Dôležité aspekty Civilného sporového poriadku: Podmienky a zmeny

Civilný sporový poriadok (CSP) predstavuje rozsiahlu reformu civilného procesného práva na Slovensku. Tento článok sa zameriava na kľúčové podmienky a zmeny, ktoré prináša CSP, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad pre širokú verejnosť, od študentov po odborníkov.

Úvod do Civilného sporového poriadku

Civilný sporový poriadok sa dotýka súdnych konaní, kde strany v konaní väčšinou tvrdia opak, teda sú v "spore". S nadobudnutím účinnosti civilných procesných kódexov, a to najmä zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej ako "Civilný sporový poriadok"), došlo k podstatnej zmene pokiaľ ide o rozhodovanie súdu platobnými rozkazmi. Cieľom CSP je zabezpečiť spravodlivé a efektívne riešenie sporov s dôrazom na princíp právnej istoty.

Zmeny v odvolacom konaní

Prípustnosť odvolania proti uzneseniam

Výrazne sa mení koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniam prvoinštančných súdov. Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia na odbremenenie súdov odvolacích (druhoinštančných) umožnilo zákonodarcovi taxatívnym výpočtom vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam. Ustanovenie koncepčne mení prípustnosť odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie v tom zmysle, že sa taxatívnou enumeráciou stanovuje okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek uzneseniu neuvedenému v odseku 1 odvolanie prípustné nebude. V prípade, ak uznesenie uvedené v odseku 1 vydá súdny úradník, odvolanie prípustné nebude.

Náležitosti odvolania

Ďalší posun možno vidieť pri náležitostiach odvolania - v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, výslovne platí, že súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

Lehoty a dispozičné úkony

Lehota na podanie odvolania (aj voči rozsudku a uzneseniu) sa nemení a bude 15 - dňová od doručenia rozhodnutia. Viac alebo menej platia aj pravidlá o inej dĺžke lehoty pri nesprávnom poučení zo strany súdu. Dispozičné úkony v odvolacom konaní (späťvzatie odvolania/žaloby, zmena a vzájomných návrh v odvolacom konaní) budú rovnako obmedzené resp. vykonávanie prvotných úkonov spojených s podaným odvolaním bude prináležať súdu prvej inštancie (t. j.

Prečítajte si tiež: Prehľad dovolania podľa § 421

Novoty v odvolacom konaní

Snáď najzásadnejšia zmena je viditeľná pri dôvode pod písmenom b) - podľa autorov zákona: „Odvolací dôvod podľa § 358 ods. 1 písm. Dôvodovka má k tejto téme toto: „Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V súlade s pravidlami pre neúplnú apeláciu bude súd viazaný aj skutkovým stavom a to tak ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

Povinnosti odvolacieho súdu

Pri vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2a 3 tým nie sú dotknuté. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Zákaz "pinpongovania"

Zjednodušuje sa úprava trov konania. Zákaz tzv. „pinpongovania“ - ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a následne bude po opätovnom rozhodnutí súdu prvej inštancie voči tomuto rozhodnutiu podané odvolanie, nesmie už odvolací súd rozhodnúť tak, že vec opätovne zruší a vráti súdu prvej inštancie, ale musí rozhodnutie potvrdiť alebo zmeniť, teda vo veci rozhodnúť.

Elektronizácia a doručovanie

K zásadnejším zmenám dochádza v celkovej koncepcii doručovania súdnych písomností. Zavádzajú sa nové moderné prvky elektronickej komunikácie s procesnými stranami. Civilný sporový poriadok už v nadväznosti na projekt elektronizácie justície predpokladá o. i. doručovanie písomností do elektronickej schránky. Zavádza sa princíp prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch a s tým spojená prísna fikcia doručovania. Súd doručuje písomnosti v prípade fyzickej osoby na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR alebo na adresu miesta pobytu cudzinca na území SR a v prípade právnickej osoby na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Ak sa súdu nepodarí doručiť písomnosť na tieto evidované adresy fyzických či právnických osôb, súd nie je povinný zisťovať, kam by mohol písomnosť ešte doručovať.

