozmedzí od 2,83 do 3,76 z čoho môžeme usudzovať, že väčšia časť respondentov odpovedala odpoveďami stredne alebo veľmi. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.

Naplnenie

S podobnými výsledkami sa stretávame aj v doméne ,,Naplnenie“, kde priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Na doménu ,,Naplnenie“ sme sa pýtali otázkami zameranými na spokojnosť so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote ako aj na spokojnosť s vecami. Odpovede slovenských seniorov boli v rozmedzí 2,08 až 3,04, z čoho vyplýva, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďami stredne a trochu. Pre seniorov v rakúskych zariadeniach bolo rozmedzie odpovedí od 3,49 do 4,02 čo nasvedčuje, že odpovedali predovšetkým veľmi a stredne. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne ,,Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach. Sú teda spokojní so svojimi možnosťami v živote ešte niečo dosiahnuť, dostáva sa im uznanie, ktoré si zaslúžia, sú spokojní s tým, čo v živote dosiahli ako aj s vecami, na ktoré sa môžu tešiť.

Prečítajte si tiež: Život v zariadeniach sociálnych služieb

Sociálne zapojenie

Aj v doméne ,,Sociálne zapojenie“ sme dospeli k obdobným výsledkom v predchádzajúcich dvoch prípadoch. V rámci tejto domény sme sa pýtali na dostatok činností, aktivity, spokojnosť so spoločenským dianím ako aj s trávením voľného času. Respondenti zo slovenských zariadení dosiali priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Nakoľko odpovede seniorov na Slovensku sa pohybovali v rozmedzí od 2,56 do 2,84 môžeme konštatovať, že väčšina odpovedí znela stredne a trochu. Pre odpovede rakúskych respondentov bolo charakteristické rozpätie 3,24 až 3,76. Títo seniori použili vo väčšine prípadov odpoveď stredne, veľmi a v niektorých prípadoch dokonca maximálne.

Smrť a umieranie

V rámci domény ,,Smrť a umieranie“ sme zisťovali, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 na pre seniorov z Rakúska 3,09. Odpovede respondentov umiestnených v slovenských zariadeniach sa pohybovali v rozmedzí 2,27 až 2,93. Znamená to, že frekventovanými odpoveďami bola odpoveď stredne a veľmi. Z čoho môžeme usudzovať, že seniori majú strach zo smrti, boja sa umierania, bolesť pri umieraní. U respondentov žijúcich v Rakúsku sa odpovede pohybovali medzi hodnotami 2,30 až 3,62, nakoľko títo respondenti na otázky týkajúce sa smrti odpovedali prevažne odpoveďou stredne.

Blízke vzťahy

Poslednou doménou bola doména ,,Blízke vzťahy“, v rámci ktorej sme zisťovali aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36. Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, vo väčšine prípadov seniori odpovedali odpoveďami stredne a veľmi. Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote.

Najnižšie a najvyššie skóre

V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov, najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne ,,Smrť a umieranie“ len 2,67. Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku. Rakúski seniori dosiahli priemerné skóre 3,09, z čoho vyplýva, že obe prieskumné vzorky pri porovnaní výsledkov Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov veľmi zaostáva, úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života. Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne ,,Sociálneho zapojenia“ ako v doméne ,,Smrť a umieranie“, a znamená to, že ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch. Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov.

Doména ,,Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach v priemernom skóre 2,67, kde otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania. Podľa nášho názoru táto doména je značne ovplyvnená s možnosťami voľno časových aktivít zariadení ako aj s funkčnými schopnosťami seniorov čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí. O nízkej úrovni domény ,,Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna. Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy.

Prečítajte si tiež: Kľúčový nástroj pre starostlivosť o zamestnancov

Jednou z možností zvýšiť kvalitu života seniorov sú aj humaniodné roboty, na ktoré poukazujú nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov. Ako uvádzajú Štefková a Dimunová (2015) výsledky dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti.

Porovnanie zariadení v Rakúsku

Pri porovnávaní týchto dvoch zariadení sme zistili, že Kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti. K podobným výsledkom dospeli aj Tabaková a Bušová (2007), keď zisťovali spokojnosť jedincov s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou v domácom prostredí u 67 klientov ADOS. S rovnakými výsledkami sa stretávame aj u autorov Dimunovej, Dankulicovej Veselskej a Stropkaiovej (2013), ktoré v rámci výskumu zameraného na zhodnotenie a porovnanie kvality života u seniorov žijúcich v domácom prostredí a v zariadeniach sociálnej starostlivosti zistili, vyššiu kvalitu života v doméne ,,Sociálneho zapojenia“ u seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako u seniorov žijúcich v domácom prostredí.

Závery a odporúčania

Po dôkladnej analýze našich výsledkov sme dospeli k záverom, že seniori v Rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako aj v domácom prostredí hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku. Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti (Raková, 2010, s. 300) a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti. Starnutie je fenomén, ktorý so sebou prináša zmeny zdravotné, sociálne a ekonomická, ktoré vo veľmi veľkej miere determinujú kvalitu života tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti. Preto je veľmi potrebné vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú a dať príležitosť jednotlivcom starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život v období staroby (Zamboriová, Simočková, Potočeková, 2007, s.

Na základe zistení je potrebné sa zamerať na zlepšenie podmienok v domovoch sociálnych služieb na Slovensku, najmä v oblasti sociálneho zapojenia a zmierňovania strachu zo smrti a umierania. Je dôležité vytvárať prostredie, ktoré podporuje nezávislosť seniorov, ich naplnenie a blízke vzťahy. Zvýšená pozornosť by mala byť venovaná aj možnostiam voľnočasových aktivít a funkčným schopnostiam seniorov, aby sa predišlo ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí.

tags: #dotazník #diplomová #práca #domovy #dôchodcov