Dovolanie Generálneho Prokurátora: Hľadisko Prípustnosti a Obmedzenia

Dovolanie generálneho prokurátora je inštitút, ktorý v slovenskom právnom poriadku prešiel viacerými zmenami a diskusiami. Tento článok sa zameriava na podmienky prípustnosti dovolania generálneho prokurátora, jeho vývoj v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a zmeny, ktoré priniesol Civilný sporový poriadok (CSP).

Úvod do Dovolania Generálneho Prokurátora

Právna teória a súdna prax považujú mimoriadne dovolanie za výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia. Ak je súdne rozhodnutie právoplatné, ale nie vecne správne, vzniká rozpor medzi požiadavkami jeho stability a vecnej správnosti. Tento rozpor možno odstrániť iba použitím mimoriadneho opravného prostriedku.

Snaha presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného v občianskom súdnom konaní bez ohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo v rozhodnutí vyskytnú také pochybenia, ktoré sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom procese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, než použitím mimoriadneho opravného prostriedku. V tejto spojitosti treba uviesť, že tieto pochybenia musia mať charakter narušenia princípov spravodlivého procesu (fair trial) a v konečnom dôsledku by mali znamenať odopretie práva na súdnu ochranu v duchu čl. 46 ods. 1 ústavy v súvislosti aj s podstatným (závažným) porušením práv účastníkov konania, ktorých ťažisko je v čl. 46 až 50 ústavy.

Výnimočnosť použitia mimoriadneho opravného prostriedku neznačí ojedinelosť jeho využívania. Príliš zúžené chápanie dosahu mimoriadneho opravného prostriedku, keď sa kladie dôraz na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia by mohlo mať veľmi významné a negatívne dôsledky. Vo veľkej miere by sa oslabila všeobecná dôvera vo vecnú správnosť a spravodlivosť rozhodovania súdov, čo sú hodnoty, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje účel občianskeho súdneho konania vyjadrený v § 1 OSP.

Z uvedeného vyplýva, že mimoriadne opravné prostriedky sú zásadne prípustné v rozsahu, v ktorom je potrebné optimálnym spôsobom riešiť vzťah medzi stabilitou súdneho rozhodnutia a jeho vecnou správnosťou (spravodlivosťou). Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (s výnimkou dovolania - § 243f ods. 2 písm. c) OSP) alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii. Rozhodnutia, ktoré možno napadnúť mimoriadnym dovolaním sú určené komplementárne k rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť dovolaním. Tento záver je potvrdený tým, že ak účastník konania mohol podať dovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie mimoriadneho dovolania (nevyčerpal všetky právne prostriedky nápravy). Následne tento mimoriadny opravný prostriedok bez väčších zmien ostal ako súčasť nášho právneho poriadku až dodnes. Ústavný súd potvrdil jeho význam v náleze, sp. zn. I. ÚS 178/2008, keď uviedol, že pokiaľ je právo na mimoriadne dovolanie zakotvené v Občianskom súdnom poriadku, požíva ústavnú ochranu vzhľadom na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd SR v rozhodnutí R 36/2008 išiel pri posudzovaní prípustnosti mimoriadneho dovolania ešte ďalej, keď uviedol, že podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania.

Prečítajte si tiež: Prečo sa Krajský Súd nezaoberal Dovolaním?

Podmienky Prípustnosti Dovolania Generálneho Prokurátora

Okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu dovolanie, je upravený v § 369 Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Toto ustanovenie je potrebné aplikovať spolu s ďalšími ustanoveniami Trestného poriadku, najmä však s ustanovením § 372 ods. 1. Trestný poriadok v § 369 taxatívnym spôsobom menuje osoby, ktoré sú samy oprávnené podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu dovolanie. Oprávnenie osôb podať dovolanie je obmedzené inými ustanoveniami Trestného poriadku, najmä § 372 ods. 1 Trestného poriadku a § 369 ods. 6. Iné osoby, ktoré mali v pôvodnom konaní postavenie strany, ako poškodený či zúčastnená osoba, nemajú právo samy podať dovolanie (§ 369 ods. 2). Trestný poriadok pripúšťa podať dovolanie aj na základe podnetu.

