
Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok a je upravené zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Tento článok sa zameriava na finančný príspevok na stravovanie, jeho daňové a odvodové aspekty, ako aj na porovnanie s inými formami zabezpečenia stravy, ako sú stravné lístky.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy, priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na zamestnávateľa alebo agentúru dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Výnimkou sú zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu, s výnimkou tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a zamestnanci, ktorým sa poskytuje finančný príspevok na stravovanie.
Nárok na stravovanie alebo finančný príspevok má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie viacerými spôsobmi:
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Podmienky finančného príspevku pre mladých
Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. stanovuje sumy stravného pre časové pásma podľa § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Od 1. apríla 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:
Na účely zabezpečenia stravovania zamestnancov je rozhodujúca suma stravného 8,80 eura platná pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce
Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, zamestnávateľ zamestnancovi od 1. januára 2025 prispieva v sume najmenej 55 % ceny jedla, maximálne sumou 4,84 eura na jedno jedlo.
Pri stravných lístkoch je cenou jedla ich hodnota. Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,60 eura, tak od 1. januára 2025 zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,63 eura (55 % z 6,60 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. januára 2025 suma 4,84 eura.
Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. januára 2025 je 3,63 eura a maximálna suma je 4,84 eura. V prípade, ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. januára 2025 je v týchto prípadoch suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,63 eura a maximálne 4,84 eura.
Finančný príspevok na stravovanie je pre zamestnanca oslobodený od dane z príjmov, od sociálneho poistenia a od zdravotného poistenia len vtedy, ak jeho výška nepresiahne jeho maximálnu výšku stanovenú Zákonníkom práce. Ak finančný príspevok na stravovanie presiahne jeho maximálnu výšku, bude sa to považovať za príjem zo závislej činnosti, ktorý bude súčasťou mzdy zamestnanca so všetkými dôsledkami pre neho i jeho zamestnávateľa.
Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je od dane z príjmov oslobodený aj príjem poskytnutý ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi a aj finančný príspevok na stravovanie.
Prečítajte si tiež: Príklady finančných príspevkov
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia). Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,84 eura platná od 1. januára 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.