Koncentrácia konania a procesná aktivita strán

Ďalším prostriedkom spružnenia a zefektívnenia súdneho konania je zabezpečenie koncentrácie súdneho procesu prostredníctvom sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania. Zákon kladie zvýšené požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán, resp. účastníkov konania a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Súd môže určiť lehotu, v ktorej musia strany pod hrozbou sankcie predložiť všetky tvrdenia.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Predbežné prejednanie sporu

Zavádza sa nový inštitút predbežného prejednania sporu, ktorý má slúžiť na vyjasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností. Súd v rámci predbežného prejednania sporu zistí splnenie procesných podmienok, prípadne príjme opatrenia na odstránenie nedostatkov a pokúsi sa o zmier. Ak sa spor nepodarí vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti súvisiace s prípravou pojednávania, určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné a ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Pri správnej a uvážlivej aplikácii má tento inštitút potenciál výrazne zrýchliť konanie a zabrániť tzv.

Ochrana slabšej strany

Budú platiť osobitné procesné postupy, ktoré poskytnú určitej skupine subjektov zvýšenú ochranu oproti všeobecnej právnej úprave. Súdy budú tieto slabšie strany viac poučovať, a to nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti. Nebudú sa môcť spoliehať na to, že slabšia strana v konaní predloží všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a môžu vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Osobitosťou je aj režim procesného zastúpenia. Spotrebiteľ sa môže nechať zastúpiť napr. niektorým spotrebiteľským združením, zamestnanec odborovou organizáciou a osoba v antidiskriminačnom spore Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. V sporoch s ochranou slabšej strany sa zároveň zavádza odlišný režim napr.

Skrátené konanie a platobný rozkaz

Skrátené konanie sa využije pri klasickom platobnom rozkaze a európskom platobnom rozkaze. Žalovaný bude musieť svoj odpor vecne odôvodniť, nebude postačovať vyjadrenie, že s platobným rozkazom nesúhlasí. Súdy budú môcť vydať nielen rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ale aj rozsudok pre zmeškanie na strane žalobcu, čím jeho žalobu zamietnu. Zavádzajú sa nové typy pokút, ktoré majú ambíciu zabrániť prieťahom v konaní (napr.

Platobný rozkaz podľa CSP

Civilný sporový poriadok vypustil osobitné ustanovenia o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze. Jediným typom skráteného konania tak bude platobný rozkaz. Podľa ustanovení Civilného sporového poriadku o platobnom rozkaze sa bude postupovať vždy rovnako, či už ide o vymáhanie pôžičky, nezaplatenej zmenky alebo šeku. Civilný sporový poriadok obsahuje naďalej aj ustanovenia o Európskom platobnom rozkaze, ktorými odkazuje na osobitný zákon.

Ak je možné vo veci samej, resp. o jej časti, rozhodnúť na základe tvrdení žalobcu a súd o týchto skutočnostiach nemá pochybnosti, môže súd rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania a vydať platobný rozkaz. Súd tak postupuje najmä vtedy, ak žalobcom tvrdené skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Podmienkou je aj zaplatenie súdneho poplatku. Upozorňujeme, že pokiaľ tento nie je zaplatený spolu s návrhom, vyzve na jeho zaplatenie súd. Zákonom stanovená lehota však nie je, preto odporúčame za účelom urýchlenia konania zaplatiť súdny poplatok pri podaní návrhu. Zaujímavosťou je, že vydanie platobného rozkazu nie je spojené so žiadosťou žalobcu. Vydanie platobného rozkazu je možné len pri uplatňovaní peňažnej sumy.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

V súlade s ustanovením § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je uplatňované právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom, platobný rozkaz sa nevydá, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasná právna úprava považuje výrok o trovách konania za uznesenie (§ 265 ods. 1 CSP). Pri platobnom rozkaze sa navyše ustanovenie § 262 CSP ("O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.") neaplikuje a súd rozhodne v platobnom rozkaze jedným uznesením o náhrade trov konania a aj o ich výške. Rovnako po novom vyšší súdny úradník, ktorý je poverený rozhodovať o platobnom rozkaze, nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Pokiaľ súd na základe žaloby nevydá platobný rozkaz, postupuje ďalej podľa ustanovenia § 168 ods. 1 Civilného sporového poriadku, t. j. Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk a pri tomto doručovaní sa neuplatní ust. § 111 ods. 3 ani § 116 Civilného sporového poriadku. Preto ak nebude možné doručiť platobný rozkaz, náhradné doručenie je vylúčené. Rovnako súd nezverejňuje oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Pri klasickej žalobe sa takto zverejnená žaloba považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu žalobcovi, niektorí autori (viď Horváth, E. Ak nemožno platobný rozkaz doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo. Samostatným procesným spoločenstvom Civilný sporový poriadok v ustanovení § 76 rozumie procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Pokiaľ žalovaný podáva voči platobnému rozkazu odbor, musí ho odôvodniť. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Tu si treba dať pozor, nakoľko pri podaní odporu s nedostatkom vecného odôvodnenia sa neuplatní ustanovenie § 129 Civilného sporového poriadku, t.j. výzva súdu na doplnenie alebo opravu podania v lehote dlhšej ako desať dní. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa ustanovenia § 76 Civilného sporového poriadku.

