
Slovensko sa po páde železnej opony otvorilo zahraničným trhom, čo prinieslo prílev zahraničného kapitálu a etablovanie známych obchodných sietí ako Lidl či Tesco. Nie všetky zahraničné spoločnosti však dokázali uspieť a prispôsobiť sa špecifikám slovenského trhu. Tento článok sa zameriava na niektoré z najvýraznejších prípadov, kedy zahraničné reťazce so svojimi ambicióznymi plánmi narazili na slovenskú realitu a nakoniec z trhu odišli alebo skrachovali.
Sieť kaviarní Costa Coffee, celosvetová dvojka po Starbuckse s prevádzkami v 38 krajinách, vstúpila na slovenský trh v roku 2019 s cieľom konkurovať práve Starbucksu. Podobne ako mnohé iné značky, začala pôsobiť v Bratislave. Napriek počiatočným plánom však Costa Coffee na Slovensku otvorila len štyri prevádzky. Ďalšiemu rozvoju zabránila najmä koronakríza a s ňou spojené povinné uzatvorenie prevádzok. Po roku a pol reťazec Slovensko opustil. Keďže Costa Coffee nemala na Slovensku pobočku, nie je možné bližšie analyzovať jej ekonomické výsledky.
Pizza Hut, jedna z najväčších svetových značiek zameraných na predaj pizze s viac ako 17 500 reštauráciami po celom svete, sa na Slovensku, napriek obľube pizze Slovákmi, nedokázala výraznejšie presadiť. Na trh vstúpila pomerne skoro, už v roku 1997, a postupne otvorila prevádzky v Bratislave, Nitre, Košiciach a Trnave. V roku 2018 však pôvodný operátor brandu ukončil prevádzku poslednej reštaurácie.
Franšízu na Slovensku prevádzkuje spoločnosť AmRest pôvodom z Poľska, avšak na Slovensku má vlastnú eseročku, ktorá mimochodom prevádzkuje aj Burger King. Tejto spoločnosti síce tržby dlhodobo rastú, avšak dostáva sa každoročne do čoraz väčšej straty. Pizza Hut neexpanduje a v súčasnosti prevádzkuje tri podniky v hlavnom meste. Otázka, či sa chystá aj do iných miest je nateraz otvorená.
Ďalším neúspešným príbehom slovenského maloobchodu je nemecká sieť Aldi. Aldi predstavuje obrovskú nadnárodnú skupinu zameranú na diskontný predaj a na nemeckom trhu predstavuje výraznú konkurenciu pre Lidl. V roku 1960 bola rozdelená na dve rôzne divízie - Aldi Nord a Aldi Süd. Na domácom nemeckom trhu panuje veľká konkurencia medzi Aldi a Lidlom.
Prečítajte si tiež: Pracovno-právne vzťahy
Aldi sa v roku 2006 pozdával úspech Lidla a zvažovalo, že vstúpi na miestny trh. Dokonca v roku 2006 založila tri firmy Aldi Slovakia, Aldi SK a Aldi Reality. Aldi dokonca kúpilo pozemky, pri Galante malo vzniknúť logistické centrum a počítalo sa s otvorením prvej 20ky predajní. Avšak v roku 2008 prišla finančná kríza a reťazec pred vstupom na slovenský trh uprednostnil Grécko. Na druhej strane, o príchode Aldi, resp. jeho brandu Hofer sa dlhodobo špekuluje. Ide najmä o to, že Aldi naďalej udržiava v prevádzke firmu Aldi Reality a pozemok na výstavbu prípadného distribučného centra je naďalej v jej vlastníctve. Dáta z Finstatu ukazujú, že firma je aktuálne neaktívna.
Ahold Deliahaze je veľký predajca potravín z Holandska, ktorý vznikol spojením siete Ahold a siete Deliahaze, ktorá paradoxne tiež na Slovensku pôsobila pod názvom Delvita. Ahold vstúpil na trh v roku 2001 a v tom období sa zameral na v tom čase populárny koncept hypermarketov.
O odchode Aholdu zo Slovenska sa prvýkrát začalo špekulovať v roku 2006. Nakoniec sa reťazec rozhodol na Slovensku ostať, avšak biznis bol stále stratový a reťazec ďalšie prostriedky do slovenského trhu neinvestoval. Ahold sa napokon zo slovenského trhu stiahol v roku 2013 a predajne predal slovenskej sieti Terno. V tom čase prevádzkoval Ahold Deliahaze 24 obchodov s celkovým objemom ročných tržieb 159 mil. eur. Ahold vo vyjadrení uviedol, že sa chce prioritne sústrediť na rozvoj aktivít v Česku. Aj napriek tomu, že Hypernovu už nevlastnil tento holandský gigant, k definitívnemu zániku značky došlo až v roku 2018.
Carrefour, považovaný za celosvetovú sedmičku v predaji potravín z pohľadu zisku, vstúpil na slovenský trh v roku 2000 a otvoril prevádzky v Bratislave, Žiline, Košiciach a Trnave. Prvý krát o exite uvažovala sieť už v roku 2006 ale k jej odkúpeniu konkurenčným Tescom nedošlo z dôvodu nesúhlasného stanoviska Protimonopolného úradu. Aktivity po roku 2006 výrazne utlmila a sieť pod značkou Carrefour zverila do rúk novému majiteľovi.
V roku 2015 sa postupne začali hromadiť škandály a rozšírili sa informácie, že nespokojní dodávatelia nedostávajú za svoj tovar zaplatené. Spätný pohľad na ekonomické výsledky ukazuje, že firmy klesali nielen tržby, z 30 mil. eur v roku 2015 na 3,87 miliónov eur v roku 2016. Firma prakticky nedokázala tvoriť zisk a v roku 2015 dosiahla strata závratných 8,5 mil. Smutný koniec Carrefouru na Slovensku nastal v roku 2018.
Prečítajte si tiež: Kompletný návod: Ako označiť ľudí na Facebooku diskrétne
Z uvedených príbehov vyplýva, že viaceré zo značiek nedokázali reagovať na určité špecifiká slovenského trhu. Najmä potravinové reťazce narazili na úpadok hypermarketového nakupovania. Medzi ďalšie príčiny môžeme zaradiť:
Prečítajte si tiež: Kde kúpiť mobil pre seniora v Banskej Bystrici