Schengenská Dohoda: Cesta k Európe Bez Hraníc

Príspevok sa zaoberá štruktúrou, záväznosťou a účinkami prameňov práva Európskej únie od vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ až po Lisabonskú zmluvu, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. Cieľom príspevku je uľahčiť poznanie a pochopenie hierarchickej sústavy právnych aktov Európskej únie v ich dynamickej podobe, pre praktické využitie získaných poznatkov.

Úvod

Myšlienka zjednotenej Európy má hlboké korene, siahajúce až do gréckej mytológie. Moderná snaha o "stále užšie spojenie medzi národmi Európy" sa zrodila po hrôzach druhej svetovej vojny. Jedným z kľúčových momentov v tomto procese bola Schengenská dohoda, podpísaná v roku 1985, ktorá predstavuje významný krok k vytvoreniu Európy bez vnútorných hraníc.

Historický Kontext a Povojnová Európa

Po druhej svetovej vojne sa európske štáty ocitli v zložitej situácii. Kontinent bol zdevastovaný, ekonomika v troskách a bolo potrebné zabezpečiť základné životné potreby pre obyvateľstvo. Okrem toho existovala hlboká túžba po mieri a bezpečnosti, ktorá viedla k presvedčeniu, že klasické národné štáty nedokážu zaistiť stabilitu na kontinente.

Európski politici hľadali spôsob, ako predísť budúcim konfliktom. Jednou z kľúčových myšlienok bola kontrola nad uhoľným a oceliarskym priemyslom, ktorý bol nevyhnutný pre vedenie vojny. Jean Monnet, francúzsky predstaviteľ pre plánovanie, navrhol, aby o tomto priemysle nerozhodovali národné štáty, ale nová medzinárodná inštitúcia. Na základe tejto myšlienky vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), ktoré položilo základy pre budúcu európsku integráciu.

Európske Spoločenstvá a Maastrichtská Zmluva

V roku 1957 boli podpísané Rímske zmluvy, ktoré založili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). EHS malo za cieľ vytvorenie spoločného trhu, zatiaľ čo Euratom sa zameriaval na spoluprácu v oblasti mierového využitia jadrovej energie. V roku 1967 vstúpila do platnosti zmluva o spojení orgánov EHS, Euratomu a ESUO, čím sa vytvorili Európske spoločenstvá.

Prečítajte si tiež: Európska rada vs. Európsky parlament

Podpísaním Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 sa zavŕšila významná reforma zakladajúcich zmlúv. Zmenil sa názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo a vznikla Európska únia, ktorá zastrešovala všetky existujúce integračné aktivity. Na európskej úrovni sa začalo spolupracovať aj v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a justičných záležitostí.

Schengenská Dohoda z Roku 1985

V kontexte týchto integračných snáh bola 14. júna 1985 v malej luxemburskej obci Schengen podpísaná Schengenská dohoda. Túto dohodu podpísalo päť krajín: Francúzsko, Spolková republika Nemecko a štáty Beneluxu (Belgicko, Luxembursko a Holandsko). Obec Schengen bola vybraná pre svoju polohu na hraniciach Francúzska, Nemecka a Beneluxu.

Schengenská dohoda bola rámcovým dokumentom, ktorý deklaroval súhlas signatárov so zrušením kontrol na vnútorných hraniciach a posilnením spolupráce pri ochrane vonkajších hraníc. Dohoda vstúpila do platnosti v septembri 1993.

Európske Múzeum v Schengene

Význam Schengenskej dohody podčiarkuje aj Európske múzeum v Schengene, ktoré bolo pôvodne otvorené v júni 2010 pri príležitosti 25. výročia podpísania dohody. Múzeum, ktoré prešlo rozsiahlou rekonštrukciou a bolo opätovne otvorené pre verejnosť, sa venuje Európskej únii a schengenskej dohode. Ponúka stálu expozíciu a informačné centrum dokumentujúce fungovanie Európskej únie.

Implementácia a Rozširovanie Schengenského Priestoru

K úplnému zrušeniu hraničných kontrol medzi siedmimi štátmi Európskej únie (Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko) došlo až 26. marca 1995, keď bol uvedený do činnosti Schengenský informačný systém (SIS), ktorý umožňoval rýchlu výmenu údajov o osobách a niektorých artikloch medzi políciami a colnými úradmi schengenských štátov.