Dodávame však, že napriek zrušeniu ustanovení o zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j. V súvislosti s platobným rozkazom upraveným v Civilnom sporovom poriadku považujeme za nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že právny poriadok popri všeobecnej príslušnosti súdov, ktorou je v zásade miestne príslušný súd žalovaného a osobitnej miestnej príslušnosti upravuje aj kauzálnu príslušnosť súdov (§ 22 - § 33 Civilného sporového poriadku). Napr. napriek zániku zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu treba byť obozretný pri miestnej príslušnosti súdu, tá je upravená v ustanovení § 22 Civilného sporového poriadku.

Žaloba na obnovu konania

Žalobu na obnovu konania zaraďujeme medzi mimoriadne opravné prostriedky, teda použiteľné voči rozhodnutiu už právoplatnému, ktoré vykazuje atribút zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti. Žaloba na obnovu konania je prípustná len voči rozhodnutiam, ktorými bolo konanie ukončené a ktorými bolo súčasne rozhodnuté vo veci samej. Takýto zásah možno pripustiť skutočne len vo výnimočných prípadoch. V praxi súdov je žaloba na obnovu konania v porovnaní s ostatnými opravnými prostriedkami požívaná zriedkavo. Jej osobitosť vyplýva zo samotnej povahy tohto opravného prostriedku, ktorý nevedie k preskúmaniu predchádzajúceho napádaného rozhodnutia, ale k jeho odstráneniu a priebehu konania nového. Návrhom možno smerovať tak voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ako i rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ je predmetom rozhodnutie odvolacieho súdu, možno žalobu podať buď len proti jeho rozhodnutiu, alebo tiež proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Dôvody žaloby na obnovu konania sú zákonom vymedzené taxatívne, jej podanie z iného dôvodu nie je možné pripustiť a súd by musel takýto návrh zamietnuť v zmysle § 413 CSP. CSP reguluje žalobu na obnovu konania ad generalia a komplexne, následne Civilný mimosporový poriadok upravuje iba výnimky zo všeobecnej úpravy, konkrétne prípustnosti žaloby na obnovu konania proti jednotlivým rozhodnutiam v mimosporovom konaní.

Nové inštitúty a zmeny v konaní v prvej inštancii

Sudcovská koncentrácia konania

Jedným z týchto inštitútov je tzv. sudcovská koncentrácia konania, upravená v § 144 CSP. Koncentrácia súdneho konania ako takého, ktorou máme na mysli časové ohraničenie možnosti strany predkladať v konaní skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je v dnes platnom O.s.p. riešená všeobecne v ustanovení § 120 ods. 4 (upravujúcom uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie) a pre určité druhy konaní prísnejšie v ustanovení § 118a O.s.p. Aj navrhovaný CSP v §145 (nazvanom „zákonná koncentrácia konania“) ponecháva uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí5, v ustanoveniach § 144 CSP však zavádza aj práve tzv. sudcovskú koncentráciu konania, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť procesnej obozretnosti strany konania v tom zmysle, že táto je povinná použiť prostriedky procesného útoku či procesnej obrany čo najskôr (bez ohľadu na okamih ukončenia dokazovania), nakoľko v opačnom prípade už na ne nemusí byť zo strany súdu prihliadané.

Na ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania nadväzujú aj ustanovenia nachádzajúce sa v prvej hlave druhej časti CSP (§ 158 CSP). Tieto totiž opätovne oprávňujú súd neprihliadnuť na tie dôkazy a skutočnosti, ktoré neboli vyjadrené hneď v prvotnej fáze súdneho konania (súd je napríklad v zmysle § 158 ods. 3 CSP oprávnený poučiť žalobcu, že nemusí prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré neuviedol už vo svojom vyjadrení bezprostredne nasledujúcom po žalobnom návrhu, t.j. v podaní, ktorým sa žalobca má možnosť vyjadriť k podaniu žalovaného, ktorým žalovaný reagoval na žalobný návrh7).

