
Slovenská republika, nachádzajúca sa v srdci Európy, prešla od svojho vzniku v roku 1993 výraznými zmenami, najmä po vstupe do Európskej únie. Tento článok sa zameriava na historický vývoj, špecifiká slovenskej kultúry, jej vplyv na obchodné rokovania a na postavenie národnostných menšín v kontexte európskej integrácie. Cieľom je analyzovať silné a slabé stránky slovenskej kultúry a ich dopad na medzinárodnú spoluprácu a podnikanie.
Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol významné zmeny v podnikateľskom prostredí. Výhody pre zahraničných investorov prevládajú nad nevýhodami, najmä vďaka výhodnej polohe Slovenska v strede Európy. To predikuje rozšírenie obchodnej spolupráce s krajinami EÚ a príliv nových investorov. Lákadlom pre nadnárodné koncerny sú predovšetkým lacné náklady spojené so zamestnávaním, čo vedie k presunu pracovných miest na východ. Napriek tomu, že cena práce na Slovensku je stále nižšia ako v západných krajinách, s rastom zamestnanosti rastie aj jej cena. Prílev investícií a inflácia spôsobujú, že výdavky zamestnávateľov na zaplatenie pracovnej sily rýchlo rastú.
Úspech obchodných rokovaní so zahraničnými partnermi vo výraznej miere ovplyvňuje schopnosť adekvátne komunikovať v interkultúrnom prostredí. Je nevyhnutné poznať špecifiká slovenskej kultúry, využiť jej silné stránky a potlačiť slabé. Tak, ako sa my pripravujeme na vyjednávanie so zahraničným obchodným partnerom, takisto on sa pripravuje na vyjednávanie s nami.
Do roku 1993 prevládala mentalita malej, uzavretej krajiny. Otváranie sa zahraničiu je pozvoľné a intenzívnejšiu otvorenosť je možné pozorovať u ľudí s vyšším vzdelaním, vyšším statusom a z mestského prostredia. Súčasnú slovenskú spoločnosť je možné charakterizovať ako pozitívne nastavenú „jednotretinovú spoločnosť“ orientovanú na trhovú ekonomiku. Slovensko ako najmenšia krajina „Višegrádskej štvorky“ prirodzene hľadá vzájomnú podporu a solidaritu, nie súperenie. Hodnotové trieštenie slovenskej spoločnosti je predovšetkým založené na identite a identifikácii so skupinou.
Slovenská spoločnosť má silné kultúrne predpoklady pre klientelizmus. Sociologické prieskumy ukazujú, že úspešnosť v živote závisí na tom, či človek pozná „dôležitých“ ľudí. Jedným z hlboko zakorenených dedičstiev bývalého režimu je rozšírený pocit občianskej bezmocnosti a pasivita. Verejnosť vníma záujem cudzincov o príchod na Slovensko z hľadiska kultúrnych zvyklostí ako problémový a prevláda názor, že ľudia by sa mali prispôsobiť tunajšej kultúre.
Prečítajte si tiež: Európska rada vs. Európsky parlament
Návštevy zo zahraničia sú bežne pozývané do rodinného prostredia, kde vládne neformálna pohoda a bohaté domácky pripravené menu. Tzv. „slovanská pohostinnosť“ je typickým kultúrnym prejavom. Na Slovensku panuje rýchle životné a pracovné tempo, prejavujúce sa ako tendencia ponáhľať sa. Cudzinci často poukazujú na „uponáhľanosť“ slovenskej spoločnosti.
Slováci sú menej kreatívni a dynamickí pri vyhľadávaní nových obchodných partnerov a príležitostí, prevažujú očakávania nad aktivitou. Jednou z najväčších výhod je lacná pracovná sila v rôznorodej kvalifikačnej a vzdelanostnej štruktúre. Avšak, vysokoškolsky vzdelaní ľudia s ambíciami odchádzajú do zahraničia, čo znamená úbytok „mozgov“.