Prečítajte si tiež: Európska únia a sirotský dôchodok

Schengenský priestor sa postupne rozširoval o ďalšie krajiny. Deväť krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 (Česká republika, Slovenská republika, Maďarsko, Slovinsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Malta), sa stali súčasťou schengenského priestoru 21. decembra 2007. K schengenskému priestoru sa pripojili aj nečlenské štáty EÚ, ako napríklad Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Schengenský Informačný Systém (SIS)

Schengenský informačný systém (SIS) je kľúčovým prvkom pre fungovanie schengenského priestoru. Umožňuje členským štátom vymieňať si informácie o osobách, ktoré sú hľadané, o stratených alebo odcudzených veciach a o iných relevantných skutočnostiach. SIS prispieva k zaisteniu bezpečnosti v schengenskom priestore a umožňuje efektívnu spoluprácu medzi policajnými a justičnými orgánmi.

Princípy a Výhody Schengenského Priestoru

Schengenský priestor je územie, kde môžu ľudia voľne prekračovať hranice zmluvných štátov bez toho, aby museli prejsť hraničnou kontrolou. Funguje tam voľný pohyb osôb a tovaru. Letiská krajín sa považujú za vonkajšie hranice len pre lety do alebo z tretích krajín a lety v rámci štátov Schengenu sa pokladajú za vnútorné.

Schengenský priestor prináša občanom a podnikom množstvo výhod, vrátane:

• Voľný pohyb osôb: Občania EÚ a štátov schengenského priestoru môžu voľne cestovať, pracovať a študovať v rámci tohto priestoru bez víz a hraničných kontrol.
• Podpora turizmu a obchodu: Zrušenie hraničných kontrol uľahčuje cestovanie a obchod, čo prispieva k rozvoju turizmu a hospodárskeho rastu.
• Posilnenie spolupráce: Schengenská dohoda posilnila spoluprácu medzi policajnými a justičnými orgánmi členských štátov v boji proti cezhraničnej kriminalite.

Výzvy a Budúcnosť Schengenského Priestoru

Napriek mnohým výhodám čelí schengenský priestor aj výzvam. Migračná kríza v roku 2015 a teroristické útoky v Európe v posledných rokoch viedli k dočasnému obnoveniu hraničných kontrol niektorými členskými štátmi. Tieto udalosti poukázali na potrebu posilnenia ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru a zlepšenia spolupráce v oblasti bezpečnosti.

Prečítajte si tiež: Trh práce Pezinok, Modra

Budúcnosť schengenského priestoru závisí od schopnosti členských štátov riešiť tieto výzvy a posilniť dôveru v systém voľného pohybu osôb. Je potrebné investovať do ochrany vonkajších hraníc, zlepšiť výmenu informácií a posilniť spoluprácu v boji proti terorizmu a cezhraničnej kriminalite.

Vplyv Lisabonskej Zmluvy

Príspevok sa zaoberá štruktúrou, záväznosťou a účinkami prameňov práva Európskej únie od vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ až po Lisabonskú zmluvu, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. Ťažisko príspevku spočíva v porovnaní právnej úpravy z obdobia pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy a po nej. Rieši aj otázku platnosti prameňov práva z obdobia pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti.

Justičná spolupráca v trestných veciach pred a po Lisabonskej zmluve

Maastrichtská zmluva vytvorila v hlave VI základy pre spoluprácu v oblastiach spravodlivosti a vnútorných záležitostí na medzivládnej (treťopilierovej) úrovni. Spolupráca v oblastiach vymenovaných Maastrichtskou zmluvou v čl. K1 v bodoch 1, 2, 3 a 6 bola Amsterdamskou zmluvou prevzatá zo zmluvy o Európskej únii do Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a prešla tak do prvého piliera. Medzivládny charakter spolupráce v týchto oblastiach sa zmenil na spoluprácu na supranacionálnom princípe (prešla plne do moci inštitúcií ES).

Len oblasť policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach ostala súčasťou Zmluvy o Európskej únii a patrila naďalej do tretieho piliera, zakladajúceho sa na medzivládnom princípe spolupráce. Novo však dostal Súdny dvor určité právomoci aj v tejto oblasti. Hlava VI, nazvaná „Ustanovenia o policajnej a súdnej spolupráci v trestných veciach“ v čl. postupné prijímanie opatrení zavádzajúcich minimálne pravidlá týkajúce sa znakov skutkových podstát trestných činov a trestov (t.j. približovanie trestného práva) v oblasti organizovaného zločinu, terorizmu a nezákonného obchodu s drogami.

Amsterdamská zmluva umožnila Rade prijať rámcové rozhodnutia za účelom zbližovania zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Rámcové rozhodnutia sú záväzné pre členské štáty, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Rada mohla prijať rozhodnutia na iný účel, ktorý je v súlade s cieľmi tejto hlavy, okrem zbližovania zákonov a iných právnych predpisov členských štátov, a vypracúvať dohovory, ktoré odporučí členským štátom na prijatie v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.

tags: #Európska #zmluva #podpísaná #v #roku #1985