Minister spravodlivosti má oprávnenie podať dovolanie v najširšom rozsahu. Na rozdiel od generálneho prokurátora či obvineného, právo podať dovolanie má nielen proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale aj proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Minister spravodlivosti má širšie oprávnenie aj čo do dôvodov na podanie dovolania. Dovolanie môže podať nielen z dôvodov § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ako to zákon stanovil pre generálneho prokurátora a obvineného, ale aj z dôvodov uvedených v § 371 ods. 2 (väzba, výkon rozhodnutia) a § 371 ods. 3. Minister spravodlivosti je však pri podaní dovolania limitovaný ustanovením § 369 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie môže podať len na podnet, pričom musí ísť o podnet osoby oprávnenej. Podnet môže podať osoba, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie dovolania, okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania, uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Minister spravodlivosti môže konať výlučne len na podnet oprávnenej osoby, pričom zákon mu výslovne zakazuje konať bez podnetu (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku) alebo na podnet neoprávnenej osoby (§ 369 ods. 6 Trestného poriadku).

V aplikačnej praxi je však problémom, kto je po novele Trestného poriadku, účinnej od 1. septembra 2011, oprávnenou osobou na podanie podnetu. Právo ministra spravodlivosti podať dovolanie do 1. septembra 2011 nebolo ničím oklieštené. Minister spravodlivosti musel preskúmať a reagovať na každý podaný podnet a preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rovnako však mohol postupovať aj vtedy, ak sa podnetom nenapádala priamo konkrétna nezákonnosť v rozhodnutí, avšak pri vybavovaní uvedeného podnetu bola táto nezákonnosť zistená. Minister spravodlivosti aj vtedy mohol podať dovolanie len na podnet, pričom podnet mohol podať ktokoľvek. Po novele Trestného poriadku, účinnej od 1. septembra 2011, ak obvinený podal proti prvostupňovému rozsudku súdu odvolanie, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, je zo zákona aktívne legitimovanou osobou na podanie dovolania vo svoj prospech podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku a toto svoje právo nemôže prenášať na ministra spravodlivosti prostredníctvom podnetu podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku.

Dovolanie Generálneho Prokurátora v Civilnom Sporovom Poriadku

Nová právna úprava civilného procesu, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, priniesla zásadné zmeny v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom. Tieto zmeny sa týkali modifikácie existujúcich inštitútov (napr. dovolanie) a zavedenia nových, resp. staronových inštitútov (napr. sťažnosť proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť).

V rámci procesu rekodifikácie civilného práva procesného sa venovala značná pozornosť práve mimoriadnemu opravnému prostriedku, resp. opravným prostriedkom vo všeobecnosti, a práve z tohto dôvodu sme mali pomerne veľké očakávania ohľadom kvality právnej úpravy opravných prostriedkov v civilnom procese v nových kódexoch.

Prečítajte si tiež: Trestná judikatúra Krajského Súdu

Podľa § 458 CSP:

1. Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
2. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.
3. Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu strany.

Dovolanie generálneho prokurátora je teda prípustné, ak sú splnené nasledovné podmienky:

• Vyžaduje to ochrana práv, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
• Právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí závažnými vadami.
• Potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje záujem na zachovaní jeho nezmeniteľnosti a právnej istoty.
• Dovolanie je podané na základe podnetu strany.

Judikatúra ESĽP a Dovolanie Generálneho Prokurátora

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa viackrát zaoberal otázkou prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, vrátane dovolania generálneho prokurátora. ESĽP považuje prípustnosť mimoriadneho dovolania za opodstatnenú len vo výnimočných prípadoch, ak v priebehu konania došlo k závažným procesným pochybeniam súdov. Rozhodnutia môžu byť zrušené len za účelom nápravy fundamentálnych chýb, resp. hrubých (veľkých) pochybení súdu. ESĽP osobitne zdôrazňuje, že mimoriadne dovolanie nesmie predstavovať vo svojej podstate inštitút ďalšieho odvolania.