Podnikateľom prekáža predovšetkým nedostatočná zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Súčasní podnikatelia a manažéri sú orientovaní krátkodobo, na rýchly osobný úspech a hromadenie materiálnych prostriedkov. Etika v podnikaní je v počiatkoch. Zamestnanci sú chápaní ako „vykonávatelia“ príkazov, zainteresovaní výlučne na finančnom ohodnotení. Podceňuje sa význam participácie riadených pracovníkov na procesoch rozhodovania.
Pre slovenskú kultúru je typická schopnosť rýchlo sa učiť novým veciam a prispôsobiť sa novým okolnostiam. Často je snaha o porozumenie doprevádzaná radom nápadov, odporučení a nových riešení. Pri uzatváraní obchodných zmlúv sa prejavuje tendencia k motivácii „istotou“. Slovenskí podnikatelia sa „istia“ uzatváraním zmlúv s viacerými partnermi. Napriek preberaniu rôznych modelov podnikateľského správania má slovenská kultúra vlastné tradície a národnú identitu. Historický dôraz je možné klásť na pracovitosť, tvorivosť a vynaliezavosť. Výrazný vplyv mali rakúske a nemecké tradície - dôraz na administratívu, poriadok a disciplínu. Schopnosť a ochota improvizovať je chápaná ako vyššia kvalita.
Pri kontakte so zahraničnými partnermi sú Slováci presvedčení o vlastnej vzdelanosti a schopnostiach, v improvizácii sú dokonca skúsenejší. Postrádajú však schopnosť byť skutočnými partnermi v komunikácii a presadzovaní vlastných záujmov. Úspornosť verbálnej komunikácie a neformálne oznamovanie nesúvisiacich informácií komplikujú priebeh rokovania. Nervozita z úspešnosti rokovania a jazyková bariéra tiež zohrávajú úlohu. V slovenskej kultúre sa dáva silný dôraz na pozitívnu sociálnu klímu a príjemnú interpersonálnu komunikáciu. Problémom zostáva neochota pri zaobchádzaní s negatívnymi informáciami a neriešenie konfliktov.
Prečítajte si tiež: Európska únia a sirotský dôchodok
Pre slovenskú kultúru je typický komunikačný štýl, ktorý kladie dôraz na situačný kontext. Slovenská verbálna komunikácia je označovaná za nepriamu a opatrnú, za komunikáciu, ktorá nejde rýchlo k jadru veci. Je plná náznakov, narážok, mnohoznačnosti a odkazov na širšie súvislosti. Skutočnosti sú popisované zoširoka, mnohými slovnými obratmi. Vyjednávací štýl je založený na opatrnom, nepriamom a postupnom oznamovaní zámerov. Slováci neradi tvrdo diskutujú a vyhýbajú sa takémuto štýlu.
Slovenskí manažéri obdivujú profesionalitu zahraničných partnerov, ale často ich považujú za falošných a neúprimných. Každý pracovník má svoje vlastné individuálne predstavy pre stvárnenie pracovnej roly a nie je ochotný rešpektovať firemný štandard. Nerešpektovanie vlastnej pracovnej roly vedie k nerešpektovaniu rolí ostatných zamestnancov. Osobné názory a dojmy majú často rovnakú váhu ako vecné argumenty a ovplyvňujú rozhodnutia. Platí zásada, že iba cez dobré neformálne vzťahy je možné dosiahnuť dobrý skupinový výkon. Pracovné konflikty bývajú riešené na neformálnej úrovni.
Európska únia pozostáva z dvadsiatich siedmych členských štátov, na jej území sa dá definovať približne 70 rozličných etník a jazykov. Otázka postavenia národnostných menšín predstavuje pre európske krajiny tému, ktorej musia venovať primeranú pozornosť.
Pri zrode Únie problematika národnostných menšín nepredstavovala kľúčový problém. So stúpajúcim počtom členských štátov však vyvstala potreba upraviť postavenie národnostných menšín a etnických skupín aj na komunitárnej úrovni prostredníctvom vyhlásení a uznesení. Ešte pred rokmi v politikách Spoločenstva neexistovala definícia národnostnej menšiny, ktorá by umožňovala určiť, koho možno pokladať za jej príslušníka.
