
Tento článok sa zaoberá problematikou rozdielov medzi faktickým a skutočným pobytom, najmä v kontexte civilného mimosporového konania a pracovného práva na Slovensku. Cieľom je objasniť tieto pojmy, ich právny význam a dopady na rôzne oblasti práva, vrátane rodinného práva a pracovného práva.
Civilné mimosporové konanie je upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). V prípadoch, ktoré CMP neupravuje, sa subsidiárne (podporne) aplikuje Civilný sporový poriadok (CSP). CMP sa riadi tzv. vyšetrovacím princípom, čo znamená, že súd je iniciatívny pri vyhľadávaní dôkazov, aj keď ich účastníci nenavrhnú. Dôraz sa kladie na zistenie skutočného stavu veci a uplatňovanie verejného záujmu. Súd môže rozhodnúť aj nad rámec návrhov účastníkov (ultra petitum).
Účastníkom konania je ten, koho za účastníka označuje CMP. Dôležité je právo dieťaťa vyjadriť svoj názor, ktoré nie je podmienené vekom ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť. Opravné prostriedky sú v zásade rovnaké ako v CSP (odvolanie, dovolanie, obnova konania a dovolanie generálneho prokurátora).
V konaní o rozvod manželstva, ak sú v manželstve deti, sa obligatórne spája konanie o rozvod s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičovstvo sa určuje podľa Zákona o rodine. Matkou je žena, ktorá dieťa porodila, a otcom je muž, ktorému svedčí jedna z domnienok otcovstva (manžel matky, muž, ktorý urobí súhlasné vyhlásenie, alebo muž určený súdom).
Ak nedôjde k súhlasnému vyhláseniu o otcovstve, je potrebné podať na súd návrh na určenie otcovstva. Miestne príslušný súd je súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
Prečítajte si tiež: Kedy zmluva o výkone funkcie a kedy pracovný pomer?
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak nie je príslušný súd známy alebo nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. V týchto konaniach platí zásada oficiality a súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických a právnických osôb a vykonáva opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých.
V konaniach týkajúcich sa maloletých sa zdôrazňuje participačné právo dieťaťa, čiže právo zúčastniť sa konania, byť informovaný o konaní a dôsledkoch rozhodnutia vhodným spôsobom, s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť.
V pracovnom práve sa rozlišujú právne úkony a faktické úkony. Právne úkony sú definované v § 34 Občianskeho zákonníka a sú to prejavy vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Faktické úkony nie sú právne úkony, ale iné subjektívne právne skutočnosti, na ktoré sa úprava právnych úkonov nevzťahuje.
Definícia právneho úkonu je otvorená a zahŕňa široké spektrum úkonov, ktoré smerujú k vyvolaniu právnych následkov. Aj pre široké chápanie právneho úkonu platí, že prejav vôle musí smerovať k právnym následkom.
Faktické úkony sú konania, ktoré samé o sebe nesmerujú k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ale majú (môžu mať) v spojení s inou právnou skutočnosťou (právnym konaním alebo právnou udalosťou) podľa zákona (právneho poriadku) v pracovnoprávnych vzťahoch právne následky. Právne relevantné sú len vtedy, keď to právne predpisy výslovne stanovia.
Prečítajte si tiež: Nadobúdanie vlastníctva dražbou
Medzi faktické úkony patria napr. rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, rozhodnutie o neospravedlnenej absencii zamestnanca, upozornenie zamestnávateľa na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, či rozhodnutie o rozvrhnutí pracovného času.
Vzhľadom na to, že na faktické úkony sa neaplikujú ustanovenia týkajúce sa právnych úkonov, je ich rozlíšenie kľúčové. Súdy konštantne judikujú, že faktické úkony nie sú právnymi úkonmi a súd teda nemôže preskúmavať ich platnosť resp. neplatnosť.
Pre niektoré faktické úkony, ako napríklad rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, Zákonník práce vyžaduje písomnú formu. Pre nedodržanie písomnej formy právnych úkonov má pracovné právo podrobne rozpracované následky. Faktické úkony však nie sú právnymi úkonmi a nemožno na ne vzťahovať úpravu právnych úkonov.
Podobne ako pri následkoch nedodržania formy faktického úkonu, pre konanie za zamestnávateľa pre faktické úkony neexistuje v pracovnom práve zákonná úprava. Konanie za zamestnávateľa upravené v § 9 a nasl. Zákonníka práce je limitované na právne úkony.
Prečítajte si tiež: Veľká noc v Smrdákoch