ESĽP tiež konštatoval, že vady spôsobené všeobecnými súdmi sú postačujúce na to, aby odôvodnili opätovné otvorenie konania iba vtedy, ak by ponechanie takýchto vád bez nápravy malo závažný vplyv na spravodlivosť, integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu. Naopak, ESĽP odmieta prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku pre jeho nezlučiteľnosť s článkom 6 Dohovoru v prípadoch, ak je jediným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia všeobecného súdu nižšieho stupňa nesprávny výklad a nesprávna aplikácia práva všeobecným súdom. ESĽP dospel k záveru, že za opodstatnený dôvod pre opätovné posúdenie veci nemožno označiť skutočnosť, že na predmet konania existujú dva odlišné právne názory.

Zásadný vplyv na budúce ustálenie hraníc prípustnosti mimoriadneho dovolania v našom právnom prostredí majú rozhodnutia ESĽP vo veciach DRAFT-OVA v. SR, COMPCAR v. SR, PSMA v. SR, vyhlásené v roku 2015. ESĽP v nosnej časti svojich rozhodnutí predmetných prípadov akcentoval svoj ustálený prístup. Právomoc vyšších súdov zrušovať právoplatné a záväzné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy základných (hrubých) vád, ktoré boli prítomné v predchádzajúcich konaniach, ako napríklad justičné omyly, zneužitie právomoci alebo iné zásadné procesné pochybenia porušujúce právo na spravodlivý súdny proces. ESĽP zdôraznil, že v najvyššej miere musí byť vždy dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému. V jednotlivých prípadoch sťažovateľov ESĽP dospel k záveru, že bez ohľadu na povahu právnych vád, tieto nepredstavovali okolnosti podstatného a naliehavého charakteru odôvodňujúce zásah do právoplatného rozsudku. ESĽP v prípade DRAFT-OVA mimoriadne dovolanie tiež vnímal ako ďalšie odvolanie, alebo inými slovami ako maskované odvolanie.

Prečítajte si tiež: Dovolanie Generálneho Prokurátora

Dôsledky Rozhodnutí ESĽP a Ich Implementácia

Rozsudok ESĽP je pre Slovenskú republiku záväzný a má povinnosť zabezpečiť jeho implementáciu. Primárnym cieľom implementácie rozsudku ESĽP je uvedenie veci do stavu, v ktorom sa nachádzala pred porušením dohovoru (uvedenie veci do pôvodného stavu, restitutio in integrum). Cieľom je dostať sťažovateľa do takého postavenia, v ktorom bol pred porušením dohovoru.

Vhodnosť opatrenia (postupu vymedzeného na splnenie bodu 1) si môže každý štát určiť autonómne, musí však rešpektovať ducha rozsudku ESĽP a musí prihliadať na dôvod, pre ktorý ESĽP konštatoval porušenie dohovoru. Ak k porušeniu dohovoru došlo zrušením právoplatných rozsudkov všeobecných súdov, a teda došlo k vráteniu veci na jej opätovné prejednanie, najčastejšie platí, že v čase vydania rozsudku ESĽP súdne konanie pred všeobecnými súdmi ešte prebieha (na inštancii, ktorej bola vec vrátená). Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že v takýchto prípadoch nie je na dosiahnutie nápravy (navrátením do pôvodného stavu) potrebné rušiť zrušujúce uznesenie NS SR (ktorým došlo k porušeniu dohovoru). Nápravu je totiž možné dosiahnuť postupom všeobecných súdov v pokračujúcom konaní. Všeobecné súdy majú postupovať tak, aby sa sporová strana, ktorej práva boli porušené, dostala do takého stavu, v ktorom sa nachádzala pred vydaním zrušujúceho rozhodnutia NS SR.

Analýza Prípustnosti Dovolania Generálneho Prokurátora na Základe Podnetu Intervenienta

Autori sa v článku zaoberajú otázkou, či je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, na ktoré podal podnet iba intervenient. Podľa autorov nie je odpoveď jednoliata. Kým pri nerozlučnom intervenientovi takéto dovolanie považujú za prípustné, pri obyčajnom intervenientovi ho nepripúšťajú. V prvom prípade má totiž intervenient materiálne rovnaké postavenie ako strana sporu, v druhom však podľa autorov nie.

tags: #dovolanie #generalneho #prokuratora #co #to #je