V novembri 2009 bol ukončený ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy (LZ), ktorá prinesie do práva Európskej únie viaceré zmeny. Do jej prijatia do platnosti bola za jeden z právnych predpisov najvyššej právnej sily považovaná Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Lisabonská zmluva po nadobudnutí platnosti priniesla viaceré zmeny aj do oblasti ochrany ľudských a teda aj menšinových práv. Charta základných práv EÚ, slávnostne vyhlásená v roku 2000, predstavuje dokument, ktorý v súčasnosti existuje v podobe politického vyhlásenia troch hlavných európskych inštitúcií, nemá však právnu záväznosť - má teda len deklaratórny charakter.
Prečítajte si tiež: Trh práce Pezinok, Modra
Na európskej úrovni je to predovšetkým Rada Európy, ktorej hlavná činnosť smeruje k ochrane nielen menšinových, ale všeobecne ľudských práv a základných slobôd. Za týmto účelom bol vytvorený aj Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu. Na pôde tejto organizácie bol prijatý napríklad Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a Európska charta regionálnych a menšinových jazykov, ako aj Protokol č.12 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Jedným z najdôležitejších dokumentov, týkajúcich sa otázky postavenia národnostných menšín, je už spomenutý Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín. Dohovor sa skladá z piatich častí a 32 článkov. Z práv, obsiahnutých v Dohovore, možno spomenúť právo na rovnosť pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona a právo na zachovanie základných prvkov svojej identity, akými sú jazyk, náboženstvo, tradície a kultúrne dedičstvo. Zakazuje sa aj diskriminácia z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine.
Problematikou používania jazykov menšín, ktoré dnes predstavujú veľmi citlivú oblasť predovšetkým pre štáty s jednou dominujúcou menšinou, sa zaoberá Európska charta regionálnych a menšinových jazykov. V článku 1 objasňuje pojem „regionálne“ alebo „menšinové“ jazyky, za ktoré sa považujú jazyky „tradične používané na území daného štátu jeho príslušníkmi, ktorí tvoria menej početnú skupinu v porovnaní s ostatnými obyvateľmi štátu, a jazyky odlišné od oficiálneho(ych) jazyka(ov) daného štátu, nepatria sem dialekty oficiálneho(ych) jazyka(ov) štátu ani jazyky migrantov“. Menšinové a regionálne jazyky sú v zmysle Charty považované za prejav kultúrneho bohatstva, má sa im prejavovať podpora z dôvodu potreby ich zachovania a je nevyhnutné zabrániť tomu, aby tejto podpore boli kladené do cesty akékoľvek prekážky.
Pre Slovensko predstavujú národnostné menšiny veľmi citlivú otázku, nielen politickú, ale aj sociálnu. Na jeho území žijú príslušníci viacerých národnostných menšín - podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa k niektorej z národnostných menšín hlásilo 13,2% obyvateľov. Maďarská menšina predstavuje rozhodujúce percento príslušníkov národnostnej menšiny žijúcej na našom území a možno aj to je jeden z dôvodov, prečo sa práve o jej právach hovorí najčastejšie a prečo práve slovensko - maďarské vzťahy pôsobia najproblematickejším dojmom.
Slovensko ako plnoprávny člen Európskej únie, člen Rady Európy, OSN, OBSE a viacerých ďalších medzinárodných organizácií je zároveň signatárskym štátom významných zmlúv a dohovorov. Z tých najdôležitejších nemožno nespomenúť Chartu OSN a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Medzi dôležité právne predpisy patrí:
Koncom minulého roka rezonovala na verejnosti otázka nového jazykového zákona, ktorého podstatou je zvýšenie ochrany štátneho jazyka, teda spisovnej slovenčiny a ktorý spôsobil vyhrotenie napätia na politickej scéne. Po sériách rokovaní dal slovenskej strane za pravdu nielen eurokomisár pre mnohojazyčnosť Leonard Orban, ale aj vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín.
tags: #europska #unia #zakladacia #zmluva #historicky #vyvoj