S evidentným zámerom zákonodarcu zrýchliť a zefektívniť súdne konanie súvisí i pomerne diskutabilný § 174 ods. 2 CSP, na základe ktorého by advokát zastupujúci stranu mal byť pripravený vždy nechať sa na pojednávaní zastúpiť iným advokátom (okrem prípadov, ku ktorým došlo krátko pred pojednávaním), a na základe ktorého možno zastúpenie inou osobou požadovať dokonca aj od strany v prípade, ak už predchádzajúce pojednávanie bolo odročené z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu8. Rovnako je možné upozorniť na ustanovenie, podľa ktorého sa za nesporné považujú tie tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, pričom na účinné popretie sa zároveň vyžaduje uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (§ 142 CSP)9.

Intervencia

V prvej časti CSP je ďalším minimálne čo do svojho názvu novým inštitút tzv. intervencie, upravený v štvrtom diele piatej hlavy. Na prvý pohľad je zrejmé, že intervencia je obdobou dnešného vedľajšieho účastníctva (§ 93 O.s.p.), avšak navrhovaná úprava v CSP je nielen značne podrobnejšia, ale sú v nej zároveň zmeny, ktoré budú v prípade ich prijatia relevantné i z hľadiska svojich právnych následkov. Súčasťou intervencie je tzv. oznámenie o spore (§ 80 a nasl.

Predbežné prejednanie sporu

V jej druhej hlave je zavádzaný nový inštitút tzv. „Predbežné prejednanie sporu“ (§ 159 a nasl. CSP). Veľmi jednoducho je možné povedať, že fakticky pôjde o akési „predpojednávanie“ veci. Predbežné prejednanie sporu sa vždy nariadi pred prvým pojednávaním, jedine ak by súd rozhodol inak. Na predbežné prejednanie súd predvolá tak strany ako aj ich zástupcov (v tejto súvislosti je pritom vhodné poukázať na ustanovenie § 169 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd už na pojednávanie - na rozdiel od predbežného prejednania sporu - stranu zastúpenú zástupcom pre celé konanie predvolá len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch; v ostatných prípadoch predvolá spravidla len zástupcu strany pre celé konanie). Na predbežnom prejednaní sa má súd pokúsiť o zmier medzi stranami, na ňom má určiť stranám povinnosti súvisiace s prípravou pojednávania. Bezdôvodná neúčasť na takom prejednaní môže mať za následok za stanovených predpokladov vydanie rozsudku pre zmeškanie (a to nielen v neprospech žalovaného, ale aj v neprospech žalobcu). Súd však môže už pri predbežnom prejednaní veci rozhodnúť nielen rozsudkom pre zmeškanie, ale aj meritórnym rozsudkom na základe svojho právneho posúdenia, a to ak je to možné a účelné (§ 162 ods.

Sťažnosť

V piatej hlave druhej časti CSP, nazvanej „Súdne rozhodnutia“, sa zavádza nový inštitút opravného prostriedku, tzv. sťažnosť (§ 229 a nasl. CSP). Táto, ak zákon neurčí inak, má byť prípustná voči tým uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré sú vydané súdnym úradníkom a ktoré sa zároveň doručujú. O sťažnosti má rozhodovať súd prvej inštancie. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie už následne podľa § 349 ods. 2 CSP nebude možné napadnúť odvolaním. Práve v otázke rozhodovania o trovách konania sú pritom v porovnaní s dnes platným O.s.p. podstatné a treba povedať, že pomerne diskutabilné zmeny. Súd totiž v rámci rozhodnutia vo veci samej má len všeobecne rozhodovať o tom, ktorá strana, resp. či vôbec nejaká, má nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania sa má rozhodovať až po právoplatnosti veci samostatným uznesením súdneho úradníka. To znamená, práve sťažnosť bude ten opravný prostriedok, ktorý bude oprávnená využiť strana, ktorá nebude s výškou trov konania spokojná.

tags: #dovolanie #civilny #sporovy #poriadok #podmienky